Zvieratá

Fotografovanie zvierat je veľmi náročná činnosť. Zvieratá sa často hýbu veľmi rýchlo a robia si čo chcú. To sťažuje prácu. Ak teda chcete poriadnu fotografiu svojho psa, alebo zvierat v prírode, počítajte s desiatkami, možno až stovkami nevydarených fotografií. Tie vydarené však za tú námahu stoja.

Pred fotografovaním je dobré najskôr sa dôkladne zoznámiť so svojím fotoaparátom. Musíte ho rutinne ovládať, často musíte byť mimoriadne pohotoví, snímať naslepo, odhadom, alebo „preventívne“.

Počítajte s tým, že na jeden dobrý obrázok zvieraťa miniete často aj 50 až 100 záberov, ktoré sú menej dobré, alebo nevydarené.

Základný tip platí rovnako ako pri snímaní detí: zvieratá s vami asi budú komunikovať. Dajte im čas, aby si zvykli, že na ne mierite fotoaparátom, aby ste nezískali zábery zvierat v obrannej pozícii, či v strehu. Spravte pár desiatok fotiek, nech si zviera na fotenie zvykne a prestane si vás všímať. Potom kartu vymažte a začnite fotiť naozaj.

Druhá vec: ak je to len trocha možné, snímajte zvieratá bez blesku. Blesk osvieti srsť a tvar zvieraťa budú deformovať rôzne lesky. Aj oči zvieratám často „svietia“ ak ich fotíte bleskom. A naopak – ak máte blesk, ktorý bliká 2× za sebou (druhý záblesk je na fotografiu, prvý z rôznych dôvodov – meranie expozície, či odstránenie červených očí) takže ak blikne 2× veľa zvierat stihne zatvoriť oči kvôli prvému záblesku. Takže získate spiacich psov a mačky…

Kompozícia a plocha

Typickou chybou začiatočníka je, že fotografuje psa zo vzdialenosti, v akej práve stojí.

Taká fotografia nestojí za nič, pretože väčšina plochy je využitá na okolie, ktoré nás na tejto fotke vlastne vôbec nezaujíma. Nebojte sa ísť k nemu bližšie.

Povedal som bližšie! Eeešte bližšie – stále je využitá len malá plocha záberu na prenos informácií o psovi. A to nebo hore tiež nemá čo hľadať.

Tak! Teraz už je plocha využitá efektívne.

Šteňa nemusí byť na fotke zobrazený celé – nefotíte anatomický atlas.

Keď ma známi volali, že majú šteňa, tešil som sa na niečo malé a milé, nečakal som, že budem fotiť trojmesačný autobus.

Pokojne skúste aj „psí portrét“.

Kompozía a pohyb

Ak pes beží, na fotkách zvykne dobre vyzerať, iba ak nemá ňufák tesne pri okraji fotky. Ak má byť niekde na fotke okraj, doprajte ho práve na tom mieste, kde má pes hlavu.

Zle – pes sa nosom takmer dotýka pravého okraja. Zadné nohy sú dosť beštiálne odrezané.

Vľavo je viac priestoru, aby to vyzeralo, že sa má kam rozbehnúť. Inak takýmto záberom donútite diváka, aby sa pozrel priamo tam, kde by to mohli niektorí považovať za hóóódne neslušné.

Iná ukážka kompozície, pri ktorej je pred psom dostatok miesta. Všimnite si, že všetky ostatné okraje sa takmer dotýkajú psa, ale pred hlavou má priestor. To je dobre – fotka nepôsobí stiesnene.

Výrez

Ak sa kompozícia v teréne nepodarí (ubezpečujem vás, že je to celkom normálne, ak sa nepodarí), môžete siahnuť k výrezu.

Fotka, na ktorej je pes vo vydarenej pozícii, často obsahuje rušivé pozadie a okolie.

Stačí zľahka ostrihať okraje a zrazu je na fotke viac psiny.

Kontrolujte objektív

Ak si myslíte, že ste práve spravili najkrajšiu fotku dňa, môžete rovno siahnuť po čistiacej handričke.

Celkom určite vám tesne predtým niekto oblizol objektív a máte na ňom fľak, ktorý fotku diskvalifikuje z výberu.

A človeka môže aj trafiť šľak. Zašpinil ho ten zajac, potvora zvedavá…

Ako ostriť v tej rýchlosti?

Keďže pes stále behá, ostrosti to neprospieva – ťažko sa ostrí na nepretržite sa pohybujúci objekt.

Môžete zaostriť na určitú konkrétnu vzdialenosť, napríklad na trávnik. V tejto vzdialenosti už potom len stačí počkať, kým tadiaľ prefrngne šteňa…

A nemyslite si, že budete úspešní na prvý pokus.

Pri práci s automatickým fotoaparátom pozor: ak zaostrujete na miesto, kam pes ešte len príde, zaostrenie prebieha napríklad na trávniku, ktorý je pomerne tmavý. Budúci obrázok by mohol byť preexponovaný. V takom prípade si môžete v požadovanej vzdialenosti umiestniť nejaký svetlý predmet: bundu alebo igelitku. Na ňu zamierte a zaostrite. Potom už nespúšťajte prst zo spúšte a oči z psa. Máte nameranú vzdialenosť, stačí počkať, keď v nej bude aj šteňa.

Pozerajte očami, nie cez LCD

LCD na digitálnom fotoaparáte má omeškanie zobrazenia asi desatinu sekundy. Preto je lepšie, ak budete vo fotoaparáte kompozíciu nastavovať len veľmi zhruba a radšej na psa pozerajte očami.

Čoskoro sa naučíte mieriť fotoaparátom aj naslepo a dosiahnete naozaj pekné obrázky.

Foťte naslepo

Nič vám nebráni fotografovať úplne naslepo. Vyzerá to síce na prvý pohľad brutálne, ale po určitej praxi sa naučíte mieriť svojím fotoaparátom veľmi presne.

Pri fotení naslepo vám odporúčam po každom jednom obrázku okamžite a rýchlo pozrieť sa na práve odfotenú fotku. Hneď vidíte, či ste zamerali tak, ako ste chceli. Ak nie, znova. Práve takýmto spôsobom sa naučíte fotiť naslepo aj veľmi presne.

Ak dokážete fotiť naslepo, výrazne sa vám rozšíria možnosti, ako môžete fotiť.

Fotenie naslepo. Časom odhadnete ako držať fotoaparát.

Získate tak bezprostredné obrázky.

Pri kontrole LCD sa komponuje pohodlnejšie, ale v rýchlosti pohybov, akú vám predvedie šteňa, rýchlo zistíte, že starostlivé komponovanie obrazu je často celkom márne – pes vám zo záberu aj tak utečie. A tak výsledkom je rovnako kvalitná (či nekvalitná) kompozícia, ako keby ste fotili úplne naslepo.

Na fotkách často autorsky podpíše viac náhoda, než vaša starostlivá kompozícia.

Počas merania expozície sa pes na mňa pozeral, ale kým to celé cvaklo, začal robiť niečo iné. Načo sa teda trápiť s pozeraním na LCD? :-) Radšej natiahnite ruku a skúste to naslepo…

…niekedy sa to podarí.

V tejto sekcii tiež nájdete: