Bod púta pozornosť

Ľudské vnímanie je zariadené tak, aby vyhľadávalo narušenie štruktúry a ignorovalo veci podobné. Tento fakt môžete využiť aj pri kompozícii fotografií. Ak to, čo chcete zdôrazniť, naruší štruktúru, spoľahlivo sa na to každý pozrie.

Ľudské vnímanie je prirodzene nastavené tak, aby vyhľadávalo narušenia v štruktúre, zatiaľ čo ignoruje veci, ktoré sú homogénne. Nezáleží na tom, aký veľký alebo nápadný je tento narušiteľ štruktúry. Dôležitá je len miera kontrastu medzi ním a jeho okolím. Napríklad v štruktúre trávy vynikne žltá kvetina, alebo v štruktúre oblohy oko ľahko nájde letiaceho vtáka, nech je kdekoľvek na fotografii.

Hoc by sa jednalo aj o obyčajnú bodku, každý divák na ňu bude bezmocne pozerať. Nedá sa inak. Možno si poviete, že just chcete hľadieť inde, no už o pár zlomkov sekundy sa pristihnete pri tom, že znova skúmate bodku.. Alebo sa na obrázok proste prestanete dívať. Ale všimnite si, že ešte aj pri čítaní tohto slova asi trochu vnímate práve tú bodku.

Nezáleží na tom, ako vyzerá bod, ktorý naruší plochu. Môže byť aj celkom nenápadný a oko ho bezpečne a spoľahlivo nájde.

Záleží totiž len na miere, akou bod naruší štruktúru okolia. Nie na veľkosti bodu.

Ak je okolie štruktúrované, bod musí byť iný.

V štruktúre trávy je prvé, na čo sa pozriete, žltá kvetina.

Letiaci vták priláka oči, kdekoľvek na fotografii by sa nachádzal.

Vôbec nemusí byť v strede.

Kdekoľvek bude, oko si ho vždy nájde.

Štruktúra

Ak je objektov viac, prestávajú byť pre oko zaujímavé. Stávajú sa štruktúrou a tú oko ignoruje.

Bodom v štruktúre sa potom stane jediný väčší vták. (Alebo aj – žiadny vták – ak by na nejakom mieste vznikla oblasť bez letiacich vtákov…)

Ak sa však štruktúra stane homogénnou, oko to zistí a môže sa stať, že si väčšieho vtáka všimne až neskôr. Ak je objektov na obrázku viac, stávajú sa súčasťou štruktúry a oko ich ignoruje. Bodom záujmu sa potom stane iba ten, ktorý sa odlišuje. V prípade homogénnej štruktúry môže trvať dlhšie, kým si oko všimne narušiteľa.

Ako to využiť v praxi?

Poznanie, že narušenie štruktúry púta pozornosť, vám umožní cielene tvoriť lepšie fotografie. Pri zlom usporiadaní môže diváka zaujať niečo, čo nechcete, aby si všimol. Napríklad rušivé prvky na okraji snímky môžu odviesť pozornosť od hlavného objektu. Preto je dôležité premyslieť kompozíciu ešte pred stlačením spúšte.

Zámerné narušenie štruktúry

Pri komponovaní fotografie nemusíte byť vždy blízko k fotografovanému objektu. Ak je tento objekt dostatočne odlišný od prostredia, upúta pozornosť aj na vzdialenejších záberoch. Stačí sa postarať o to, aby v zábere neboli žiadne rušivé prvky, ktoré by odpútali pozornosť. Pri snímaní ľudí alebo prírody je dôležité, aby okolie neobsahovalo rušivé elementy ako odpadky alebo nežiaduci objekt.

Pozor na rušivé prvky

Pri nepremyslenej či nepodarenej kompozícii sa môže stať, že pozornosť diváka zbytočne odpúta objekt, na ktorý ste pôvodne nechceli pritiahnuť pozornosť. Veľmi často je taký objekt niekde celkom na okraji obrázka.

Takýto záber je na šľaktrafenie. Namiesto fotky neutrálnej oblohy sa každý pozrie na odseknutého vtáka. Podobné to bude aj pri zložitejších objektoch.

V tomto zábere psovi konkuruje igelitová taška, či čo to je dolu na zemi. Je dobré na takéto rušivé objekty myslieť už pred fotografovaním. Choďte o pár krokov bližšie ku psovi alebo použite zoom.

Keďže z fotografií je dobré orezávať z bokov čo najmenej, aby sa neznížila kvalita, lepšie je kompozíciu tvoriť už počas fotografovania.

