Tma patrí dole
Tento článok som napísal 11.06.2004 a doplnil piatok trinásteho mája 2005, dúfam, že nie nešťastne :-)
Vnímanie fotografie súvisí s tým, že aj v prírode denne vidíme podobné rozloženie svetla a tmy. Svetlá obloha, tmavá zem. Tak je oko zvyknuté vnímať svoje okolie a aj fotografia pôsobí na diváka lepšie, ak túto zásadu rešpektuje.
Normálny svet vidíme od útleho detstva tak, že svetlá obloha je hore a tma dolu.
Pri kompozícii je dobré na to myslieť, a ak nemáte nejaký dôvod, rešpektujte tento princíp na svojich fotkách.
Pomocou retuše dokonca môžete tmu na spodnej časti obrázka ešte zvýrazniť, aby bol dramatickejší.
Tmavé oblasti na fotografii sú "ťažšie".
Normálne teda je, ak fotografia má tmu (ťažisko) dole…
…prípadne svetlo hore. Také obrázky pôsobia celkom prirodzeným dojmom.
Akonáhle túto zásadu porušíte, vznikne fotografia znepokojujúca nevyváženosťou. Ťažisko je hore a to pôsobí rovnako neprirodzene, ako ťažké búrkové mračná.
Túto zásadu môžete aj využiť – porušením ťažiska môžete získať obrázok znepokojujúci, nezvyklý, či efektný.
Fotografia s tmou hore pôsobí čudne, znepokojujúco.
Takýto záber pôsobí nezvyklo práve preto, že tam, kde má byť svetlo – je tma. Ešte absurdnejší vzhľad by fotografia dostala, keby obloha mala aj nejakú neprirodzenú farbu…
Umelo som stmavil hornú časť.
Najčastejšie využívaným efektom je, ak je ťažisko hore aj dolu. Vznikne tak akési zvýraznenie orámovania fotografie, ktoré priam núti diváka vnímať oblasť v strede fotografie. Často sa takéto efekty hodia pri snímaní krajiny.
Tma hore aj dolu pôsobí spravidla mimoriadne efektne. Zámerne som nechal strechu na veži bez zmeny. Teraz je oko diváka doslova donútené všimnúť si ju.
Tma len dolu pôsobí skoro až prirodzene, diváka na prvý pohľad nemusí ani napadnúť, že dolu je príliš "tmavo"…
Zato takéto rozloženie pôsobí čudne, neprirodzene, ako z iného sveta.
Na úpravu tmavosti sa dajú použiť prechodové filtre už pri fotografovaní, alebo po ňom retuš. Prakticky každý fotoeditor vie simulovať prechodový filter.
Bežná fotografia – nie je ničím zaujímavá. Pozrime sa, čo s ňou spraví dodatočné stmavenie.
Tma dolu. Drobnosť – a fotografia dostáva hĺbku.
Ukážka opaku – tma hore, svetlo dolu. Takáto úprava a kompozícia vnesú do fotografie čosi zvláštne, znepokojujúce.
Kombinácia tmavšej oblohy aj rieky. Snímka je zrazu dramatickejšia.
A teraz v praxi
Samozrejme, nechcel som vás nabádať k tomu, aby ste svoje obrázky začali dopĺňať umelo vytvorenými tmami. Pri bežnom fotografovaní tento problém nastáva len zriedkakedy. Napríklad portrét človeka v bielej košeli s celkom čiernym pozadím by pôsobil čudne.
Neutrálne rozloženie svetla upriami pozornosť na tvár.
Tmavé ťažisko v spodnej časti záberu pôsobí prirodzene.
Neprirodzené rozloženie svetla. Takúto fotku by som si do pasu radšej nedal :-)
Na rozloženie svetla na fotografii je dobré myslieť pri makrofotografii, zátiší, či pri príprave ilustrácií pre časopis.
Príliš svetlá spodná časť môže pôsobiť neprirodzene. Môžete to však aj celkom zámerne využiť.
Napríklad umiestnením nápisu do tejto oblasti, ktorý by vyvážil obrázok. Nachádza sa tam, kam oko bude okamžite privedené čudnými svetelnými pomermi na obrázku.
Opačné rozloženie svetla je oveľa prirodzenejšie.
V rodinnej fotografii
Podobný princíp sa dá použiť na mnohých obrázkoch.
Tma hore pôsobí znepokojujúco.
Tma dole upokojujúco – aj keď je len naznačená.
Skutočnosť, či retuš?
Aj keď obrázky na ukážkach sú dotvorené retušou, článok som zaradil do sekcie o kompozícii. Mám na to dva dôvody:
- Pri kompozícii môžete použiť optické prechodové filtre už pri fotografovaní. Je to ideálny postup, no vyžaduje nielen vlastniť také filtre, ale mať aj pomerne bohaté skúsenosti s ich použitím. (Inak nafotíte mizerné snímky!)
- Pri kompozícii môžete vopred myslieť na to, že časť obrázku neskôr stmavíte. Neobávajte sa preto nafotografovať na pol okienka snímača nejaké pole či cestu. Tak, ako sú na fotke, sú nudné, ale ak ich trochu stmavíte, stanú sa pôsobivými.
Neobávajte sa takéhoto zásahu do reality. Vy ste fotografi a vy rozhodujete, ako má vaša snímka vyzerať. Ak chcete – stmavujte. N
iektorí fotografi zastávajú názor, že dobrá digitálna fotka je len a výhradne tá, ktorá vznikla cvaknutím spúšte a už žiadnym ďalším zásahom. Tak môže fotografovať profesionál, ktorý fotí denne stovky obrázkov a má na to príslušne dobrý fotoaparát a skúsenosti. Normálne fotografujúci občan používa retušérsky program rovnako ako ruku v tmavej komore.
Pri výrobe papierových fotografií sa celkom bežne používa technika, kedy počas expozície snímky na papier pod zväčšovákom časť snímky zakryjete rukou a neexponujete. Svetlo tak dopadá dlhšie na tú časť obrázka, ktorú chcete mať tmavšiu. Je to celkom štandardný postup v "mokrej fotografii", nechápem celkom dobre, prečo by som si (podľa niektorých fotografov) nemohol svoje digitálne fotografie rovnako dotvoriť vo fotoeditore. Ak chcem, aby niekde bola tma, bude tam. Nekúpim si predsa kvôli tomu optický filter – výsledok je predsa porovnateľný.
Tento prístup odporúčam aj vám – pokojne retušujte.
Pri retuši však opatrne! Vyskúšajte si rôzne techniky stmavovania. Niekedy je lepšie stmaviť všetko (nástroj na stmavenie tmu pripočíta), inokedy je lepšie tmavšie objekty ešte viac stmaviť a svetlé nechať bez zmien. Vyrobte si niekoľko verzií a intenzít stmavenia a dajte si z nich spraviť skutočné fotky. Na papieri totiž mnoho zásahov vyzerá inak. Na papieri vidno úpravy často oveľa viac ako na monitore.
Čoskoro sa naučíte retušovať s mierou a váš zásah nikto nepostrehne – to je aj cieľom. Stačí, aby fotka bola pôsobivá, nemalo by byť vidieť, prečo pôsobí.
A či výsledok dosiahnete optickým filtrom, retušou alebo šťastným osvetlením? Veď je to jedno. Či nie? Článok softvérové prechodové filtre sa venuje tomu, ako tento efekt dosiahnete aj retušou.
Záver
Pri fotografovaní je dobré myslieť na to, že ak snímate motív, ktorý má v spodnej časti obrázku viac svetla, ako je hore, môže vzniknúť fotografia neprirodzená, či čudná. Túto skutočnosť môžete tvorivo využiť – príliš ľahkú bielu oblasť môžete "zaťažiť" textom. Alebo ju necháte celkom zámerne svetlú, aby fotografia znepokojovala.
