Základny retuše a úprav

Nech fotíte akokoľvek snaživo, niektoré chyby vzniknú tak, či onak. A vy sa ich raz budete chcieť zbaviť. Za všetky spomeniem aspoň šum a červené oči. V článkoch tejto sekcie nájdete veľa tipov, ako riešiť rôzne problémy. Na zahriatie dajme ukážku komplexného prístupu pri retuši:

Komplexná úprava fotografie na internet

Z majlu: Miro pisem Ti to len preto, ze je k neuvereniu kolko znamych a ich znamych sa ma casto pyta asi toto: „Prosim Ta porad mi ako poslat fotku do sutaze. Ale napis mi to na papier presne tak, ako mam postupovat. Je to len môj tip na clanok, ale myslim si, ze Ti za to bude vdacnych kopec ludi. S pozdravom Lubomir.“

Komplexná úprava fotografií je pre človeka, ktorý už niečo odretušoval, väčšinou hračkou. Spraviť však univerzálny návod, ktorý by si začiatočník prezrel a podľa neho ľahko, rýchlo a dobre vyretušoval a pripravil fotky… No neviem. Ale pokúsim sa aspoň zhrnúť základy s odkazmi. Snáď to bude prínosom.

Sú úpravy povolené?

Dôkladne si overte pravidlá, ako smú byť fotky upravené. Niektoré súťaže môžu mať zakázanú akúkoľvek editáciu fotografií. Ak je taká podmienka, splňte ju.

Ak smiete do fotografií aj zasiahnuť, potom retušujte, čo hrdlo dá, ale opatrne – ak nemáte naozaj presne kalibrovaný monitor, môžete fotku zničiť, aj keď u vás vyzerá perfektne.

V tomto článku budem predpokladať, že povolené je všetko a tak preberiem celý postup v poradí, v akom ho robím ja. Predpokladajme, že v zadaní je podmienka, že fotografia musí mať konkrétny rozmer a veľkosť vhodnú na webstránky. Všetky fotky na tomto webe majú maximálnu šírku 400 pixelov, úpravy preto demonštrujem v tomto rozlíšení.

Odstráňte šum (šírka pásma)

Hoc by ste aj začínali z 8 megapixelového fotoaparátu, ako na niektorých nasledujúcich obrázkoch, vždy je veľmi dobré, ak na úvod z fotky odstránite šum, alebo ho aspoň veľmi zmiernite.

Na odstránenie šumu odporúčam špičkový program Neat Image. Na úpravu fotiek na internet je však asi ešte efektívnejším nástrojom filter JPEG Repair, ktorý fotky vyhladí tak, že sa dajú fantasticky zmenšiť. Kto nemá ani jeden z týchto nástrojov, použije filter Despeckle alebo Median, majú podobné výsledky.

Výrez 1:1 z 8 megapixelového obrázku. Diskrétne straty v ostrosti sa po zmenšení stratia. Na zábere je dosť málo šumu, no i tak sa oplatí ho eliminovať.

Normálne zašumená fotografia, dvojmegapixelový fotoaparát. Tu už vidieť, že filtre typu Despeckle nie sú najvýkonnejšie, no na účely zmenšenia spravidla stačia.

Odstránením šumu znížite miernu obrazovú neistotu v plynulých plochách na zmenšených fotkách a vďaka tomu sa zmenší šírka pásma, ktoré by JPG kompresor neskôr musel preniesť.

Odšumením teda prispejete k dátovo menšiemu finálnemu obrázku.

16-bitov

Pre rozsiahle úpravy vám odporúčam prepnúť sa pred retušou do 16 bitového módu.

ICC profil fotoaparátu

Ak máte poruke vhodný ICC profil fotoaparátu, nastala vhodná chvíľa, aby ste ho k fotografii priradili. Následne ju skonvertujte napríklad do sRGB farebného priestoru.