Nie je ľahké zvyknúť si na to. Chce to dlhý tréning, aby ste si zakaždým spomenuli, že fotku treba komponovať už v hľadáčiku.

Zasadenie do prostredia

Pri fotke sa teda nemusíte obávať, že vám na obrázku zanikne to, čo chcete odfotiť, ak ste aj ďalej, než by ste chceli.

Stačí, ak fotografovaný objekt bude dostatočne kontrastný alebo odlišný od prostredia a spoľahlivo na fotke upúta pozornosť. Stačí mieriť fotoaparátom už počas fotografovania tak, aby ste v zábere nemali žiadne cudzorodé prvky – strom, kus bielej oblohy či starý kus papiera na zemi.

Pri snímaní ľudí to platí tiež.

A pri tejto fotografii umelého jazierka si tiež dozaista viac než upravenú zeleň a skalky všimnete nádherný kovový objekt.

Záver

Tesne pred fotografovaním je dobré v hľadáčiku sa uistiť, či na zábere nie sú rušivé prvky, ktoré ste pôvodne fotiť nechceli.

Áno, tesne pred fotením sa pozerajte ani nie tak na to, čo chcete fotiť, skôr skúmajte, čo vlastne ani nechcete fotiť, ale je to v zábere. Zem, okolie, okraje obrazu.

Je to veľmi ťažká úloha. pretože aj oko fotografa sa rado pozerá na to, čo upútalo jeho pozornosť – napríklad hrajúce sa mačiatko. A upútané (necvičené) oko nevidí, že v zábere sú veci, ktoré na papierovej fotke budú nakoniec vizuálne účinnejšie než mačiatko.

Aby ste videli to, čo vašu pozornosť nepúta, musíte veľa cvičiť.

Fotografujte pomaly. Veľmi pomaly a rozvážne. Pred snímkou sa dlho pozerajte cez hľadáčik fotoaparátu a skúste si obraz predstaviť ako nejakú cudziu papierovú fotku, ktorú fotil niekto iný. Bez emócií, bez vzťahu k tomu, čo práve fotografujete.

Skúste odhadnúť, či tá – inak nevýrazná – igelitová taška na boku záberu nebude na skutočnej fotke oveľa výraznejšia. Možno bude vypálená dočista dobiela…

Ak objavíte rušivé objekty, skúste zmeniť výrez, kompozíciu, uhol pohľadu skôr, než cvaknete spúšť. Odmenou vám budú fotografie, na ktorých si každý divák ako prvé pozrie to, čo ste naozaj chceli zaznamenať.

Tu je niekoľko ďalších tipov, ako ešte viac zlepšiť svoje fotografické zručnosti:

Hrajte sa so svetlom: Svetlo je jedným z najdôležitejších prvkov fotografie. Skúste experimentovať s rôznymi zdrojmi svetla, časom dňa alebo uholmi svetla. Mäkké svetlo pri východe alebo západe slnka (tzv. „zlatá hodina“) často dodáva záberom jedinečný charakter a hĺbku. Svetlo môže tiež pomôcť vytvárať kontrasty a zvýrazniť objekty, ktoré chcete na fotke zdôrazniť.
Zvážte pravidlo tretín: Pri komponovaní fotografie si predstavte obraz rozdelený na deväť rovnakých častí pomocou dvoch zvislých a dvoch vodorovných čiar. Hlavné objekty umiestnite na niektorú z týchto čiar alebo na ich priesečníky. Toto pravidlo pomáha vytvárať harmóniu a prirodzený záujem o kompozíciu.
Pridajte vrstvy: Vrstvenie fotografie pridáva hĺbku a dimenziu. Skúste zakomponovať objekty v popredí, strednej a zadnej časti obrázku. Napríklad, ak fotografujete krajinu, môže byť na popredí kameň alebo kvetina, v strede stromy a v pozadí hory. Takto vytvoríte dynamickejší a pútavejší záber.
Skúšajte rôzne perspektívy: Nebojte sa experimentovať s uhlami. Ležte na zemi, vyšplhajte sa vyššie alebo sa pozerajte zo strany. Zmena perspektívy môže obyčajnú scénu premeniť na zaujímavú a neobyčajnú fotografiu. Divákov často zaujme záber, ktorý ponúka pohľad z neobvyklého uhla.

Tieto techniky vám pomôžu získať lepšiu kontrolu nad tým, čo divák na fotografii vidí, a umožnia vám tvoriť zábery, ktoré budú pôsobiť premyslene a zámerne.