Význam rodinnej fotografie

Občas si spomeniem na svoj starý kotúčový magnetofón. Kúpil som ho ešte za socializmu. Rád som počúval hudbu, ale režim veľmi neprial "západniarskym" kapelám. Z rádia sa valili hity miestnych zlatých gágorov. Kto chcel počuť niečo lepšie, musel loviť v zašumenom vysielaní kapitalistických rádií, nahrávať z platní a u kamarátov. A tak sme si skladali záznamy z rôznych zdrojov…

Po revolúcii sa veci zmenili. Hudba, akú chceme počuť je okamžite dostupná. Už nemá cenu nahrávať si pesničky z hitparády, pretože kto chce počúvať hudbu, pustí si rádio, internet, alebo CD s hudbou, aká sa mu páči. Zlepšila sa dostupnosť hudby a to zmenilo aj náš prístup k nej. Nepretržite je dostupná stále nová a nová hudba a staršie kusy upadajú do zapadnutia. Aj s magnetofónmi.

Dovolil som si túto exkurziu do sveta hudby, pretože v nej vidím analógiu s fotografiou. V mnohých rodinách máme fotoalbumy, v ktorých na niekoľkých stranách defilujú fotografie sumarizujúce celé desaťročia. Boli časy, kedy sa bežne fotografovalo prístrojom na 12 obrázkový film. Tempo fotografovania bolo opatrné. Starostlivo sme vyberali, čo sa oplatí odfotografovať – nie kvôli cene. Médium vás prinútilo. Potom prišiel kinofilm a s ním 36 obrázkov. To sa už fotografovalo "odvážnejšie", ale stále pomerne pomaly. Dnes na digitál máme možnosť nacvakať stovky záberov a to prakticky zadarmo.

Čo však s toľkým materiálom? Uvidíme ešte niekedy tie tisícky fotografií? Ak nie, načo ich vlastne vôbec fotografovať?

Veľa psov – zajacova smrť

Ak si chceme pozrieť fotky a máme pred sebou album s pár listami a stovkou fotografií, je to otázka chvíle. Horšie je to v prípade, že máte v poličke desať CD diskov a na nich niekoľko (desiatok) tisíc fotografií zoradených do podivuhodného poloporiadku. Kde takú prehliadku zahájiť? Najstaršími obrázkami? Vybratými najlepšími zábermi? Alebo začať hľadať sekvenciu z dovolenky pred dvoma (alebo troma?) rokmi a pozrieť si aj nevydarené, zabudnuté chvíle? Či iba tak naslepo kliknúť na ľubovoľný adresár s fotkami a začať niekde listovať?

Azda ešte horšie, než fotografie sú asi už len rodinné videá. Záznam reality je pomalý a ak si ju ešte chcete niekedy prehliadnuť, musíte znova investovať svoj čas. Málokto má čas trápiť sa tvorbou zostrihu. A projekcia nenastrihaného videa je vlastne väčšinou dosť nudná záležitosť… 

Množstvo odradí

Aj predstava triedenia fotografií pred prehliadaním je nepríjemná. Prinesiete si, napríklad, z dovolenky tisícku fotografií. To dnes ani nie je tak veľa. Zachytili ste len dôležitejšie chvíle, pekné krajinky, vydarené fotky svojich blízkych. Vcelku úspešný lov. Čo s tým?

Máte možnosť z tohto objemu fotografií vybrať zopár najlepších obrázkov – ale ktoré to sú? Zistíte, že po vytriedení je z tisícky tak päťstovka fotografií. Kto však má čas prezerať si 500 fotografií? Možno ani vaši rodičia nebudú mať tú svätú trpezlivosť.

A tak dovolenka putuje do archívu nestriedená – predsa si nevymažete viac-menej vydarené zábery. Zaradí sa tak medzi iné stovky a tisícky záberov z ostatných akcií v archíve.

Ako bude narastať váš archív, bude klesať schopnosť niečo s tým ešte spraviť. Budete mať veľa fotiek, ale máloktoré z nich uvidíte.

Koľko sekúnd sa pozeráte na fotku?

Chcete si pozrieť tisícku fotografií z dovolenky a máte 20 minút času. Ako dlho si môžete pozerať jeden obrázok? Asi sekundu.

Tvrdá matematika. Pritom vieme, že na reálne vnímanie jedného záberu je primeraná doba asi 5 sekúnd (a viac). Na preletenie tisícky fotiek s 5 sekundovým intervalom treba takmer hodinu a pol. To je celovečerný film… Výsledkom je, že fotografie prezeráme na počítači nepravidelne – niektoré len letmo, pri iných sa zdržíme. Ešte horšie to je, ak by ste si chceli dať vyrobiť papierové fotky z takej dovolenky.

  • Ak dáte vyrobiť všetky, za fotky zaplatíte pomaly toľko, čo stojí menšia dovolenka.
  • Ak začnete fotky z dovolenky najskôr triediť a preberať, zabijete pekných pár hodín času.

Nakoniec zistíte, že papierové fotky vlastne ani nepotrebujete…

Kvalita odradí

Atraktivita bežných rodinných fotiek je navyše znížená aj ich kvalitou. Väčšinou ide o bežné momentky, ktoré sú viac fotopoznámkami, ako výpoveďou, ktorá zaujme a osloví… Ostatne málokto si číta po rokoch vlastné poznámky. Je dobré mať ich niekde poznamenané, ale asi si ich nedáte do rámčeka.

On-line konkurencia reality

Nasnímaný materiál je fajn, ale konkuruje mu čoraz atraktívnejšia súčasnosť. Už dávno nemáme dlhé zimné večery, ktoré by boli k dispozícii ako zdroj voľného času. Máme televíziu, supermarkety, počítače, internet, mobilné telefóny, reklamy. Samé farebné a lákavé zábavky, atraktívnejšie, než nejaké tiché ponáranie sa do spomienok.

Je to dobre? Zle? Neviem. Žijeme dobu s vysokým množstvom podnetov. Je to atraktívne, ale únavné. Možno o pár rokov zmeníme svoj životný štýl. Priveľa podnetov otupuje, unavuje, stresuje.

Problémy s archiváciou

Kam s nimi? Kto fotografuje častejšie, rýchlo narazí na problém. Nechávať fotografie na harddisku je praktické, ale riskantné. Dnešné disky sú schopné pojať naozaj veľa obrázkov, ale koľko diskov máte mať v počítači? A tak čoskoro milé fotky putujú na nejaké médium. Aj tak si ich predsa nikdy nepozeráte, akokoľvek sú na harddisku "poruke". Inými slovami: fotky idú preč z počítača a teda väčšinou aj preč z dosahu a z mysle. Ako keby zanikli.

Máte fotky z dovolenky. Sú na niektorom CD. Aj keby ste presne vedeli, kde to CD máte, zabijete niekoľko desiatok sekúnd len tým, že ho vložíte do počítača. To často odradí…

Rretuš a tisícky fotiek

Ešte horšie to je s retušou. V mnohých článkoch a knihách sa dočítate, ako retušovať fotografie. Vidíte, napríklad, ako efektne sa dajú odstrániť červené oči. A vy máte 750 fotiek zo svadby švagrinej a skoro na všetkých majú ľudia červené oči. Je reálne retušovať to? Ak máte niekoľko hodín času, získate fotky s menej výrazným javom červených očí. Nikto si vašu úmornú a nezáživnú prácu ani nevšimne…

Web – skládka odpadu

On-line archívy fotografií dnes umožňujú nahliadnuť do súkromia mnohých rodín. Najzaujímavejším je staré známe zistenie, ako veľmi sme si, ako ľudia, podobní. Rodinné fotografie dávajú tušiť, že všetci ľudia majú zhruba rovnaké radosti, starosti aj ciele fotografovania. Bez ohľadu na pohlavie, rasu, príjem, či kontinent, na ktorom sa zdržiavajú. Rovnako sa bavíme, smútime, oslavujeme.

Väčšina fotografií na internete je slabá až mizerná, majú hodnotu len pre rodinu fotografa… Nech sú už on-line archívy akokoľvek prepchané, nikto si z nich veľa nepozrie…

Význam fotografie

To všetko v človeku vyvoláva otázku, aký význam má rodinná fotografia. Je naozaj na mieste toľko skepsy?

Fotografia ako umenie

Iste, najhonosnejšie znie, ak sa o fotografii hovorí, ako o umení. Kto má talent a trocha skúseností, môže tvoriť obrázky, ktoré poslúžia, ako umelecké dielo. Vo vodách výtvarnej fotografie si však zaloví len málo rýb.

Fotografia ako úžitkový tovar

Veľmi časté je využitie fotografie na konkrétny účel. Fotografie do katalógov, reportáž, ilustrácie, dokumentácia. Aj tu fotografia má svojho objednávateľa a miesto prezentácie. A znova – nič pre väčšinu.

Fotografia ako pamäťový masažér

Väčšina fotografov si fotografuje vlastnú rodinu, zaznamenáva živ
ot okolo seba. Sú to fotografie na "vnútorné použitie". Sú zaujímavé len pre rodinu a blízkych. Vzniká ich veľmi veľa a aj tak majú svoj význam. Dokumentujú (niekedy až príliš podrobne) aktuálne dianie v rodine.

Možno aj vám niekde bobtná archív s fotografiami, ktoré si takmer nikdy nepozeráte. To nevadí, len ich zhromažďujte ďalej. O pár rokov začnú nadobúdať na hodnote. Možno vám v budúcnosti spríjemnia voľné chvíle. Spomeniete si vďaka nim na črepinky z minulosti, na ktoré by ste inak asi úplne zabudli.

Preto – foťte rodinu

Aj keď niektorí fotografi sa na rodinnú fotografiu pozerajú cez prsty a radšej sa venujú náročnejším kompozíciám, abstrakciám, či inak "hodnotnej" fotografii, neváhajte fotiť život okolo seba. Je možné, že si tie fotky už nikdy viac nepozriete. Ale rovnako možné je, že áno. Budúcnosť možno prinesie programy na prehľadnejšiu archiváciu fotografií.

Snímajte ľudí okolo seba. Veci sa zmenia. V rodinnej fotografii sa fotografuje minulosť. To, čo dnes nasnímate si pozriete možno až o mnoho rokov. Zostarnete, zmeníte sa. Prestavíte byt, presťahujete sa. Niektorí blízki odídu. Nechajte si na nich spomienku aj na fotografiách. Otvorte si okno do svojej minulosti. Neskôr vás možno poteší. A ak nie, škoda je zanedbateľná.

Fotografujte pre radosť, zážitok, estetiku, chvíľu

Napriek všetkej "márnosti" fotografovania, aká asi vyznieva z úvodu tohto článku je tu aj dôležitá otázka pocitov.

Fotografovanie je aj pasia. Fotenie je zaujímavé, zábavné. Núti vás riešiť problém, rozmýšľať. Aj keby ste sa na fotku už nikdy nepozreli, je neraz príjemné už len odfotografovať ju. Aj to je dôvodom, prečo fotografovať. Pre radosť. Nič nedbajte na hlasy kritikov. Ak vás baví experimentovať s fotografiou, robte to. Nevadí, že výsledky nie sú profesionálne kvalitné. Rozvíjanie tvorivosti, fotografovanie je činnosť, ktorá vás obohatí. A už tento samotný fakt je veľmi dôležitý. 

Navyše, ak veľa fotíte, získavate prax. Zlepšujete sa. Nafotíte potom lepšie obrázky, ako keby ste fotili len jeden záber za mesiac. Človek, ktorý fotografuje veľa, nadobúda fotografické myslenie. Napadne ho "toto by bolo zaujímavé odfotografovať". A väčšinou aj vie ako. To je výhoda.

Načo je tá fotka?

Fotografia má cenu ak je použitá, videná, evidovaná. Hlavne pri rodinnej fotografii neviete odhadnúť, ktorá fotografia má vlastne cenu. A ktorá ju ešte len nadobudne. Ktorá fotka je cenná a ako?