Úprava Levels

Ak fotografia vyžaduje úpravu jasu alebo kontrastu, vyhnite sa nastavovaničke „jas a kontrast“. Tieto ovládače sú vo fotoeditore pre laikov, je lepšie nikdy sa ich nedotýkať.

Používajte nástroj Levels (urovne) alebo Curves (krivky). S týmito dvoma nástrojmi sa dá zvládnuť väčšina problémov typu tmavá alebo svetlá fotka, či odstraňovanie farebných závojov.

Východiskovú fotku často vlastne ani netreba retušovať, ale ak máte chuť, môžete ju zmeniť na kikirikí farebnosť.

Priradením ICC profilu fotoaparátu sa dostanete na trochu rozumnejšiu farebnosť.

Ak chcete, môžete sa pohrať aj tak, že stmavíte nebo na nepríčetne modré, prípade aj spodnú časť fotky…

Ako upraviť fotku a či to treba robiť je téma, ktorá by mohla vyolať veľkú diskusiu a žiaden záver.

Riaďte sa svojím citom, ak sa vám zdá, že fotka má byť extrémne prefarbená, ako tá na ukážke, spravte to. Je to nepravdivé, je to gýč, ale čo na tom?

Kompozícia, výrez

Ďalším krokom, ktorý treba urobiť asi na každej fotografii, býva výrez.

Samozrejme – ideálne by bolo komponovať už pri fotení tak, aby výrez nebol potrebný, ale to sa niekedy nedá.

Výrez je odstránenie tých častí fotky, ktoré neprinášajú žiadne informácie, ani neprospievajú kompozícii. Často sa tak dá odstrániť nejaký rušivý objekt.

Na tejto fotke je škrečok odfotený veľmi nešťastne, nie je to kompozícia, ktorá by sa dala akceptovať.

Pomocou nástroja na orezanie fotiek teda obrázok zbavte okrajov, ktoré nepotrebuje.

Po výreze nie je na fotografii žiaden nadbytočný priestor. V ľavej časti som nechal to pozadie, pretože inak by škrečok vyzeral, ako z anatomického atlasu. Síce málo, ale sú tam fúzy a bolo mi ich ľúto vyrezať. :-)

Retuš

Fotku máte orezanú a farebne správnu. Nasledujúcim krokom môže byť retuš.

Ak má byť retuš rozsiahla, výrez spravte až po retuši – niekedy sa to hodí.

Retušou rozumiem manipuláciu so skutočnosťou. Napríklad odstránenie rušivého objektu na zábere, alebo lokálne zosvetlenie, či stmavenie…

Na originálnom obrázku je v koľajisku veľa smetia. Na fotke ho nechcem. Fotka nie je odfotená s presne vodorovne umiestneným fotoaparátom. To napravím pootočením fotky.

Vyretušoval som smeti pečiatkou a výrezom som z fotky odstránil spodnú časť – najrušivejšie objekty netreba retušovať. Stĺpy sú už vodorovné. Pardon – zvislé.

Fotku architektúry býva vhodné upraviť pomocou reštitúcie a ak trpí na súdkovité skreslenie, odstráňte ho.

Teraz je fotka taká, ako má byť, len je veľká.

Zálohujte si túto fotku pred zmenšením!

Nikdy neviete, kedy budete potrebovať rovnaký obrázok v inom rozmere.

Zmenšenie

Ako zmenšiť fotografiu? Tak to je prosím pekne téma na hrubiznú knihu, ktorá by mala bez preháňania názov „Interpolace – nástin teorie“. Neviem, ako by som preložil slovo nástin do slovenčiny. „Ľahké natienenie“ mi neznie tak presvedčivo.

Rozdiely medzi jednotlivými technikami zmenšovania fotiek sú však na výsledku väčšinou len málo viditeľné.

Nespravíte hlúposť, ak fotku proste bez ďalších špekulácií zmenšíte Bikubickou metódou alebo metódou Láncosz v programe Irfan View.

Ľudia od retuše a internetu však za správnu metódu považujú zmenšenie po malých krokoch, kedy sa fotka zmenší na menší, ešte menší a ešte menší obrázok, až sa dostanete na definitívny rozmer.

Je to zaujímavá metóda, no nie som presvedčený o tom, že sa hodí na všetko. Predovšetkým je zdĺhavá a ro
zdiel na výsledku je častokrát takmer zanedbateľný.

Zaostrenie

Niekde v strede tohto postupného zmenšovania môžete aj trochu zaostriť.

Skúšku, či zaostrenie vyzerá dobre však vyhodnoťte až po skomprimovaní do JPG.

Ostrejšie fotky niekedy obsahujú viac kompresných artefaktov! Ostrosť tiež zväčšuje dátovú náročnosť súboru. Menej ostré fotky sú dátovo citeľne menšie a často vyzerajú lepšie, pretože majú menej kompresných artefaktov.

Tu je rozhodnutie na vás.

Ak si pozriete nekomprimované obrázky, celkom bezpečne sa rozhodnete pre zaostrenie. Zaostrenie, ktoré bude ešte zamaskované ďalším zmenšením fotky, vyzerá dobre a nie je ho vidieť.

Po kompresii do JPG však asi mnohým z nás scvaknú zuby naprázdno.

Aby ostrejšia fotka vyzerala dobre, musí byť komprimovaná len s minimálnou stratou a z toho vzniká priveľký súbor.

Preto opakujem: Zaostrenie a celkový vzhľad fotky posudzujte až po kompresii do JPG!

Presný rozmer fotky

Ak v zadaní nie je striktne definovaný rozmer v pixeloch, ale je definovaný napríklad „maximálna šírka 700 pixelov“, využite to.

Spravte obrázok, ktorý má rozmer deliteľný číslom 8. Prispejete tým k malej, ale merateľnej úspore dátového objemu fotky.

Ukážky

Teraz ukážky, nech vidíte, aký je rozdiel medzi prostým zmenšením fotky a fotkou zmenšenou metódou postupných krokov.

27 141

Fotka zmenšená bikubicky v jednom kroku.

26 758

Fotka zmenšená sériou postupných krokov.

27 797

Séria postupných krokov bola v polovici prerušená a obrázok jemne doostrený.

Môj názor je, že medzi týmito obrázkami nie je žiadny podstatný vizuálny rozdiel. Postupné kroky zmenšenia „otupujú“ príliš ostré hrany, čo má priaznivý vplyv na veľkosť súboru.

Finálna veľkosť

Po dosiahnutí požadovaného rozmeru je zmenšenie hotové. Teraz je vhodná chvíľa prepnúť fotku do 8 bitového režimu.

Vodoznak, ochrana

Niektorí autori si svoje fotky chránia tak, že do nich pečatia rôzne nápisy, napríklad takéto:

Nápis tohto typu sa mi ako fotografovi veľmi nepáči, ale v niektorých prípadoch môže byť fotka dobrým reklamným nosičom. Vtipný obrázok, ktorý si ľudia sami začnú posielať, často privábi nových divákov na stránku uvedenú na fotke.

Na ochranu autorských práv vašej fotky týmto spôsobom však hneď zabudnite. Nie jeden môj obrázok dnes koluje internetom s novým označením. Vydarené obrázky bežne kradnú aj známe servery zaoberajúce sa vtipmi…

Preto si myslím, že ak nemáte vážny dôvod, čo a prečo chcete do fotky napísať, nepíšte nič.

Diskrétny nápis sa dá ľahko odretušovať a veľký, brutálny fotku zohyzdí. O dôvod viac odstrániť ho!

Rámček

Fotka v rámčeku vyzerá lepšie.

Je formátovaná celkom jednoznačne.

Rovnaký záber bez rámčeka už nie je tak presvedčivý.

