Začnem tým, že mnoho profesionálnych fotografov sa neokúňa použiť statív, alebo inú stabilizáciu fotoaparátu a to niekedy aj za priaznivých svetelných podmienok.…
Fotografické videnie
Tak, ako každá iná schopnosť človeka, dá sa trénovať aj videnie. Očný lekár vám s tým príliš nepomôže, budete musieť zapojiť fantáziu a veľa cvičiť. Cvičiť znamená používať svoj talent pri hľadaní motívov a investovať aj čas do hľadania motívov. Fotografii sa nedá naučiť bez stoviek hodín strávených hľadaním motívu.
Vyberte sa fotografovať. Kam? Nemusíte ani len vstať zo stoličky. Vhodný motív na fotografovanie je možné nájsť celkom kdekoľvek.
Pri tomto cvičení sa zatiaľ nesústreďujte na kompozíciu. Neriešte otázku, či budúci obrázok bude zaujímavý, alebo nezaujímavý. Vaším cieľom bude jediná vec – hľadajte očami čokoľvek, čo by sa dalo odfotografovať. Akonáhle niečo objavíte, skúste sa zamyslieť, ako by sa to dalo odfotografovať, ako by ste to zakomponovali do rámčeku. Spravte zopár obrázkov a hľadajte ďalej. Málokedy sa vec vydarí na prvý pokus. Skúste motív snímať z rôznych uhlov.
Toto cvičenie dokonca nemusíte robiť stále s fotoaparátom v rukách. Stačí, ak budete v hlave stále posudzovať, či to, čo vidíte, nemôže byť námetom na budúcu fotografiu. Nie? Okamžite skočte očami inam a znova si položte rovnakú otázku.
Fotografické videnie začína myslením na fotografovanie. Musíte investovať čas a aktívne hľadať možné motívy. Myslieť na to, že oči majú stále hľadať a mozog vylučovať a posudzovať. Nájdete niečo zaujímavé a začnete uvažovať. Ako by to mohlo vyzerať na fotografii? Bolo by to zaujímavé? Dá sa to fotiť priamo, alebo by bolo treba upraviť osvetlenie?
Bežný človek, keď ide mestom, veľa toho okolo seba nevníma. Je zamestnaný svojimi úvahami, starosťami. Možno plánuje, čo by pripravil na večeru, alebo sníva o niečom nemožnom. Tak sa môže správať radový volič. Má sa pozerať pod nohy, aby nespadol a inak je celkom jedno, o čom rozmýšľa.
Fotograf však nemôže takto ignorovať svoje okolie.
Musí stále pozerať okolo seba a posudzovať okolie, či sa práve nenaskytol krásny výhľad na alej, alebo slnkom osvetlenú kvetinu. Ak vidí, že sa idú stretnúť dvaja ľudia, musí si dokázať predstaviť, že v momente stretnutia by mohli spraviť nejaké zaujímavé gesto. A aparát pripraví ešte skôr, než sa stane niečo, čo bude trvať len krátky okamih.
Aby ste takto začali vnímať svoje okolie, chce to dlhú prax.
Čím dlhšie budete fotografovať, tým samozrejmejšie vám bude pripadať, že okolo seba vidíte zaujímavé detaily, ktoré si nikto iný nevšimne. Začne sa vám tvoriť predstavivosť. Uvidíte zaujímavý detail a hneď si spomeniete, že by mohol stáť za fotku.
Sedíte v parku. Váš kamarát by na otázku, či si niečo všimol odpovedal pokrčením ramien. Čo som si mal všimnúť? No a vy poviete, že náter na lavičke má zaujímavú farbu, ktorá je popukaná, v makrorozsahu by mohol vzniknúť zaujímavý záber. Že je tam malá pavučina a ak by zasvietilo slnko, bol by z toho super záber…
Aby sa vám takéto videnie okolia doslova zautomatizovalo, chce to mesiace, alebo radšej roky praxe.
Začnite vychádzkami, na ktorých budete programovo myslieť len na to, čo by ste tak asi mohli odfotiť. Nedovoľte svojej hlave, aby vás v myšlienkach vyšupla z reality a uniesla z prítomnosti kamsi preč. Vnímajte situáciu okolo seba a pokúšajte sa nájsť motívy pre budúce zábery. Keď takéto cvičenia budete opakovať, zistíte, že dostávate cit pre vnímanie okolia. Mnoho takýchto cvičení začne postupne meniť aj váš pohľad na svet. Už po pár týždňoch začnete čoraz rýchlejšie odhaľovať rôzne námety.
Pritom sa inšpirujte prácou iných fotografov. Pozrite si knihy výtvarných fotografov, zájdite na výstavu. Vnímajte, aké motívy volia iní fotografi. Časom vám začnú napadať vaše vlastné nápady.
Je isté, že po zhliadnutí výstavy vás práca iného fotografa veľmi ovplyvní. Asi budete jeho štýl aj trochu napodobňovať. To je celkom normálne! Z toho si nič nerobte, začiatky sú ťažké, tým prešiel každý. Nielen fotografi, ale aj maliari, hudobníci…
Nebojte sa, časom začnete pracovať za seba, nevadí, ak sa pri svojom učení budete ovplyvňovať prácou iných, kvalitných fotografov… Pomôžu vám zvýšiť si svoju latku, ktorú sa budete potom snažiť preskočiť. Ukážu vám, čo sa dá.
Ako teda hľadať motív?
Hneď, ako si všimnete niečo, čo by stálo za odfotografovanie, skúste si začať predstavovať, ako by sa to dalo odfotografovať. Ak nemáte po ruke fotoaparát, poslúžia ruky.
Vytvorte si z nich akúsi improvizovanú paspartu a cez ňu skúmajte, ako by to mohlo vyzerať na fotke.
Snažte sa prestať vnímať okolie. Predstavujte si iba to, čo bude na budúcom obrázku. Je to niečím zaujímavé? Nie sú v zábere nejaké rušivé predmety? Je z toho, čo vidíte jasné to, čo ste si pôvodne všimli? Podobné otázky si klaďte čím skôr. Pri fotografovaní je dobré, ak dokážete predvídať vlastné kompozičné chyby. Nespoliehajte sa na to, že doma to nejako "zbúchate" v retušérskom programe.
Nájdite zaujímavý motív a potom nájdite spôsob, ako tento motív možno tlmočiť fotografiou.
Napríklad objavíte zelenú a žltú záplavu kvetín. Ale takýto záber by asi málokoho zaujal. Je na ňom priveľa rušivých objektov. Nechcel som fotiť reklamný pútač obchodu, ani bránu.
Preto začnite okolo nájdeného motívu obchádzať a hľadajte, z akého pohľadu by asi najlepšie vyniklo, čo ste chceli odfotografovať.
Možno vás zaujalo, že farby sú v kŕdlikoch. Tu zelená, tam žltá. Už pri výreze vo fotoaparáte teda odstráňte všetko rušivé z okolia.
Možno vás zaujalo, že krásne kvety rastú v nepríjemnom prostredí – hľadajte, ako dostať do záberu prírodný materiál v kontraste s betónom.
Alebo vás zaujala len samotná farba a jej štruktúra…
Choďte teda skúšať nájsť okolo seba niečo zaujímavé a fotografujte to. Zatiaľ si neklaďte žiadne vysoké ciele. Snažte sa vôbec nájsť niečo zaujímavé zachytiť to. Doma si fotografie prezrite, či sa vám podarilo naozaj zachytiť to, čo vás v skutočnosti pôvodne upútalo. Ak nie ste spokojní, skúste analyzovať, prečo sa vám výsledok nepáči. Vyberte sa na miesto znova a nafotografujte to celé inak, lepšie.
Keď si osvojíte fotografické videnie, môžete sa pomaly začať venovať aj kompozícii a konkrétnym druhom motívov. No zatiaľ si neklaďte iné podmienky len jedinú – objavte niečo celkom obyčajné, čo by neskôr na fotografii mohlo byť zaujímavé.
A keď to nájdete a odfotíte, hľadajte zas niečo iné. Vidieť a nachádzať motívy chce veľa cviku, potom to už ide ľahšie.
Fotografické videnie teda vlastne je fotografickým myslením. Musíte myslieť, ako fotografi. Obraz sveta, ktorý v
idíte, musí váš mozog stále prehodnocovať aj z pohľadu, či ste práve nezazreli námet na zaujímavý obrázok.