Tretinový princíp

Skôr než začnem, chcem zdôrazniť, že nasledujúce pravidlo – ako všetky pravidlá pri kompozícii – netreba brať celkom doslova. Ak poviem, že máte obraz rozdeliť na tretiny, rozdeľte ho zhruba na tretiny. Nemusí to byť nejaká mimoriadna presnosť. Stačí taká kuchynská tretinka.

Asi takto. Naozaj sa s tým netreba zaťažovať presnejšie, pretože ani skutočné objekty, ktoré fotografujeme, nie sú tak dokonalé, že by bolo treba nejaké merania či kvalifikované odhady.

Tak. Obraz si viete na tri časti rozdeliť a teraz čo s tým.

Objekt fotografovania by ideálne mal byť blízko miest, kde sa čiary pretínajú.

Napríklad takto.

Alebo takto.

Iste ste si už všimli, že fotograf sa vyhýba tomu, že by niečo umiestnil presne do stredu.

Takúto kompozíciu fotograf ponecháva pre laikov.

Ak chcete nafotografovať kvetinu, ktorá rastie z kameňa, kvetinu posuňte v hľdáčiku tesne pred odfotografovaním nabok. Zhruba do miest tretiny záberu.

Takou kompozíciou spravidla dostanete fotografovaný objekt do vzťahu s okolím – v tomto prípade napríklad zvýrazníte kameň a absurdnosť rastu kvetiny na ňom.

Čo vlastne tieto kvetiny stále chcú? S nikým sa nebavia a nasáčkujú sa všade, kde sa dá…

Rovnako vlčí mak. Ak sa nebojíte, odfoťte si ho, ale nie na stred.

Vlčí mak niektorí fotografi považujú za gýč. Teda, samozrejme, nie kvetinu ako takú, ale jej zaznamenávanie. Ak ho odfotíte, riskujete, že sa pred vami budú predvádzať a kritizovať vaše fotky z gýčovitosti. Poďakujte sa im za taký názor a nabudúce si pozvite na návštevu niekoho normálneho…

Rozdeľte obraz na tretiny a hneď viete, kde by kvetina mala byť umiestnená.

Napríklad tu.

Ak je – ako v tomto prípade – na výber z možností, či má byť kvetina hore alebo dolu, dobré je voliť spodnú pozíciu. Kvetina aj v skutočnosti býva „dole“.

A znova. Amatérska fotka.

Tretinová fotka.

A na záver zopakujem, že to s tretinovým princípom rozhodne nepreháňajte! Ak sa vám vidí, že na fotke by mohlo lepšie pôsobiť, ak objekt bude celkom naboku, umiestnite ho proste nabok. A ak sa vám zdá, že niečo môže byť v strede, netrápte sa a nechajte to v strede.

Z tretinového systému neubudne… :-)

Komentáre k článku: Tretinový princíp

  1. goran 16. júna 2004

    tretinovy pomer je dobry, podobne aj grafika ho znazornujuca ;o)
    ozaj, existuje nejaka vseobecna definicia gycu?

  2. Tomas 16. júna 2004

    zlate so striebornym, hodne zlata ;-)
    A samozrejme vsetko, co je az primoc pekne.

  3. Miro Veselý 16. júna 2004

    goran: definícií bude približne toľko, ako autorov, ktorí sa k nej vyjadrujú. Skúsim sa tomu niekedy venovať v sólo článku, ale najskôr musím spísať testament. Taký článok je riskantný počin :-)

  4. jozko pucik 16. júna 2004

    nechce sa mi o tom pisat viac,takze budem len strucny.konecne sa niekto na slovensku zacina zaoberat kompoziciou aj z pohladu laika a amaterskeho fotografa!!!SUPER!
    k tomu tretinovemu principu. Ide o tzv. zlaty rez.
    Ide o rozdelenie usecky na dve casti, tak aby obdlznik, ktoreho jedna strana je cela usecka a druha strana je jednym z dielov mala rovnaky obsah ako stvorec nad druhou useckou. Je zaujimave ze takto exaktne sa da definovat pocit krasna a jedna z podmienok dobrej kompozicie.[euklidova definicia]
    Toto pravidlo bolo vyuzivane maliarmi a inymi umelcami a pri premerani obrazov vyznamnych maliarov sa zistilo, ze naozaj sa ich obrazy tohoto pravidla drzali.[napr. da Vinci]
    Presny pomer stran je 1:0,618.
    POZOR, dodrzanie pravidiel [=rovnej cesty] nevedie vzdy k uspechu, naopak, ak pozname pravidla, casto sa oplati ich vedome porusit :).

  5. PetrM 16. júna 2004

    Gyc (gyč)? To je česky kýč?

    Domnívám se, že jde o nevkusný předmět/dílo, který se tváří jako umění (umenie). Trpaslík v zahrádce, váza potisknutá zlatými slony, šálek ve tvaru prasete, obraz jelena v říji s parou tryskající z nozder.

    Mezi uměním a kýčem je plynulý přechod – existuje spousta předmětů/děl, které jednoznačně nezařadíte. Jsou někde na půli cesty. A navíc se názor mění s časem – co bylo kdysi uměním, se pak třeba stalo kýčem a dnes to může být zase považováno za uměleckou starožitnost. Třeba figurky kominíčků a pastýřek z míšeňského porcelánu…

  6. goran 16. júna 2004

    ozaj, ma toto mrezovane komponovanie nieco spolocne so zlatym rezom?
    MV: navrhujem nepisat o gyci, moze to byt gycove ;o))). Na druhej strane, co ak je gycove nepisat o gyci.
    Vidim to na obrovsku debatu plnu emocii a pusneho prachu.

  7. me 16. júna 2004

    pekny clanok!
    goran: pusny prach z toho vynechajme :-D

  8. Peter 17. júna 2004

    Vykaslite sa na „gyce“. Tuto debatu nikto nikdy neukonci – to patri do krciem, resp. do pseudointelektualskych spolkov. Venujme sa radsej kompozicii a nachajte pana Veseleho pokracovat v jeho bohumilej cinnosti.

  9. Ivan 17. júna 2004

    Miro dobrý článok,som rád,že možno aj na môj podnet začínaš písať o kompozícii,privítam ešte ďalšie články k tejto téme…

  10. noname 17. júna 2004

    souhlas ale s jednou připomínkou, která by tu měla být zmíněna – pozor na to, že některé fotoaparáty mají problém se zaměřováním na objekty, které nejsou ve středu a nebo to minimálně vyžaduje určité nastavení (volba zaměřovacích bodů) či techniku (namáčknutí spouště při umístění objektu na střed a následné přemístění).
    Jo a k tomu ještě jedna záležitost – někdy je nejjednodušší to prostě klidně vyfotit na střed a o zbytek se postarat výřezem v editoru (když máte dost pixelů, proč ne).

  11. Zvedavec 19. júna 2004

    http://server.ipp.cas.cz/~vwei/violette/public/estetik.htm

    Je tam psani o kyci. Sam jsem to studoval, nebot tak byla oznacena jedna ma upravena fotografie :-) (rekl bych, ze nepravem)

  12. kunsthistorik 20. júna 2004

    Čo je gýč (po česky kýč)sa dá jasne a zrozumiteľne definovať tak, že by s definíciou každý súhlasil. Ale ktorý predmet kam zaradiť – to závisí od osobných vlastností pozorovateľov.

  13. Jana Ka 21. júna 2004

    Bezva stranky, vdaka ktorym fotim lepsie. Tazko presvedcite moju staru mamu o gyci, ked sa jej paci. Ale mimichodom, ked je rec o vkuse a estetike, trocha by som zmenila vizaz stranok. Clanky su priliz oramovane, nachadza sa tu vela obdlznikov, posobi to stroho a prilis hranato… Ale inak, dakujem autorovi.

  14. Miro Veselý 21. júna 2004

    Jana Ka: Nedávno som vypísal konkurz na návrh zmeny dizajnu, ale akosi nepadli žiadne návrhy. Takže sa skúste zmieriť s technickým a strohým vzhľadom, ktorý nie je samoúčelný.

  15. Adam 26. augusta 2008

    Páči sa mi, že rady fotografom sú písané jasne, zrozumiteľne a výstižne. Sú ľahko pochopiteľné aj pre laika, navyše, ľahko zapamätateľné. Perfektné

  16. tomas 13. septembra 2011

    ked sa neviem rozhodnut ci by „kvetina “ zostala v strede alebo ju dam do kriza tretiny tak si ju proste odfotim aj tak aj tak :D :)

  17. D3mon 11. februára 2012

    to: tomas to je proste môj prípad ja fotím jeden predmet snáď zo všetkých možných strán a bežne nastrieľam aj 30 záberov :) – zlatý rez je perfektné uvedenie ľudí na správnu mieru – samozrejme nie je to zásada ale kto má foťák v ruke 1. krát nech to skúsi podla seba a potom podla tohoto článku ktorý nemôžem nič iné ako len pochváliť a popriať autorovi MV nech sa mu darí a nech pokračuje lebo v skutku odvádza dobrú prácu – je vidno že v týchto článkoch je kus autora samotného a cítiť z nich lásku k foteniu – ktorú podáva nenútene ostatným ešte raz vďaka za dobru prácu :)

Pridajte komentár: