Zaostrovanie obrázkov

Za zmienku vhodnú na úvod asi stojí, že zaostrovanie vlastne nie je zaostrovanie.

Funkcia vám zlú, neostú fotku nezaostrí. Môže zvýšiť pocit ostrosti len u fotiek ktoré už sú ostré…

Vľavo pôvodná fotka, potom postupne stále viac zaostrená.

Pocit ostrosti sa dosahuje tak, že program na fotke hľadá ostré hrany. Ak nejakú nájde, zvýši kontrast. Ukážme si to na zväčšenom príklade:

Nápis, ktorý má prvé písmeno ostré a ostatné stále menej. Čo sa stane, ak tento obrázok zaostríme len trochu?

Nič sa nezmení. Dokonale ostré prvé písmeno T sa ani viaz zaostriť nedá. Funkcia však zvýši kontrast okolo písmena T. Keby to písmenko bolo sivé, vo vnútri písmena na okrajoch by bolo tmavšie. To uvidíte na poslednom písmene v poslednej ukážke.

Výraznejšie zaostrená fotka už zasiahne aj druhé písmeno.

Ešte viac zaostrenia začína dvíhať aj kontrast posledného písmena – písmeno je tmavšie a zneostrený okraj písmena mierne zosvetlel.

Keď sa takýto proces vykoná s fotografiou a v malej mierke, vznikne pocit, že je ostrejšia.

Ako sa ovláda táto funkcia?

V niektorých editoroch sú pripravené filtre na zaostrenie, napríklad Sharpen (Zaostriť), Sharpen More (Zaostriť viac) a podobné. Keď ich použijete, fotka sa spracuje bez otázok. Niekedy presne tak, ako chcete, inokedy nie.

Pre presné nastavenie je lepšie využívať manuálne nastavenie ostrosti, pri ktorom môžete citlivejšie regulovať všetky parametre.

Na ukážku použime menej kvalitnú fotku snímanú digitálnym zoomom. Aj keď je zmenšená, je na nej stále šum. Ten budeme potrebovať.

Tento obrázok nebude jednoduché zaostriť a preto sa na ňom dajú dobre demonštrovať nastavenia.

Po dosiahnutí jednoznačne viditeľného zaostrenia však na fotke viditeľne vzrástli aj technické chyby. Okolo vrabca sú biele obrysy a razantne sa zdôraznil šum.

Parametre boli nastavené nasledovne:

• Amount (monožstvo, intenzita zaostrenia) bol nastavený nadoraz, nech dobre vidíte, ako zaostrenie vyzerá.
• Radius (polomer, oblasť v pixeloch – parametrom určíte, aké veľké objekty majú byť zaostrované. Pre normálne fotky treba malé hodnoty) bol nastavený na 6 desatín pixelu. Preto funkcia zaostrovala len jemné veci, šum a kontúry vrabca.
• Threshold (prah, na akej úrovni sa funkcia začne uplatňovať – určíte, aký veľký musí byť najmenší kontrast, aby sa mohol začal zaostrovať. Na nule zaostrí všetko, aj šum, ktorý má kontrast pomerne malý.). Threshold som nastavil na nulu, takže program zaostril všetky objekty vrátane šumu.

Teraz skúsime iné nastavenie.

Pôvodný obrázok pre porovnanie…

Len diskrétne zaostrené. V nastavení som povolil zaostriť len výraznejšie kontrasty, preto šum zostal takmer bez zmien.

Na to stačilo zmeniť nastavenie Threshold tak, aby hľadalo len kontrasty, väčšie, ako 13 úrovní. (Kanál má 256 úrovní od čiernej, cez sivé až po bielu.)

Pre názornosť ešte extrémne nastavenie.

V nastavení som určil, aby sa hľadali všetky kontrasty v rádiuse 8,4 pixelov. Filter už začína „vidieť“ aj veľmi rozostrené listy na stromoch v pozadí.

Problémy so zaostrovaním

Pravdepodobne každý, kto si po prvý raz skúsi funkciu zaostrenia, bude nadšený. Chcel by okamžite pozaostrovať všetky fotky…

Varujem vás však: zaostrenie je deštruktívny akt, ktorý ničí podrobnosti v obrázku. Keď sa zaostrených fotiek nasýtite, zunujú sa vám. Časom sa naučíte na prvý pohľad zaostrenú fotku odhaliť – je ostrá, ale bez primeraného množstva detailov. Navyše podrobnosti sú s bielymi kontúrami.

Preto ak zaostrovať veľmi chcete, robte to s citom. Ostrite do poloostra.

To všetko sa doteraz týkalo zaostrovania všeobecne. V digitálnej fotografii ako východiskový materiál však väčšinou máme JPG obrázky. To je veľmi nepríjemná vec pre budúce zaostrovanie:

Ostríme JPG obrázky

Pri zaostrovaní JPG obrázkov z digitálneho fotoaparátu si treba dať veľký pozor.

Zaostrenie a zas zaostrenie?

Veľká väčšina digitálnych fotoaparátov vykonáva softvérové zaostrenie automaticky.

Zaostrovali by ste teda už raz zaostrenú fotku, čo môže byť veľmi necitlivé k už aj tak poničeným detailom. Za chvíľu sa ešte vrátim k tomu, ako zaostrovať fotky z digitálneho fotoaparátu, ale dovoľte, aby som odbočil.

Niektoré fotoaparáty majú možnosť ukladať fotky softvérovo zaostrené alebo nezaostrené. Nezaostrená fotka neobsahuje chyby spôsobené zvýšeným kontrastom na hranách. Aj preto v návodoch k fotoaparátom odporúčajú, že pre následnú editáciu je lepšie fotiť bez zaostrenia a doostriť až vo fotoeditore.