V prípade, že však nemáte na svetlú spodnú časť fotografie žiadny vážnejší dôvod, radšej sa snažte o prirodzené rozloženie jasov na fotografii – kde tma patrí dolu a svetlo hore.
Mirec 11. júna 2004
Vcelku zaujímavý článok, len mi tam chýba trošku konkrétnejší postup stmavenia v editore.. A ešte jedna poznámka: nemám síce veľké skúsenosti s prácou vo fotokomore, ale v článku sa píše: …časť snímky zakryjete rukou a neexponujete. Svetlo tak dopadá dlhšie na tú časť obrázka, ktorú chcete mať tmavšiu… Nebude práve tá časť obrázka, na ktorú dopadá svetlo dlhšie, svetlejšia ?
Mirec 11. júna 2004
Moju otázku o dopadaní svetla beriem späť..
Miro Veselý 11. júna 2004
Mirec: Vďaka za upozornenie, postup úpravy doplním článkom. Hneď nie, idem vrátiť do oly recenzované mašinky
stano 11. júna 2004
aj mna zaujima nastroj na stnavenie,najlepsie vo Photoshope.este chcem Mira poziadat , ci moze napisat aj clanok o uprave prepalenej bielej .dakujem za pozornost
Miro Veselý 11. júna 2004
stano: prepálenie je the end. nič sa nedá spraviť. ak je nejaká informácia na obrázku, potom je šanca. http://www.digi-foto.sk/retus/photoshop-cs-tiene-a-svetla
45232 14. júna 2004
Postup, ako simulovat ND filter najdete napr. na stranke http://gimpguru.org/Tutorials/NDFilter/
Navod je pre Gimp (volne siritelny), aplikovatelny je samozrejme aj vo PhotoShope.
Miro Veselý 14. júna 2004
45232: Ďakujem za doplnenie, zaujímavý a mimoriadne precízne spracovaný postup pre Gimp. Paráda. Dnes som pridal článok, ako na to v Photoshope: http://www.digi-foto.sk/retus/prechodovy-filter
Roman 13. mája 2005
Miro: Nejak som nepostrehol – co si v clanku doplnil…?
Roman
Michal Krause 13. mája 2005
S přepaly se za určitých podmínek dá něco málo udělat (viz další tutorial na GIMP Guru – http://gimpguru.org/Tutorials/Salvage1/), ale jinak souhlas, že častěji je to spíš nezvratné a nebo pokusy o nápravu vedou k nepřirozeným výsledkům.
Miro Veselý 13. mája 2005
Roman: Text má dvojnásobnú dĺžku a kopa nových obrázkov.
Dodo 13. mája 2005
Mne ta svetla fotka slimaka pripada ovela prirodzenejsia ako s „tmou“ dole. Je to o celkovej kompozicii a pocite. Miro si mi neodpovedal na mail. Viem ze mas toho vela. Nedali by sa zrecenzovat tie podvodne sacky ??? :o)
Miro Veselý 13. mája 2005
Dodo: Odpovedal som Date: Thu, 12 May 2005 13:08:49 +0200 ak to neprišlo, rokujte s providerom. Niektorí majú nastavenie, ktoré moju adresu považuje za spam. K veci: Nie, nedali.
Ďusi 16. septembra 2008
Ja patrím v súčasnej fáze svojho fotografického vývoja k ľuďom, ktorí si myslia, že fotka by mala cvaknutím zobrazovať to, čo som fotil, bez zásahu retuše.
Jednak nemám čas na retušovanie, mám aj iné koníčky, jednak retušované a dozrnené fotky považujem za umenie maliarske, nie fotografické. Iste, mnohé moje snímky by po retuši možno vyzerali lepšie, chcem sa to ale naučiť za pomoci hľadáčika a histogramu, nie dodatočného softu.
Seriál v každom prípade pozorne čítam, stále sa učím a ďakujem Mirovi zaň.