Nefotografujte na výšku

Článok bol napísaný v lete 2003, doplnený vo februári 2005.

Fotografia sa v očiach každého, čo i len trocha skúseného fotografa, spája so slovom kompozícia. Uvedomujem si preto, že "zakázať" snímanie na výšku je pre tvorivo fotografujúcich fotografov celkom nemysliteľný, absurdný a neprijateľný nápad.

Nie každá fotografia však je určená na to, aby zanechala výtvarný dojem. Nie každý obrázok končí v pasparte na stene, či decentne umiestnený na samostatnej stránke v albume. Mnoho fotografií máme len nato, aby sme si pripomenuli milú chvíľu, príjemných ľudí, či pohľad z okna v hoteli na dovolenke. Máme ich v lacnom albučeku poruke a ak príde návšteva, ukážeme im ich. Aby sa nezachytali, sú za ochrannou fóliou. Žiadne umenie. Žiadne výtvarno. Proste fotodokumentácia zo svadby, pôrodu, dovolenky…

A práve o takýchto fotografiách teraz bude reč. Po ich nafotografovaní už budú slúžiť len na jediný cieľ. Pozrieť sa na ne. Nič iné. Nebudeme na nich skúmať kompozíciu, technológiu, ani kvalitu výrezu. Nikdy už s nimi nič neurobíme. Žiadne orezanie, žiadna retuš.

• Buď si tie fotografie budeme prezerať v počítači…
• Alebo z nich dáme vyrobiť kôpku papierových fotiek.

V obidvoch prípadoch bude podstatne dôležitejšie, aby ste si ich mohli pozrieť nerušene, než kvalita kompozície, či využitia plochy obrazu.

Pri prezeraní bežných digitálnych obrázkov sa často používa len monitor. Snímky odfotené na výšku sa však pred prehliadaním musia otáčať. To je nepohodlné a navyše snímok na výšku zaberá len malú časť monitora.

Niektoré dnešné fotoaparáty už do obrázka zanášajú aj informáciu o tom, v akej polohe bol fotoaparát v momente expozície. Ak fotografujete na výšku, aparát o tom vie a do fotky tento fakt zanesie. Niektoré prehliadače fotografií tento údaj dokážu prečítať a na monitore obrázok zobrazia v správnom postavení. To výrazne spríjemňuje prehliadanie obrázkov, ktoré sú snímané na výšku.

Aby sa zmestil na celú plochu obrazovky, musí sa zmenšiť tak, aby výška obrázka bola rovná výške monitora. Polovica obrazovej plochy sa tým vyplytvá na čierne pásy…

Naopak – ak obrázok odfotíte hneď na šírku, zaberie prakticky presne plnú plochu monitora.

Podobná situácia je aj v rôznych albumoch, v ktorých mávame umiestnené obrázky. Ak si ich chceme pozrieť, musíme album rôzne natáčať. Pri prezeraní bežných rodinných fotiek bude pohodlnejšie, ak si ich môžete prejsť nerušene.

Aj keď dostanete na prezeranie kôpku fotiek, je lepšie, ak si ich môžete prehliadnuť bez uvažovania, ako ich treba natočiť.

Veľmi sa mi osvedčilo fotografovať na šírku aj obrázky určené na internet.

Na webe býva totiž tiež snaha o zjednotenie aspoň jedného rozmeru. Často je to šírka, ktorá je u obrázkov na jednom webe rovnaká.

(veľkosť 7 924)

(veľkosť 14 187)

V sérii obrázkov s jednotnou šírkou bude obrázok na výšku, privysoký a teda dátovo náročnejší.

Uvedomujem si, že fotografovať vždy len na šírku je niekedy obmedzujúce – až nemožné. Motív sa niekedy nezmestí na šírku, ale na výšku áno. Alebo motív by na výšku efektívnejšie využil obrazovú plochu. V takýchto prípadoch sa musíte pokúsiť odhadnúť, čo bude pre budúcu fotografiu podstatnejším kritériom – splavnosť prezerania, alebo technická kvalita?

Na záver by som rád znova zdôraznil, že tento tip sa týka bežných fotografií z rodinných udalostí. Je jasné, že ak sa fotografovaniu venujete vážnejšie, asi každý obrázok komponujete starostlivo a potom si dáte aj tú prácu, aby vaše fotky návšteva videla tak, ako majú byť. Veľa ľudí si však s fotkami žiadnu prácu navyše dávať nechce.

Chcú odfotiť a prezerať. Nie retušovať, nastavovať a chystať a až potom pozerať.

Berte to, prosím, len ako tip, ktorý sa mi za niekoľko rokov digitálneho fotografovania veľmi osvedčil. Vy ho môžete a nemusíte využiť.

Pozrite si aj tieto články: