Trikrát a dosť – retuš na tri kliknutia.

Aktualizované: Na Slovensko tieto terče distribuuje internetová predajňa megafoto.sk.

Pri fotografovaní rodinnej dovolenky tento terč určite nevyužijete. Pri bežných obrázkoch totiž nebýva rozhodujúce, či scéna má presne takú farebnosť, aká zodpovedá skutočnosti.

Iná situácia nastane, ak fotografujete v svetelných podmienkach, ktoré už fotoaparát celkom nezvláda, alebo ak niečo reprodukujete. Predovšetkým pri reprodukčnej, reklamnej a produktovej fotografii býva presná farebnosť dôležitá a niekedy až rozhodujúca.

Na presné nastavenie farieb sa dá využiť na prvý pohľad celkom jednoduchý merací terč, ktorý sa skladá z troch farieb: čiernej, sivej a bielej.

Tento terč však má jednu vlastnosť, ktorá sa nám bude hodiť. Má odmerané a overené farby.

Ak si teda na odfotíte tento terč – stačí niekde na boku záberu – viete si overiť, či má fotka správne farby.

Parametre terča sú:

Biela je vysoko biely matný papier, ktorý prakticky nemá odlesky a odráža preto pomerne presne bielu farbu. Tento terč sa dá využiť aj v prípade, že potrebujete nastaviť bielu.
Sivá je presná 18 percentná neutrálna plocha, ktorá nemá žiadny farebný nádych.
Čierna je tvorená plastovým materiálom, ktorý vytvára tieň a tým prehlbuje tmavosť pri pohľade z väčšej vzdialenosti. (Pozor na prach: tmavý terč by po zaprášení mierne zosvetlel.)

V mnohých retušovacích programoch sa nachádza nástroj špeciálne vytvorený pre tento terč: tri kvapkadlá. Stačí, ak kvapkadlom pre čiernu farbu kliknete na čiernu plochu terča, kvapkadlom pre sivú na sivú a rovnako bielym kvapkadlom na bielu plochu terča. Po týchto troch kliknutiach je fotka buď farebne vyretušovaná, alebo je k správnej farebnosti veľmi blízko.

Príklad nastavenia retušovacieho programu Photoshop

V iných fotoeditoroch túto funkciu nájdete tiež a bude mať veľmi podobné možnosti nastavenia, popíšem však prácu s programom Photoshop.

Ak otvoríte obrázok, jednou z možností nastavenia sú úrovne (Levels). V tomto nástroji nájdete okrem iných možností aj tri kvapkadlá.

Kliknite na prvé, ktoré označuje čiernu. Prejdite myšou nad fotku tam, kde vidíte čiernu farbu terča a kliknite.

Potom kliknite na biele a kliknite na bielu časť terča.

Nakoniec označte sivé kvapkadlo a kliknite na sivú časť terča.

Na poradí, v akom budete tieto kliknutia vykonávať, nezáleží.

Ak je farebnosť v poriadku, retuš je hotová. Ak máte pocit, že by sa ešte dalo niečo vylepšiť, spravte to.

Princíp, ako to funguje

Digitálny fotoaparát zaznamenáva obraz do troch kanálov. Z nich sa skladá farebný obraz – fotoaparát sa snaží odhadnúť správnu farebnosť, no nie vždy sa to podarí.

Ak je súčasťou fotky terč, ktorého vlastnosti poznáme, dá sa retušovací program nastaviť tak, aby presne definované úrovne na fotke upravil na také, aké potrebujete.

Pomocou kvapkadla určíte takmer bielu, takmer čiernu a sivú. Retušovací program v tej chvíli vie, ako tieto tri oblasti majú správne vyzerať a podľa toho dokáže vypočítať aj ostatné poltóny obrázka.

Nastavenie nástrojov

Keďže terč nie je v skutočnosti dokonale biely a ani dokonale čierny, musíme programu povedať, akú farbu má mať ktoré políčko terča.

Biela farba terča nemusí byť najsvetlejším miestom na fotke. Ak je to tak, musíte to programu „povedať“. Hodnota bielej farby sa môže dosť výrazne líšiť v závislosti na tom, čo fotografujete.

Ak snímate jasné lesklé veci, biela na terči celkom určite nebude najsvetlejším miestom na fotke. Rovnako aj čierna – aj keď materiál je zvolený tak, aby bol čo najtmavší, nie je dokonale tmavý.

Pre nastavenie pomerov vstúpte do menu nastavení (Options) ktoré nájdete pri kvapkadlách.

Tu sa dá nastaviť konkrétna farba pre každé pole terča. Kliknite na farbu Shadows.

Presné číselné hodnoty dostanete spolu s terčom. Na tejto ukážke píšem ideálne čísla.

Nastavte farbu L:3 a:0 b:0 – je to takmer čierna farba, ale nie celkom. Toto nastavenie vám zaistí, že na snímke po retuši zostanú aj tmavšie oblasti.

Keby ste čiernu nastavili na úplne čiernu, všetko, čo je tmavšie ako čierny terč, by už bolo nepriestrelne čierne. V praxi sa často hodí dokonca nastaviť ešte svetlejšiu čiernu – na snímke vám zostane bohatšia rezerva pre zobrazenie tmavých oblastí. Presnú voľbu hodnoty L určíte praxou.

Pre sivý terč nastavte hodnoty L:50 a:0 b:0 – to sú skutočné hodnoty sivého terča. (Photoshop v defaultnom nastavení ponúka L:55, čo je o málo tmavšia sivá, táto hodnota však nemá vplyv na budúcu fotku.)

Tento parameter najviditeľnejšie ovplyvňuje celkovú farebnosť fotky. Ak biela a tmavá farba sa dajú vyrobiť aj „na kolene“, sivú farbu si podomácky vyrobíte pomerne ťažko – nepoznáte totiž jej kolorimetrické parametre a neviete, ako správne nastaviť tento nástroj.

Biely terč tiež nastavte s určitou rezervou. Hodnoty L:97 a:0 b:0 – budú vyhovovať skôr pri reprodukčných prácach. Ak fotíte lesklé predmety a v exteriéri, hodnotu znížte na L:95, a niekedy ešte menej.

Správne nastavenie tejto hodnoty je relatívne jednoduché. Ak kliknete na biely terč, obraz nesmie zosvetliť tak, že „zmiznú“ veci, ktoré sú svetlejšie ako terč. A naopak – kliknutie nesmie viesť k tomu, že svetlé miesta stmavnú. V nastavení rýchlo získate prax, je to jednoduchšie, ako vyzerá tento popis.

Terč musí a nemusí byť na fotke

Veru, aj takto šalamúnsky sa dá s terčom pracovať. Samozrejme, terč by mal byť na každom obrázku. Ale nemusí byť. V takom prípade musia byť splnené až 4 podmienky:

Váš fotoaparát musí mať možnosť manuálne nastaviť expozíciu. Ak tú možnosť máte – odmerajte správnu expozíciu a prepnite fotoaparát na manuálne nastavenie. Myslím tu manuálne nastavenie parametrov expozičný čas, clona a vyváženie bielej. Či bude biela nastavená manuálne alebo v niektorom prednastavenom programe, na tom nezáleží. Nesmiete však fotoaparátu dovoliť, aby si nastavoval bielu sám.
Zoom nesmie mať vplyv na expozíciu. Overte si to. Mnoho objektívov po zazoomovaní pri plne manuálnom nastavení podá tmavší obraz. Fotografujte teda celú sekvenciu záberov s rovnakou hodnotou zoomu, s akou ste merali expozíciu!
Svetlo na scéne sa počas fotenia nesmie meniť. Nesmie sa stať, že slnko zájde za obláčik. Nesmie sa zmeniť charakter umelého osvetlenia. Nesmiete expozíciu merať pri okne a ísť fotografovať hlbšie do miestnosti…
Fotografia terča po nameraní hodnôt musí byť reálna, nesmiete si omylom zacloniť časť svetla. Čierna a biela na terči musia naozaj zodpovedať
reálnej situácii na scéne. Ak to dokážete, fotky hravo vyretušujete.

A ako na to? Ak máte sekvenciu fotiek snímaných rovnakým časom, clonou a nastavením bielej, najskôr „vyretušujte“ fotku s terčom. Preveďte ju do 16 bitového režimu a pokúste sa dosiahnuť čo najpresnejšiu farebnosť. Výslednú retuš však neodklepnite. Uložte si ju ako nastavenie nástroja Levels (alebo Curves, ak pracujete s ním).

Následne môžete vytvoriť akciu, ktorá automaticky vykoná všetky potrebné zásahy za vás: Predpokladajme, že ste nafotili 100 fotiek do katalógu a prvý záber z nich je fotka terča. Vytvorte novú akciu a dajte nahrať nové makro v menu „Akcie“.

Preveďte prvú fotku do 16 bitového režimu.
Otvorte Levels (alebo Curves) a zvoľte uložený profil nastavenia, ktorý ste získali pri retuši fotky terču.
Uplatnite tento profil.
Vráťte fotku do 8 bitového režimu, ak sa už nechystáte vykonávať ďalšie rozsiahlejšie úpravy farebnosti alebo tonality.
Uložte fotografiu ako… nezmeňte nič, iba vyberte formát PSD (alebo TIFF).
Zatvorte fotografiu.

Ukončite záznam akcie. Teraz môžete túto akciu automaticky vykonať na všetkých snímkach, ktoré máte odfotené. Chvíľu to potrvá, môžete si zatiaľ odpočinúť.

Keď program skončí operáciu, máte všetkých 100 fotiek do katalógu vyretušovaných, aspoň pokiaľ ide o farby.

Poznámka: Pre naozaj veľmi presné farby je tento postup nutné doplniť ešte vytvorením ICC profilu pre váš digitálny fotoaparát v danom nastavení, to však je už iná téma. Bez tohto kroku s bežným digitálnym fotoaparátom nedosiahnete naozaj verné zobrazenie farieb. Tieto rozdiely však sú pomerne malé a týkajú sa skôr profesionálneho nasadenia.

Tipy na lepšie výsledky

Keďže s týmto terčom budete zrejme pracovať väčšinou na fotkách, pri ktorých vám na výsledku naozaj záleží, pridávam niekoľko tipov, ako výrazne zlepšiť kvalitu výslednej retuše a vernosť farieb.

Šum

Každý digitálny fotoaparát produkuje šum. Ak sa na obrázok terča pozriete zblízka, vidíte, že v skutočnosti sa neskladá z plynulých plôch, ale zo šumu.

Aj keď kvapkadlo sa dá nastaviť, aby pri získavaní vzorky bralo do úvahy priemer z niekoľkých okolitých pixelov, šum má aj svoju farebnú hodnotu. Môže veľmi výrazným spôsobom zhoršiť kvalitu merania farieb.

Dole zväčšený detail terča a hore mnohonásobne zväčšený detail terča – na sivej ploche vidno červené a modré plochy šumu. Meranie z takého terča by bolo celkom bezcenné – kdekoľvek by ste klikli, vždy by obrázok „skočil“ do celkom novej a nepravdivej farebnosti.

Preto pri fotení má zmysel nielen zvoliť čo najnižšiu citlivosť, ale aj stupeň kompresie, nech je čo najmenej deštruktívny.

Obrázok pred odstránením šumu…

…po odstránení šumu priemerovaním hodnôt.

Ako zrušiť šum na terči? Stačí označiť časť stredu farby terča – takú, kde už nezasahujú žiadne okolité artefakty z vedľajších farieb.

V programe Photoshop CS je na to ideálna funkcia v menu filtre / neostrosť / priemer. Ak máte staršiu verziu, alebo iný program, priemernú farbu získate, ak na výber uplatníte zneostrenie (alebo filter Median…). Pozor však, aby filter do neostrosti nezapočítal aj okolité objekty.

16 bitový režim

Pri horších obrázkoch bývajú potrebné pomerne veľmi rozsiahle operácie. V takom prípade sa vám oplatí, ak pred všetkými transformáciami obrázka prepnete na 16 bitový režim. Získate podstatne citlivejšie spracovanie poltónov.

Pri rýchlosti dnešných počítačov nevidím dôvod, prečo neprepnúť do 16 bitového režimu pri takomto type operácie automaticky a vždy.

Pomocná vrstva

Ak vám záleží na presnej tonalite, môžete si vytvoriť umelý terč. Bude vám slúžiť ako vizuálna kontrola.

Vytvorte novú vrstvu a do nej naneste farby, aké by mal mať terč ideálne. To sú tie, ktoré ste nastavovali v nástroji Levels a Curves. Potom sa prepnite do vrstvy s fotkou a pustite sa do retuše. Správne farby nech vám mierne prekrývajú terč.

Z takéhoto záberu sa dá veľa povedať: umelo vytvorená vrstva má sivú farbu oveľa tmavšiu ako odfotený terč. Ak chcete, aby sa fotka tonalitou podobala originálnej situácii, potiahnite stredný posuvník v nástroji levels tak, aby teoreticky vypočítaná sivá takpovediac splynula s fotkou.

Touto metódou sa dá aj presne overiť farebnosť. Ak nemáte celkom dokonale nakalibrovaný monitor, asi nedokážete povedať, či sivá na fotke je naozaj sivá. Ak ale máte v pomocnej vrstve skutočnú sivú, rozdiel medzi farbou sivej na fotke a na teoreticky získanej sivej uvidíte aj na horšie nastavenom monitore.

Príklady výsledkov práce

Snímka bežným digitálnym fotoaparátom v umelom svetle – fotoaparát nemá možnosť nastaviť bielu manuálne.

Začnime naozaj ťažkou úlohou – ťažko korigovateľným svetlom úspornej žiarivky, pri ktorom aj v skutočnosti človek vyzerá trochu čudnejšie…

Originálny obrázok je žltohnedý. Nad terčom som umelo vložil teoreticky správne hodnoty – tak by terč mal vyzerať.

Po retuši pomocou troch bodov je farebnosť prakticky presná, no záber je o niečo svetlejší, než je žiadúce. Výsledok má nečakane dobré farby na to, ako vyzerá vstupný obrázok…

Podľa umelo vloženej vrstvy sa dajú stredné tóny mierne stmaviť…

Možno vás zaujíma, ako by si v tejto situácii s obrázkom poradili automatické funkcie programu – Auto Levels a Auto Colors.

Auto Colors sa dostáva k správnej farebnosti nečakane veľmi blízko. Škoda, že sa na túto funkciu nedá vždy spoľahnúť…

Funkcia Auto Levels nepriniesla použiteľné výsledky. Je to síce o niečo lepšie, než pôvodný záber, no záber je svetlý a má farebný závoj.

Fotenie v umelom svetle žiaroviek už tento aparát nezvláda vôbec. Modrý kanál má mierne odrezané najtmavšie miesta. S takým záberom sa už robí ťažko. Po úprave budú tmavé miesta v