Čím svetlejšie okraje má fotka, tým lepšie bude vyzerať v rámčeku. A naopak – na čiernej stránke zas dobre padne biely rámik.

A tu sme pri probléme s rámčekmi na internete.

Nie je problémom vyrobiť rámček. Ale akú má mať farbu?

Čierna je spoľahlivá… Ale len na svetlom podklade.

Čo ak vaša fotka pôjde na web, kde je tmavomodrý podklad stránok? Potom by to chcelo skôr biely rámik.

Lenže čo ak neskôr web zmení dizajn. Čo s desiatkami či stovkami fotiek s rámčekmi zlej farby?

Možno vám napadne možnosť vyrobiť veľký rámček. Okrem toho, že sa tým zmenší fotka a plytvá sa dátovým priestorom, aj tak neviete, či sa rámček bude farebne hodiť…

Preto som kategoricky proti akémukoľvek rámčekovaniu fotiek na internet.

Na stránke sa rámček dá vyrobiť jediným riadkom v CSS štýle a bude na všetkých fotkách jednotný. Neskôr ho môžete zmeniť na iný a fotiek sa ani nedotknete.

Pre umiestnenie fotky na výstavu na internete je rámček ešte horším nápadom. Poviem teraz vetu, ktorú strašne nenávidím. Radšej si teda pevne sadnite.

Predstavte si, že by to tak urobil každý.

Výstava by sa zmenila na panoptikum rámčekov. Každá fotka by mala rámček s inou hrúbkou, niektoré dokonca s inou farbou, tu a tam podpis, inde kopyrajt…

Ak teda trváte na rámčeku, uistite sa, že ak bude na fotke, nebude tá fotka problémovou práve vinou rámčeka.

Uloženie

Hotovú, zmenšenú a prípadne orámčekovanú fotku uložte do nekomprimovaného formátu TIFF, PSD, BMP alebo podobného.

Pred uložením sa uistite, že nejdete prepísať pôvodný, vyretušovaný a nezmenšený obrázok.

Do nekomprimovaného formátu to ukladajte preto, aby ste sa ľahko mohli vrátiť – ak zistíte, že kompresia je príliš deštruktívna alebo súbor priveľký, ľahko to zopakujete.

Kompresia JPG

Odporúčam kompresiu zmenšeného obrázku zveriť do rúk programu, ktorý vie, ako na to.

Bežné „uložiť ako JPG“ vo fotoeditačnom programe nie je dobrý nápad. Tak uložené fotky majú bežne aj dvojnásobný dátový rozmer, editory často komprimujú neefektívne, prípadne do fotiek vkladajú EXIF informácie, či nejaký prepytujem polmegový ICC profil…

Jedným z najvýkonnejších programov na kompresiu je Ulead Smart Saver Pro. Aj v Photoshope je výkonný nástroj na spracovanie grafiky pre internet ImageReady.

Ak nemáte niektorý z týchto nástrojov, uložte fotku na skúšku v rôznych nastaveniach kvality… Nakoniec si vyberte kompromis medzi čo najlepším vzhľadom a najmenším dátovým objemom.

Názov súboru na odovzdanie

Nakoniec zostáva súbor pomenovať. Iste tušíte, že za názov PIC29384.JPG sa vám nikto nepoďakuje.

Vložte do názvu to najdôležitejšie, čo vložiť môžete. Podľa okolností a účelu situácie to môže byť dátum alebo meno autora, alebo adresa vašej www stránky. Odporúčam, aby názov nebol príliš dlhý. Dlhé názvy sa nedajú vypáliť na CD a ťažko sa čítajú.

Za primeranú dĺžku považujem okolo 55 znakov.

Slová je dobré rozdeliť. Bežne sa používa podtržník, napríklad:

jedno_slovo_druhe_slovo.jpg

lepšie je však použiť pomlčky, okrem iného sa aj ľahšie píšu:

jedno-slovo-druhe-slovo.jpg

V názve odporúčam používa