  • Tá krásna kompozícia, ktorú ste dali vyrobiť ako obrázok a babička ho má nad posteľou? Možno sa jej páči, ale možno vám len chcela spraviť radosť.
  • Tá fotka z mesta, ktorú vám uverejnili v miestnom časopise a poslali za to 400 korún?
  • Alebo ten záber, čo ste mali pár rokov zabudnutý v archíve? Bol na ňom váš kamarát, ktorý predvčerom zomrel. Ak tú fotku nájdete, možno si zaspomínate…

Ak teda fotografujeme veľa, absolútna väčšina fotografií bude viac, či menej bezcenná. Ale môžu vám priniesť zisk – radosť, osvieženie spomienok, zážitok tvorby. A tým nadobúdajú inú, osobnú hodnotu, aj keby navždy zapadli prachom na starých médiách.

Fotografia je zaujímavý fenomén. Napriek tomu, že dnes môžeme zachytávať realitu reálnejšie, videokamerou, fotografia stále prežíva. Je to chladnička na čas. V nej držíme zmrazené momentky našich spomienok.

Komentáre k článku: Význam rodinnej fotografie

  1. anona 1. decembra 2006

    načo je fotografia?
    keď príde mrcha chvíľa, vezmem fotky a prenášam sa k ľuďom a momentom, kedy bolo fajn, vyvolávam si úsmev na tvári, keď mi nie je práve najlepšie… keď mám pocit, že nič nejde, ako sa plánovalo, vezmem napr. fotky chalupy,ktorú pomaly rekonštruujeme, a dívam sa, ako vyzerala na začiatku, ako sa mení postupom času, a vidím, ako veľa sa k dobrému zmenilo, že to možno nie je ideálne, ale lepší sa to každý rok…
    fotka dáva možnosť s časovým odstupom zhodnotiť, čo sa stalo, dáva silu, radosť, šancu zamyslieť sa, mne rozhodne pomáha proti depresiám:))

  2. Frau Ellie 16. decembra 2006

    Som ucitelka a fotim vsetko, co sa u nas deje. Slavnosti, hosti, akcie, ziakov, vyucovanie, vylety, hry, posedenia, exkurzie… fakt vsetko… Ako je to s pravom “na sukromie”? Musim sa opytat kazdeho svojho ziaka, ci s fotografovanim suhlasi? Najvdacnejsi su rodicia. Paci sa im, ze prostrednictvom muojho digi-milacika su akoby “pri svojich detoch”, vidia, ako maturovali, ako sa jasili tohto roku vo Viedni, ako vyzeraju pri kresleni, alebo sportovom zapoleni… Najnevdacnejsie je vedenie. Vraj fotim “privela”. Co to je? Mali sme Den otvorenych dveri. A robili sme prezentaciu o tom, co sa na nasej skole deje. Z mojich… skoro “sukromne” nafotenych fotografii… Co je “privela”? Ked uz 10. rok fotim slavnostny zaciatok skolskeho roka? Zakazdym su tam ine deti… a stale je to zaujimave…

  3. Miro Veselý 16. decembra 2006

    Frau Ellie: na to je ťažké odpovedať. Pri fotení na domáce použitie naozaj niekto nemusí byť nadšený, potom to asi treba rešpektovať. Nie je bežné fotiť viac, ako pár obrázkov ročne, potom je človek čo fotí pravidelne čudný. Nie je nič nezvyčajné, ak niekto s foťákom dokumentuje tisíckami fotiek nejakú činnosť.

  4. Ďusi 12. novembra 2008

    S obľubou využívam “šetrič” vo Windows XP. Nechávam si zobrazovať fotky z disku. Lebo prezerať tisícky fotiek cielene je asi blbosť, pokiaľ nehľadám čosi konkrétne.
    Takto ten šetrič dostal znova svoj zmysel. Šetrí mi čas a vo chvíľkach, kedy s notebookom nepracujem, pracuje on a ukazuje mi moje fotografie ;)

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: