Koľko megapixelov treba?

Článok som napísal v lete 2002 a doplnil v januári 2005.

Pri výbere fotoaparátu bude pre vás jedným z najdôležitejších údajov, aký najväčší obrázok z neho dokážete vyrobiť, aby bol ešte ostrý a neštvorčekovaný.

Každý, kto sa teší, že teraz poviem číslo, napríklad, že 5 megapixelov sa hodí na fotku rozmeru A4, bude sklamaný.

Rozmery papierovej fotografie sú na počte pixelov nezávislé. Ak použijete málopixelovú fotografiu na výrobu veľmi veľkej fotky, nič sa nestane. Veľká fotografia síce nebude práve najostrejšia, ale bude často celkom použiteľná a to preto, že na veľký obrázok sa málokto pozerá lupou. Bežne sa stretávame s obrazom, ktorý je zložený s príliš malého zdrojového digitálneho obrázka – a neprekáža to.

Reklamné veľkoplošné pútače pri cestách sú často vytvorené z malých obrázkov. Zväčšenina s plochou niekoľkých metrov a pri pohľade z primeranej vzdialenosti totiž zodpovedá pohľadu na pohľadnicovú fotografiu, ktorú si prezeráte držiac ju v ruke.

Televízny obraz má necelého pol megapixelu. V televízore sa zväčší aj na rozmer veľkého plagátu. Pri pohľade z primeranej vzdialenosti sa zdá ostrý, hoc v skutočnosti ostrým nie je.

Preto počet megapixelov nie je celkom rozhodujúci údaj, aké veľké fotografie sa dajú spraviť.

Môže však významne ovplyvniť kvalitu obrazu. Čím viac megapixelov má fotka, tým viac podrobností na nej bude zaznamenaných.

Áno, dá sa namietať, že množstvo podrobností závisí aj na kvalite objektívu, ale to teraz nechajme bokom.

Pre lepšiu názornosť vzťahu pixelov ku podrobnostiam si predstavte plochu obrazu, rozdelenú na sieť pixelov. Čím hustejšia sieť to bude, tým jemnejšie podrobnosti budú zaznamenané.

Alebo inak:

Keby sme veľkosť pixlov nezmenili, viac megapixelová fotografia by mala väčší rozmer pri zhruba rovnakom množstve zaznamenaných podrobností.

Na tomto obrázku vidíte pomery. 1,3-megapixelový aparát je ten najmenší obrázok a 5-megapixelový najväčší.

Najskôr zobrazím všetky obrázky a potom všetky detaily, nech ich máte pre lepšie porovnanie čo najbližšie pri sebe.

DPI

Fotografie sa pokúsim prepočítať aj na DPI, ale tento prepočet nie je jednoduchý. Digitálne aparáty, žiaľ, nemajú „žiletkovú ostrosť“, ako to nazývam. Aj na najostrejších hranách vždy vidno neostré miesta. Je to nedokonalosť technológie a treba rátať s tým, že z 1,3-megapixelového digitálneho aparátu v skutočnosti nedostanete taký ostrý obrázok, ako by ste získali zmenšením osemmegapixelového obrázka na rovnaký rozmer!

Vľavo 2-krát zväčšený detail z 1,3-megapixelového digitálneho aparátu, vpravo na rovnakú veľkosť zmenšený kvalitný záber.

Obraz je v digitálnom fotoaparáte skladaný z troch čiernobielych obrázkov.

1,3 megapixelové fotoaparáty

Fotka z 1,3-megapixelového aparátu. Fotka je síce pekná, ale aj na rozmere papierovej fotky 9 × 13 centimetrov jasne vidno, že nie je dokonale ostrá. Na rodinné účely však bezpečne stačí.

Na menšie obrázky vezmú taký obrázok aj do tlače.

Dnes sa už 1,3 megapixelové fotoaparáty kúpiť nedajú (možno v bazáre). Možno sa s nimi stretnúť v mobilných telefónoch a iných hračkách, ktoré síce trocha fotia, ale kvalita celého takého minifotoaparátiku nestojí za reč.

Fotka 9 × 13 centimetrov, vyrobená z rozmeru 1,3 megapixelového fotoaparátu pixelovo zodpovedá 250 DPI, fotka A4 zodpovedá 100 DPI. Reálnejší odhad obrazového rozlíšenia 1,3 megapixelového fotoaparátu je pre rozmer 9 × 13 okolo 150 DPI, pre A4 60 DPI.

Dvojmegapixelové fotoaparáty

V súčasnosti dožívajúce rozlíšenie, ktoré dnes považujeme za vhodné tak pre deti. V skutočnosti celkom primerané na výrobu pohľadnicových fotografií.

Dvojmegapixelový aparát. Na pohľadnicovej fotke ešte trochu vidno, že nie je dokonale ostrá. Na rodinné akcie je toto rozlíšenie plne dostatočné. Aj zväčšenina 13 × 18 je vcelku pekná. Farby už začínajú byť solídne, sú bohatšie. (Kvalita farieb súvisí aj s technologickým pokrokom, nielen s rozlíšením). V obrázkoch začíname cítiť detaily.

Fotka 9 × 13 centimetrov pixelovo zodpovedá 300 DPI, fotka A4 zodpovedá 130 DPI. Reálne rozlíšenie odhadujem na 200 DPI pri pohľadnici a 80 DPI pri zväčšenine A4.

Trojmegapixelové fotoaparáty

Optimálne rozlíšenie na väčšinu použití. Snímky sú primerane prekreslené na rozmer 10 × 15, či 13 × 18. Aj rozmer A4 je už celkom použiteľný. Výhodou takéhoto rozlíšenia je pomerne malá dátová náročnosť fotiek – zmestí sa ich všade pomerne veľa, aj na pomalom počítači sa zobrazujú svižne.

Trojmegapixelový aparát. Pohľadnicovú fotku z tohto aparátu od fotky z filmu rozozná len profesionál, môžete rátať so slušnou kvalitou aj pri zväčšenine A4. Na prvý pohľad ju od zväčšeniny z filmu rozoznáte len pri detailnejšom pohľade.

Samozvaní znalci teraz iste chcú vykríknuť od hrôzy, či sa Veselý definitívne zbláznil, ak porovnáva "úbohý trojmegapixel" s filmom. Rád by som však pripomenul, že z filmu sa fotky v laboratóriách vyrábajú skenovaním. Na výslednej pohľadnicovej fotografii z filmu nenájdete viac detailov (ktoré na filme naozaj sú) lebo skener je nastavený na hrubé rozlíšenie. Keby laboratóriá vyrábali fotky optickou cestou, rozdiel v ostrosti a podrobnostiach by bol v porovnaní s digitálnym fotoaparátom priepastný.

Fotka 9 × 13 centimetrov pixelovo zodpovedá 400 DPI, fotka A4 zodpovedá 180 DPI. Môj odhad skutočného, obrazového rozlíšenia: 250 DPI pre pohľadnicu, 120 DPI pre rozmer A4.

Štvormegapixelové fotoaparáty

Štvormegapixelový aparát už poskytuje pre amatéra naozaj luxusnú kvalitu. Pri nákupe si však musíte siahnuť až tak hlboko do vrecka, že sa dotknete topánky. (Táto veta už v roku 2005 neplatí, ale páči sa mi, tak ju nechávam… :-)

Rozmer A4 na papierovej fotografii od fotky z filmu v bežnom minilabe rozozná len cvičené oko, ktoré vie, na čo presne sa treba pozerať.

Na rodinnú fotografiu predstavujú 4 megapixely práve to rozlíšenie, ktoré považujem za optimálne. Viac netreba. Viac megapixelov síce poteší, fotografie budú ostrejšie, ale 4 megapixely sú optimálnym rozlíšením. Prečo?

• Pohľadnicové
  fotky budú prakticky vždy rovnaké – či budete vychádzať zo 4 alebo 8 megapixelového zdrojovoého obrácka.
• Veľké zväčšeniny sa robia zriedkakedy a málokto sa na ne pozerá lupou.
• Väčšie fotografie pýtajú jesť – chcú väčšie a drahšie pamäťové karty.
• Väčšie fotografie sa na bežnom, nie najrýchlejšom počítači musia chvíľu načítavať, kým sa zobrazia.
• Aparát nemusí mať tak kvalitnú optiku, ako prístroj s vyšším rozlíšením.

Je jasné, že viac megapixelov podá kvalitnejší obraz, ale komu ide o solídnu kvalitu a nechce priveľa minúť, môže pokojne voliť prístroj s týmto rozlíšením.

Päťmegapixelové fotoaparáty

Podobne, ako štvormegapixelové. Optimálna kvalita rozlíšenia obrazu. Pri porovnaní fotografií v laboratóriu začína konkurovať skenovaným obrázkom z filmu. Film mierne zvíťazí v ostrosti len pri najväčších zväčšeninách.

Odhadujem, že prístroje s rozlíšením okolo 4 až 6 megapixelov budú na scéne pomerne dlho, ako optimálne riešenie. Očakávam, že vývoj pôjde skôr cestou vylepšovania iných parametrov, než zvyšovania rozlíšenia.

5 megapixelov a viac je hranica, ktorá už takmer šliape na päty aj rozlíšeniu bežných filmov. Množstvo detailov, výborné podanie farieb, spravidla aj výrazne kvalitnejší fotoaparát s lepším objektívom – to sú znaky tejto triedy. Fotky sa dajú pokojne zväčšiť aj na plagátový rozmer (nebude ostrý, ak sa naň pozriete zo vzdialenosti, z akej sa pozeráme na pohľadnicové fotky).

Fotka 9 × 13 centimetrov zodpovedá 500 DPI, fotka A4 zodpovedá 220 DPI. Reálne obrazové rozlíšenie odhadujem na 330 DPI pre pohľadnicu a 150 DPI pre A4.

Osemmegapixelové aparáty

Prístroje tejto triedy podávajú poctivo prekreslený obraz, ktorý však je dátovo náročnejší. Celkovo je fotografovanie takým prístrojom drahšie aj preto, že ak má byť rozlíšenie využité, musí byť v prístroji lepšia (drahšia) optika. Obrázky sú väčšie a potrebujete väčšiu kapacitu pamäťovej karty. V laboratóriu obrázky pohľadnicového rozmeru nebudú oveľa lepšie, než zábery z trojmegapixelového prístroja, pretože vyvolávacie mašiny ich pred spracovaním spravidla zmenšia…

Zväčšeniny

Na všetkých obrázkoch som urobil výrez, ktorý si teraz zväčšíme. Tento výrez zodpovedá rozmeru 1,5 × 2 centimetre, aký by mal na fotografii 9 × 13 centimetrov na papierovej fotke.

A zväčšujeme…

1,3 megapixelu. Niet ostrého bodu, niet farieb.

2 megapixely. Neostrosť ešte síce vidno, ale aj takýto výrez už obsahuje v núdzi použiteľné informácie.

3 megapixely a ostrosť zas o fúz narástla.

4 megapixely, okrem ostrosti si všimnite hlavne výrazne sa zlepšujúce podanie farieb, obzvlášť červenej a fialovej.

5 megapixlov. Viac farieb, viac detailov, menej šumu.

Viac megapixlov však poteší…

V diskusii k tomuto článku padol dôležitý argument, ktorý hovorí v prospech fotografovania na čo najviac megapixlov: výrez.

Ak máme fotografiu, ktorá by lepšie vyzerala po miernom výreze, tak pri obrázku s vysokým rozlíšením si taký výrez môžeme dovoliť a kvalita tým utrpí len zanedbateľne. Ak ale fotografujeme na "doraz", čiže obrázok nemá práve najlepšie rozlíšenie, potom výrez ovplyvní kvalitu viditeľne.

Výrez totiž zníži rozlíšenie a neraz spôsobí aj resamplovanie obrázku, ak treba napríklad záber pootočiť.

Záver

Kvalita rozlíšenia prístroja je daná nielen kvalitou rozlíšenia, ale aj objektívom. Ak máte prístroj, ktorý kreslí zlý obraz, márne je akokoľvek dokonalé rozlíšenie. Aj iné parametre sú významné – napríklad väčšinou lepšie je mať veľmi rýchly štvormegapixel, ako pomalý osemmegapixel…

• Na bežné rodinné fotografie stačí rozlíšenie okolo troch až štyroch megapixlov.
• Za optimálne a univerzálne rozlíšenie sa dá považovať 5 až 6 megapixlov. S takým prístrojom sa dá fotografovať aj pre noviny, či časopisy, hoc veľmi nie na celostránkovú obálku.
• 8 a viac megapixlov stojí za úvahu skôr na publikačné účely, fotodokumentáciu.

Hranice sa, samozrejme, presúvajú. Fotoaparáty sú čoraz lacnejšie. Ak v roku 2002 som odporúčal kupovať na rodinné fotky 1,3 megapixlový prístroj, ako celkom dostatočný, dnes ich už nedostať. Preto sa na bežné použitie dá s prehľadom použiť aj ten najlacnejší, značkový prístroj.

S pixelmi to proste nie je potrebné preháňať. Akonáhle totiž začnete snímať vo vysokom rozlíšení, stúpajú nároky – nielen na techniku. Aj na fotografa. Prístroj s výborným rozlíšením výborne rozlíši aj vaše chyby – najčastejšie to býva pohybová neostrosť a tak paradoxne z lepšieho prístroja môžu "vypadávať" horšie fotografie…

Na druhej strane – prečo to nepovedať na rovinu?: Čím viac pixelov, tým lepšie. Len sú drahé…

• Komentáre k článku (23)