Digitálne fotografie – čo s nimi?

Máte nafotené. Čo s tým? Digitálna fotografia sa môže zmeniť nielen na papierovú formu, ale dá sa umiestniť na internet, či poslať e-mailom. No a asi najdôležitejšou je otázka, ako digitálne fotografie skladovať a archivovať?

Fotografie vtedy a dnes

Ešte celkom nedávno mala azda každá rodina fotoalbum. Jeden zošit alebo knihu, v ktorej boli všetky rodinné fotografie neraz viacerých generácií. „Toto je fotografia strýka“ – veta, ktorá inými slovami znamenala „máme až jeden obrázok ako vyzeral“. Fotografie boli proste cenné. Bolo ich málo, pretože boli cenovo aj technicky nedostupné.

Koncom minulého storočia už začali fotografie byť cenovo dostupnejšie a tak sa začalo fotiť viac. No aj tak bývalo časté, že rodina dala do fotoaparátu film pred Vianocami a nafotený bol až po dovolenke v lete. Možno po dvoch rokoch…

Dnes sú digitálne fotografie bežná vec. Digitálne fotoaparáty máme asi všetci. Kto nemá fotoaparát, má mobil a tie už dnes vedia fotografovať hádam všetky.

Ak si pozriete služby, ako Instagram, vidíte, že ľudia fotografujú miliardy záberov.

Nachádza sa v sene vôbec ihla?

Záplava fotografií prináša nepríjemný jav. Väčšinou ide o pomerne bežné, málo zaujímavé zábery. Je ich však neuveriteľne veľa. A tak sa môže stať, že doma v počítači máte digitálne fotografie v množstvách desiatok či stoviek tisíc. To je veľký pokrok oproti stavu pred sto rokmi. Otázka znie, či budeme mať čas niekedy si tie digitálne fotografie vôbec prehliadnuť.

Problémom nie je to, že máte priveľa digitálnych fotografií. Ale to, že trvale pribúdajú ďalšie a to vám zťažuje možnosť vrátiť sa ku starým záberom.

Ja preto odporúčam, aby ste si v pravidelných intervaloch spravili revíziu. Poviem vám, ako to robím ja, ak sa vám to zapáči, môžete to robiť podobne.

Ako triediť digitálne fotografie

Fotím rád veľa záberov, každú scénu chcem vidieť na desiatkach obrázkov. To má svoj zmysel. Skúsenosti (a škola :-) ma naučili, že cvaknúť zaujímavú vec len raz je riskantné. Čo ak fotografovná bytosť žmurkne? Pred objektívom práve preletí mucha? Fotoaparát zle zaostrí? Kopa iných vecí sa môže stať a preto je lepšie fotiť vždy viaceré fotografie naraz. Niektorí teraz budú kuvikať, že pravý profesionál vie a preto cvakne len raz, ale starostlivo. To sú, samozrejme, kecy. Pivné žvásty. Pozrite sa ako fotia profesionáli v ateliéri. Nikdy nie len jeden obrázok. Vedia prečo.

Tento prístup však má za následok, že si z bežného výletu donesiem bežne aj 1000 digitálnych fotografií. To sa dá prezrieť za pár minút, ale čo neskôr?

Preto odporúčam, najlepšie fotografie z výletu vyberte do samostatného adresára. Vždy keď je nejaká rodinná príležitosť (narodeniny, alebo len tak) dám vyrobiť najlepšie fotky za určité obdobie na papier. Som starý lakomec a nerád platím za zbytočné fotky. Preto sa do výberu dostane pomerne málo fotiek. Trebárs tak 20 až 50 za pol roka. Tieto fotky si uložím do samostatného adresára a práve to je zaujímavé.

Ich papierová verzia slúži ako milý darček.
Ich digitálny výber slúži ako spomienka.

Aj keď archivujem všetky, aj nepodarené fotky, v týchto výberoch sa dá pekne prezerať rodinný archív. Ak si chceme zaspomínať kde sme boli a ako sme sa pritom tvárili, je tu poruke výber toho najlepšieho, čo máme.

Občas sa však stane, že sa mi zažiada vrátiť sa a prezrieť si staršie digitálne fotografie. Potom sa dá ľahko nahliadnuť aj do archívu, kde sú úplne všetky.

Digitálne fotografie sú ako víno

Fotografie starnú a čím sú staršie, tým vyššiu majú cenu! Vzácne sú preto, že veci sa už nedajú ľahko nafotiť. To pre nás vytvára jednu drobnú podmienku: chráňte si digitálne fotografie. Myslite na ich archiváciu a zálohovanie!

Mať fotografie len v mobile alebo len vo fotoaparáte je extrémne riziko! Pamäťové médiá (karty) sú pomerne nespoľahlivý dátový nosič. Sú dobré na to nafotiť a niekam uložiť. Na archiváciu sú príliš rizikové.
Mať fotografie len v počítači je podobné riziko. Ak sa niečo stane, prídete o celý archív. Z harddisku síce je možné zachrániť niektoré dáta, ale je to pomerne drahý špás s neistým výsledkom.
Na CD / DVD / BluRay diskoch sú dáte tiež ohrozené. Stačí aby sa médium pokazilo (dosť bežná vec) alebo zlomilo a môžete si pískať.

Majte preto svoje digitálne fotogrfie na viacerých miestach. Na harddiskoch je to asi najvýhodnejšie. Kúpte si zo dva prenosné disky, skopírujte na ne svoje digitálne fotografie a jeden disk dajte do úschovy k svokre a druhý do inej rodiny. Ak chcete, dáta zašifrujte, nech si to nik neprezerá.

Ak sa vám niečo stane s počítačom, takto dostanete nazad aspoň podstatnú časť svojich digitálnych fotografií.

Hodnota množstva fotografií

Digitálne fotografie sú dnes už všade. To v istom zmysle znižuje cenu každej z nich. Čo je horšie, strácame aj prehľad, čo sme nafotili. Človek si nedokáže zapamätať, čo všetko má. A akokoľvek precízny archivačný systém zvolíte, za pár rokov zistíte, že je celkom nepoužiteľný.

Potom príde tá chvíľa, kedy si vzdychnete: staré dobré fotky z filmu. Bolo ich 36 za rok, viem, kde ich mám a kedykoľvek medzi nimi nájdem tú, ktorú hľadám.

Samozrejme, nikto nezakazuje fotiť málo a všetko umiestňovať hneď na papier. Ale povaha počítačov a digitálnej fotografie je už taká, že zvádza ku hromadeniu.

Fotky máte hneď. Koľko chcete. A tak fotíte viac – to je dobre. Ale nové a nové zábery postupne prekrývajú spomienky na staré fotky. Prekrývajú potrebu pozrieť si staré obrázky – aha, veď koľko máme novších…

Je to zaujímavý paradox. Neviem, ako ho riešiť. Akokoľvek by sa zdalo, že asi treba menej fotiť a ešte menej z toho aj archivovať, intuícia a skúsenosť mi hovorí nie. Nefoťte menej. Archivujte všetko. Možno to už nikdy nevyužijete – to sa vlastne takmer nič nestane. Ale čo ak za pár rokov budete chcieť nejaký starý obrázok. Áno, ten trocha neostrý, ktorý by už každý bol vymazal. Možno je to jediný záber, na ktorom je odfotený objekt, ktorý vás zaujíma.

V tejto sekcii sú témy: