Prečo je na Slovensku drahšia technika?

Celý problém sa týka nielen digitálnych fotoaparátov, ale výpočtovej techniky všeobecne. Trh si vynútil postupné zníženie cien už u výrobcov a internetové obchody navyše stlačili ceny až na hranicu únosnosti.

Mnoho interentových obchodov má minimálne náklady, môžu si preto dovoliť za tovar brať len malú sumu peňazí navyše, ktorá je zároveň aj ich ziskom. Taký predajca vám síce nedodá tovar hneď, pretože ho nemá na sklade (nemá sklad),  nemôžete ho navštíviť (nemá priestory), ale možno má aspoň telefón… Možno je to študent, ktorý si spravil webstránku, a proste predáva…

Takýto web je pre zákazníka lákavý – tak nízke ceny za fotoaparát nikto v širokom okolí predsa nemá!

„Logický“ záver znie: ak na takomto webe majú fotoaparáty lacné, ostatné obchody si prihadzujú zbytočne nehorázne marže.

Samozrejme, kupujúci netuší, že celý „internetový obchod“ je jediná webstránka a nič iné. Už o pár týždňov možno nebude existovať.

V rovnakej krajine si však otvorí predajňu aj predajca, ktorý zriadi priestory a platí za ne. Platí niekoľko predavačov. Musí nakúpiť tovar na sklad – nemôže predsa predávať niečo, čo nemá. Aby tovar doviezol, musí zaplatiť jeho prepravu. Aby v predajni nebola tma, platí za elektrinu. Aby ste sa s ním spojili, má telefón, fax, internet…

To všetko sú nezanedbateľné náklady na vytvorenie predajne a tieto náklady sa musia premietnuť aj do cien predávaného tovaru.

Ak si taký obchod otvorí predajca v Berlíne alebo v Paríži, predá oveľa väčší počet fotoaparátov – nachádza sa v štáte, kde je viac obyvateľov, než na Slovensku. Dokonca veľa ľudí zarába podstatne lepšie ako našinci, a preto sa im ľahšie investuje do zábavky zvanej digitálny fotoaparát.

Ak predajca predáva vo veľkom počte, môže si svoje nevyhnutné náklady rozložiť na väčší počet kusov – v cene jedného prístroja bude len malé navýšenie ceny potrebné na to, aby sa predajca „uživil“.

V podobnej situácii sú aj zastúpenia firiem – výrobcov fotoaparátov.

Musia doviezť prístroje a zaplatiť to. Musia mať predajne a sieť servisov. Musia platiť zamestnancov, energiu, reklamu… Musia pre každý fotoaparát zabezpečiť preloženie a vytlačenie návodu na použitie po slovensky, alebo aspoň výrobu CD s takým návodom.

Tieto náklady nie sú zanedbateľné a musia sa rozložiť do ceny jednotlivých fotoaparátov.

Návod pre nemecký alebo anglický trh poslúži pre viacero krajín a cena jeho výroby sa môže rozpočítať na tisíce (či desaťtisíce) fotoaparátov. Naproti tomu cena za slovenský návod na použitie sa dá rozložiť len na desiatky, v lepšom prípade na stovky fotoaparátov.

Veľkosť trhu teda priamo ovplyvňuje to, či kúpite rovnaký fotoaparát draho alebo lacno.

Mnohí sa preto pokúšajú cez internet nájsť dodávateľa z inej krajiny, ktorý má cenu o niečo nižšiu než slovenský predajca.

Potom padajú po rôznych fórach otázky, čo si kto myslí o spoľahlivosti niektorej konkrétnej internetovej predajne v inej krajine, neskôr sa takí kupci snažia zohnať slovenský návod na použitie (nie každý výrobca ho má na webe).

Vlastne každý, kto kúpi fotoaparát mimo svoju krajinu, zmenší domáci trh o jednu „hlavu“. Dôsledky malého trhu však nesieme všetci – aj ten, čo si doniesol fotoaparát lacno z dovolenky.

Je mi jasné, že nie každý chce zaplatiť „zbytočne“ priveľa peňazí len za pohodlie, že si fotoaparát kúpi doma. Čím viac ľudí však bude konať týmto spôsobom, tým horšie podmienky pre digitálnu fotografiu na Slovensku budeme mať. Len námatkovo z dôsledkov:

• menej kvalitné preklady manuálov
• zlá informovanosť personálu v predajniach
• menší počet servisov a ich zlá vybavenosť

To je všetko, čo som chcel povedať ako odpoveď na otázku, prečo je u nás tak draho v porovnaní s cenami na trhoch, ktoré sú mnohonásobne väčšie.

Pozrite si aj tieto články: