Ako ľahko sa fotoaparát prenáša?

Sú to protichodné parametre.

Profesionál ocení ťažký, robustný prístroj s čo najlepšie tvarovaným telom, taký, aby dobre sadol do ruky.

Laik zas uvíta čo najmenší a najľahší prístroj s minimom výčnelkov, aby čo najmenej prekážal a vážil.

Výrobcovia digitálnych aparátov preto vyrábajú všetky možné varianty prístrojov, od ľahkých “digitálnych šperkov”, cez klasické bakelitové krabičky, mierne tvarovo členené prístroje, až po robustné poloprofesionálne či profesionálne stroje.

Každý z týchto prístrojov má svojho kupca a nebolo by namieste, aby sa profesionál posmieval digitálnym šperkom. Ani laik by sa nemal čudovať, načo niekomu môže byť kilogram vážiaca opacha, vyžadujúca pomaly kufor.

Ak sa rozhodujete, ako si vybrať prístroj na rodinnú fotografiu s ohľadom na parameter “prenášanie”, možno uprednostníte niektorý z malých a ľahkých plastových prístrojov.

Ak fotografujete skôr výnimočne ako systematicky, bude to najlepšia voľba.

Bola by škoda kúpiť si robustnú mašinu, ktorú by ste pred každým výletom vážili s otázkou: zobrať tú opachu, či nezobrať?

Na druhej strane by bolo nespravodlivé nespomenúť aj nevýhody drobných prístrojov.

Veľkosť – výhody, nevýhody

Veľký prístroj sa lepšie a pevnejšie drží. Často je možné chytiť ho dvoma rukami. Pevné držanie veľmi zvýši pravdepodobnosť ostrých záberov – s veľkým fotoaparátom pravdepodobne budete mať nasnímaných menej pohybovo neostrých záberov.

Obzvlášť pri prístrojoch s väčším zoomom je robustnosť takmer až nevyhnutnou podmienkou, ak chcete fotografovať z ruky.

Nevýhodou veľkého tela je nespratnosť. Určite ho nestrčíte do vrecka a často kvôli nemu treba niesť aj tašku.

Malý prístroj je oveľa náchylnejší na vznik pohybovo neostrých fotografií. Človek ho drží často menej stabilne, možno len dvoma prstami, a to dáva tušiť balansovanie fotoaparátom.

Výhodou však je, že sa zmestí do vrecka a človek si ho môže zobrať, kam práve ide.

Malý fotoaparátik je aj oveľa menej nápadný – nemusí tak dráždiť pohľady zlodejov a ochraniek – ak sa chcete nenápadne odfotiť v supermarkete (čo býva zakázané), s malým fotoaparátom si vás buď nevšimnú, alebo si povedia – nech.

Profesionálny stroj však budí pozornosť a podozrenie u ochranky.

Váha – výhody, nevýhody

S váhou je to dosť podobné.

Ťažký prístroj má vďaka svojej hmotnosti istú zotrvačnosť – nepohnete ním tak ľahko ako miniatúrnym ľahulinkým aparátikom.

Digitálny šperk je tak ľahký, že dokonale kopíruje všetky vaše pohyby – nielen dýchanie, ale neraz sa dá zaznamenať dokonca aj tep. Netreba zdôrazňovať, že takým jemným pohybom ako je tep sa ťažko dá zabrániť – pritom v zlých svetelných podmienkach sa môžu podpísať pod veľa mierne neostrých obrázkov.

Ľahký prístroj strčíte kamkoľvek, trebárs aj do vrecka košele: to poteší.

Členitosť tela – výhody, nevýhody

Členitosť úzko súvisí s veľkosťou. Aby ste prístroj “mali za čo chytiť” musí byť dostatočne veľký.

Tým priberá na rozmeroch a spravidla aj na hmotnosti.

Dobre tvarovaný prístroj má výhodu v tom, že má spravidla výborne prístupnú spúšť. Aj minimálny pohyb prstom stačí na expozíciu – vzniká tak len minimálne riziko, že by ste expozíciu pohybovo rozmazali z dôvodu pohnutia prstom počas expozície.

Dobre členitý prístroj poteší aj pri dlhšie trvajúcich akciách – ak ho nosíte v pohotovosti v ruke, nemusíte príliš dávať pozor, či vám nevypadne.

Naproti tomu malý prístroj máva často spúšť umiestnenú menej šťastne, dokonca niekedy je držanie spúšte súčasťou držania fotoaparátu. Potom stačí stlačiť spúšť a ľahko v tom momente pohnete celou skrinkou prístroja. Výsledok? Nezaostrený záber.

Najhoršie sú po tejto stránke veľmi ploské, malé fotoaparáty – tie sa často aj ťažšie držia, aj sa nimi ťažko fotografuje tak, aby nevznikali pohybovo neostré obrázky.

Kompromisné riešenia

Medzi týmito dvoma extrémami je asi najviac modelov. Kompaktné prístroje s mierne väčším telom. Ešte sa vmestia do vrecka nohavíc, už nie ale do košele.

Práve v tejto triede prístrojov je akýsi pomyslený priesečník, kompromis medzi dobrou ergonómiou a funkcionalitou, verzus nízkou váhou a malým rozmerom.

Záver

Parametre prenášateľnosti neplatia pre každého rovnako.

Pre ženy môže byť hmotnosť a rozmery fotoaparátu rozhodujúcim kritériom. Ak majú fotoaparát nosiť pri sebe, mal by sa vojsť do kabelky a nemal by veľa vážiť (podľa možnosti). A to aj za cenu, že tu a tam vznikne nezaostrený obrázok. Tomu sa dá skúsiť predchádzať poučením, že v prítmí treba dohliadať na to, aby ste fotoaparátom čo najmenej pohli pri expozícii…

Pre bežnú rodinnú fotografiu sú dobré minimálne členené, ale trochu väčšie kompaktné prístroje. Sú univerzálne, majú rozmerom väčšiu a teda aj kvalitnejšiu optickú sústavu a spravidla nižšiu cenu – neplatíte za miniaturizáciu. Zväčša sa nedajú držať nijako výnimočne dobre, ale ani nie celkom zle. Dajú sa nosiť vo vrecku, no i v plecniaku.

Pre fotoamatéra už rozmery budú hrať asi skôr na profesionálnu strunu. Ocení ťažší prístroj, hlavne, ak sa s ním dá dobre fotografovať. Zmieri sa s tým, že fotoaparát neschová vo vrecku, a asi aj s taškou navyše.

V poloprofesionálnom a profesionálnom nasadení majú ľudia jasno, netreba písať, ako má vyzerať poriadny fotoaparát. Snáď len na doplnenie, že aj pre profesionála niekedy môže byť účelné mať malý rodinný fotoaparátik na obrazové poznámky – niekedy sa hodí práve vďaka diskrétnym rozmerom a mušacej váhe…

Komentáre k článku: Ako ľahko sa fotoaparát prenáša?

  1. MAHO 2. augusta 2004

    Taak… dnes budem prvy :-)

    Ja spadam do Mirovej definicie “fotoamater”, fotak co mam nieco vazi (okolo 400g), s tubusom, bleskom a filtrami to je uz skoro kilo.
    Ale vobec mi to nevadi, lebo sa naozaj dobre drzi (v nudzi sa da ovladat iba pravou rukou). A neposobi smiesne na stative, ktory mam (co sa o jednom plastovom mini-kompakte co som tam skusal neda povedat…)

  2. Michal 2. augusta 2004

    Pán Veselý,

    Ste človekom skúseným v oblasti digitálnej fotografie. Ja patrím medzi znalcov z odboru oceňovania nehnuteľností. To znamená, že ak robím znalecký posudok tak v prílohe by mali byť i fotgrafie nehnuteľností – ak ide o byt 4 ( kuchyňa, kúpelňa, izba, celkový pohľad na dom) stačia malé – všetky na formáte A4, ak ide o rodinný dom povedzme 4 – na dvoch A4. Vedel by ste mi odpovedať na dve otázky – voľba ideálneho fotoaparátu – ja mám OLYMPUS C 350 a potom hlavne spracovania foto už na konkrétne A4 ja to robím cez EXPLORER ZONER a zdá sa mi to nepohodlné – naťahujem po jednej foto.

    Vopred ďakujem a budte taký úžasný ako Vás poznám

    Michal Holík

  3. Tomas P 3. augusta 2004

    Ja som si uz zvykol tahat zo sebou {buzitasku} ako ju vsetci volaju. Mam v nej Minoltu Dimage Z1 s pruskom na filtre je dost velka. Ale vlacim ju vsade aj ked idem zaniest listy na postu. ;-)
    Je to vec zvyku. Okrem fotaku tam mam samozrejme aj doklady.

  4. mojko 3. augusta 2004

    zabudol si na optické stabilizátory – FX2, 7

  5. Miro Veselý 3. augusta 2004

    Michal: K tým posudkom – Zoner nepoužívam, tak neviem. Ja osobne by som va takomto prípade asi postupoval tak, že vo Worde, či inom textovom editore by som vytvoril okná na tie fotografie ako makro (aby som zakaždým nemusel nastavovať polohy. Potom do tých okiem fotky a je to von.
    Skúsim sa na to pozrieť a spracujem to zajtra, ako článok.

  6. Miro Veselý 3. augusta 2004

    mojko: Nezabudol. Nemám dôvod o nich písať v tomto článku.

  7. BoBo 3. augusta 2004

    Mozno by bolo vhodne podotknut aj to, ze vetsie fotoaparaty mavaju miesto putka na ruku podstatne pohodlnejsie putko na zavesenie na krk… (ja viem, na vsetko sa mysliet neda :o))) Aj tak dobre zhrnutie ;)

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: