V meste sa fotograf s digitálnym fotoaparátom rozozná na 500 metrov. Má predpažené ruky, je mierne zaklonený a žmúri na maličký LCD displej.…
Lokálne zosvetlenie a stmavenie
Skôr než začnem písať, rád by som začal obhajobou úprav fotografií. Niektorí profesionálni fotografi považujú za vec prestíže, že dokážu odfotografovať záber tak, že mu už netreba nijakým spôsobom "pomôcť". Tento prístup je častý predovšetkým u reportážnych fotografov, ktorí sa snažia dotiahnuť ho do dokonalosti – aby nemuseli skutočnosť ani trocha "manipulovať", proste fotografiu nijak neupravujú. Je to vec prestíže, niekedy dokonca aj zadania.
Ak takto dokážete fotografovať, potom hneď prestaňte čítať tento web a choďte fotiť – nepotrebujete strácať čas čítaním bežných vecí a zarábate priam kráľovsky. Takých schopných fotografov je len málo (a aj tak nefotografujú digitálne).
My ostatní, čo nie sme najlepší fotografi svetového mena, môžeme si dovoliť fotografiu upraviť, ak máme pocit, že to prospeje výsledku.
Je to stará technika…
Tí, čo sme začínali spoznávať fotografiu ešte vo fotokomorách, už aj vtedy sme upravovali fotografie.
Najčastejšou technikou vo fotokomore je "nadržanie" časti obrázka. Zväčšovák exponuje obrázok na fotopapier niekoľko sekúnd (niekedy až niekoľko desiatok sekúnd). Čím dlhšia expozícia, tým tmavšia bude fotka. Ak na časť expozície zakryjeme rukou nejakú časť fotografie, bude táto oblasť svetlejšia.
Máte napríklad fotografiu, ktorej chcete veľmi stmaviť zatienené popredie a oblohu.
Pod zväčšovákom rukami zakryjete oblasti, ktoré majú byť svetlejšie a miesta, ktoré chcete stmaviť exponujete o niečo dlhšie. (Samozrejme, rukami počas expozície treba hýbať, aby nebolo možné zbadať, že fotografia bola manipulovaná.
Výsledkom je dramatickejší obrázok.
V počítači sa rovnaký efekt tiež dá dosiahnuť. Prakticky každý fotoeditor má nástroj, ktorým sa dá zosvetliť, alebo stmaviť menšia oblasť, ktorú chcete upraviť.
V programe Adobe Photoshop.
Po vybratí si, či chcete stmaviť, alebo zosvetliť, musíte ešte stanoviť, aký priemer bude mať nástroj a aký nástroj to má byť. (Ostrý, ako pero, alebo s mäkkými okrajmi, ako sprej…) Ďalej rozhodnete, či chcete, aby sa upravovali svetlé, či tmavé časti fotografie, alebo oblasti strednej tonality. Nakoniec nastavíte, ako intenzívne sa oblasť má zosvetliť – čím menšia intenzita účinku, tým nenápadnejšie úpravy dosiahnete.
A potom už perom, alebo myšou prenesiete kurzor nad oblasť, ktorú chcete upraviť a začnete kresliť…
Kedy a načo sa hodí lokálna úprava
Tento retušérsky zásah sa hodí v mnohých situáciách:
- keď treba aspoň zdanlivo zmierniť dynamický rozsah
- keď treba zvýrazniť nejaký objekt, alebo iný skryť
- keď chcete zvýrazniť, či zmierniť kontrast dvoch prvkov
Príklad.
Máme bežnú fotografiu svitania na stanici. Dynamický rozsah scény je za hranicou možností fotoaparátu – obloha vpravo je preexponovaná a tmavé vagóny v popredí už majú málo kresby. Tento záber sa dá upraviť na dva spôsoby:
Prvou možnosťou je postupne zosvetliť tmavé oblasti a mierne stmaviť svetlé. Domy vpravo som stmavil, vagóny zosvetlil. Dosiahnete tak mäkšie podanie fotografie. Tento prístup k úpravám sa hodí v prípade, že upravujete napríklad dokumentárnu fotografiu. Na papieri by sa tmavé oblasti zobrazili dosť tmavo a po takomto zásahu bude fotografia celkovo jasnejšia.
Kreatívny fotograf zas môže chcieť touto technikou zvýrazniť koľajnice a pozadie.
Podobná ukážka. Bežný záber.
Po úprave – stmavený dom, zosvetlené popredie.
Pri fotografovaní portrétu môže byť napríklad zaujímavé pomocou stmavenia odfiltrovať rušivé pozadie.
Stmavoval som pozadie a trocha som zosvetlil a skontrastnil oči a tvár.
Na čo treba dať pozor
Predovšetkým na to, že obraz môže vyzerať na monitore inak, ako na papierovej fotografii. Stmavenie na monitore nemusíte vôbec vidieť a na papieri sa objaví. Je to preto, že na papieri sa zobrazuje menší dynamický rozsah, ako na monitore. Tu ostáva jediné – prax. Spravíte pár úprav a naučíte sa odhadnúť, ako to bude vyzerať na papieri.
Druhá vec, ktorá je veľmi dôležitá je, aby ste stmavenie (alebo zosvetlenie) robili len do tej intenzity, akú má fotografia, ako celok.
Napríklad chcete stmaviť žltý kôš a postavu vľavo.
Robte to len mierne – vľavo sa už dá tušiť manipulácia, odpadkový kôš je stmavený takmer nezbadateľne.
Hrubou chybou by bolo stmaviť oblasti do hlbšej tmy, než je "bežná tmavá oblasť" na fotografii. To by sa okamžite prezradilo, že fotografia je manipulovaná.
Tip pre začiatočníkov: Upravené fotografie uložte a venujte sa niekoľko hodín (radšej dní) niečomu inému. Po čase si znova pozrite svoje upravené fotografie. Možno odhalíte, že úpravy ste spravili zle, že ich na prvý pohľad vidieť. No tesne po vyretušovaní sa vám fotografia zdala dokonalá. Človek si často počas retušovania zvykne na fotku a prestane sa na ňu dívať nezaujato. Vie o problémoch pri retuši, zníži si takpovediac "latku nárokov". A prestane vidieť aj hrubé chyby, ktoré pri retuši spravil. Neskôr, keď na fotku a retuš zabudne, na prvý pohľad zbadá, kde to nespravil dobre. Ak teda práca neponáhľa, robte retuš na etapy. Časom sa naučíte robiť úpravy presné a neviditeľné aj na prvý pokus.
Záver
Nebojte sa fotografie upraviť tak, že zvýrazníte, alebo potlačíte niektoré jej oblasti.
V dobách fotografie vyrábanej fotocestou sme to dosahovali v komore pri expozícii krkolomnými hmatmi rúk a rôznych pomocných papierikov a potom sme ešte používali rôzne chemikálie na vatičkách, ktoré fotografiu následne na vybraných miestach zosvetľoval
i, či stmavovali. Mnoho fotografií sa nevydarilo a celý proces bolo potrebné začať znova…
Tieto zásahy sú často potrebné a fotografia vďaka úprave získa. Nebojte sa preto fotografiu upraviť, ak na to máte dôvod.