Táto cesta nie je väčšinou najlepším nápadom. Hodí sa len niekedy. (Ak má fotoparát možnosť fotiť v TIFF alebo RAW…)

Problém je v tom, že aj nezaostrená fotka bude komprimovaná do JPG. Pokus o jej zaostrenie vo fotoeditore masívne zvýrazní kompresné artefakty JPG kompresie.

2× zväčšené.

Hore nezaostrená fotka vo fotoaparáte. V strede vo fotoaparáte zaostrená na normálnu hodnotu. Dolu je vo fotoeditore zaostrená horná fotka zhruba na rovnakú hodnotu, ako by zodpovedala normálnemu zaostreniu vo fotoaparáte. Vidíme silný nárast farebných artefaktov a prakticky žiadny prínos pre kvalitu fotky.

Preto je väčšinou lepšie ostriť už vo fotoaparáte – defaultná hodnota býva spravidla celkom optimálna.

Zaostrovanie chýb a šumu?

JPG kompresor fotku devastuje a ak JPG fotku z digitálneho fotoaparátu zaostríte, môžete zdôrazniť viac kompresné artefakty, než vlastný motív fotografie.

Neupravená fotka z digitálneho fotoaparátu.

Po zaostrení je
síce na prvý pohľad ostrejšia, ale keď sa pozriete lepšie, zistíte, že nevidíte lepšie. Okolo objektov je akási neistota – sú rozbité JPG kompresorom.

4× zväčšený detail.

Štvorce 8×8 pixelov, v akých pracuje JPG kompresor sú zdôraznené a okolo ostrých objektov (šikmý zberač električky) sú rôzne kompresné artefakty.

Pred zaostrením rozostriť

JPG fotku je preto pred zaostrením a retušou dobré veľmi jemne vyliečiť od kompresných artefaktov.

Niekedy pomôže filter typu Median alebo Despeckle. Obrázok síce stratí trochu jemných detailov a teda ostrosti, ale výrazne sa potlačia práve kompresné artefakty.

K dispozícii sú aj rôzne filtre, napríklad JPEG Repair, ktoré sú určené presne na to.

Následne môžete fotku trocha zmenšiť (prípadne aj zväčšiť) a to v niekoľkých krokoch. Napríklad fotku šírky 2000 pixelov zmenšite na 1900, potom na 1800, potom na 1700, potom na 1600 a nakoniec na 1500. Teraz sa môžete pokúsiť o zaostrenie – väčšinou bude fotka o niečo „čistejšia“, pretože týmto spôsobom sme ju trocha zbavili chýb JPG kompresora.

Je samozrejmé, že niektoré fotky nebudete zmenšovať, potom sa tento postup neoplatí použiť – je neohľaduplný k detailom.

Zaostrenie pri zmenšení

Na internet však fotografie skoro vždy zmenšujeme – ak trváte na tom, že chcete zaostrovať, potom vhodná chvíľa pre zaostrenie bude niekde uprostred celej operácie.

Zmenšenie fotky v niekoľkých krokoch vedie k likvidácii najmenších podrobností – to sa hodí. Ak chcete fotku zmenšiť napríklad na 400 pixelov šírky, zaostrujte ju vo fáze, keď má šírku okolo 1200 pixelov. Po zaostrení ju zmenšite ešte niekoľkými krokmi na 400 pixelov a dosiahnete ostrú fotku, na ktorej však nebudú takmer viditeľné stopy po zaostrovaní.

Pôvodná, neupravená fotka pre porovnanie.

Fotka zaostrená vo veľkosti okolo 1200 pixelov šírky a ďalej zmenšená krokmi 1000, 800, 600, 500 na 400 pixelov.

Na porovnanie znova obrázok diskrétneho zaostrenia z predchádzajúcej ukážky – toto zaostrenie sa aplikovalo na fotku šírky 400 pixelov.

Zaostrením veľkého obrázku a následným zmenšením sa vám podarí významne potlačiť biele okraje okolo objektov. Na fotke nebude až tak nápadné, že bola doostrená…

Pozor na ostrosť na internete!

Poruším príslovie nehovor, keď sa ťa nepýtajú.

Ostrá a malá fotka je naozaj efektná a nádherná. Akonáhle ju však skomprimujete na internet do JPG formátu, krása sa kamsi vytratí.

JPG kompresor nemá rád ostré hrany. Vytvorí pri nich chaotickú štruktúru objektov, ktoré môžu často pôsobiť oveľa rušivejšie, ako keby fotka bola mierne neostrá!

Takmer nekomprimované obrázky. Vľavo obrázok veľmi mierne rozostrený, vpravo zaostrený. Pri šírke 200 pixelov však musia mať neznesiteľnú veľkosť – 15 874 B a 25 449 B, aby sa neprejavili kompresné artefakty. Rozostrený obrázok je bez artefaktov už pri podstatne silnejšej kompresii.

Po stlačení na triezvu internetovú hodnotu kompresie (50%) sa už prejavia artefakty okolo hrán. Ostrá fotka je nimi zaťažená viac. Sú stlačené rovnakou kompresiou a majú rozmery – 4 147 B a 5 074 B.

Úsporná kompresia vhodná na ilustrácie na internete (okolo 35%) a veľkosti súborov sú: 3 392 B a 4 083 B. 

Mieru ostrosti v prípade fotiek na internete je preto dobré stanoviť pokusmi – niekomu viac vyhovuje jednoznačne ostrá fotka aj za cenu veľkosti súboru. Iní autori zas radšej chcú dátovo malé obrázky.

Záver

Softvérové doostrenie môže teda fotke pomôcť, aj ublížiť. Voľte túto techniku vždy, ak sa vám hodí, ale s mierou.

• Komentáre k článku (6)