Majú fotografovaní priestor?

Pri niektorých záberoch je kompozícia obrázka relatívne bezproblémovou vecou – pomôžete si takpovediac logickou úvahou:

Má postava, tvár, zviera priestor na akciu?

Položte si túto otázku pred stlačením spúšte a nemôžete spraviť zlý obrázok.

Priestorom rozumiem plochu na fotke. Ak by postava na fotke náhle ožila a jediný jej životný priestor by bol obrázok, mala by mať možnosť pohnúť sa tým smerom, kam sa díva.

V praxi to je pomerne ľahké, chce to len trochu cviku. 

Napríklad fotíme psa.

Amatérsky prístup je klasické formátovanie psa do stredu obrázku.

Taká fotka je v poriadku – v rodinnom albume jej ťažko niečo vytknúť. Je na nej pes, nemá amputované nohy ani ňufák.

Kompozícia na stred však nezvykne byť až tak pôsobivá. Príjemnejšie zvykne vyzerať, ak psovi dáte priestor, aby sa mohol rozbehnúť. Ak by na fotke ožil.

Takto. Zo psa neubudne a fotke to môže trochu prospieť.

Úplne najhoršou možnosťou by však bolo priestor psovi nedať.

Takáto fotka pôsobí neprirodzene, a to aj v prípade, že vpravo by bolo niečo zaujímavejšie ako tráva.

Iný príklad – mačiatko

Stred.

Zle.

Dobre.

Priestor nemusíte poskytnúť len vpravo či vľavo.

Stredová kompozícia.

Správna kompozícia: viac priestoru je dolu a vpravo. Mačiatko na fotke sa teda môže pokojne rozhodnúť, kam polezie, a neutečie nám z plochy obrazu.

Odfotené mačiatka sa v skutočnosti nezvyknú na fotkách hýbať – autor si tento fakt uvedomuje. :-)

Najhoršie pôsobí, ak je za mačiatkom viac miesta. Taká fotka pôsobí dojmom, ako keby si mačiatko s vami robilo čo sa mu zachce a tesne pred odfotením vám utieklo zo záberu.

Rovnako by som postupoval aj pri fotografii vtáka.

Nech má priestor kam vyletieť. Ešte viac oblohy a menej komína by záberu len prospelo.

Pokojne aj takto.

Stredová kompozícia nie je ničím zaujímavá. Je to fotka vtáka, no nemá priestor. A to paradoxne – veď v skutočnosti ho má zo všetkých strán rovnako…

No toto už vôbec nie.

A iný príklad.

Kompozícia na stred.

Kompozícia s priestorom pre akciu.

Nie vždy sa priestor musí tak zvýrazniť.

Takmer stredová kompozícia niekedy vyhovuje.

Len mierne posunutie zo stredu však napríklad fotke dodá možnosť neodstrihnúť papúchovi z chvosta.

Keď sa budete s kompozíciou hrať, veľmi často zistíte, že posunutie fotoaparátu v smere pohľadu fotografovaných bytostí umožní do záberu dostať zaujímavejšie vzťahy alebo dôležité objekty. Pri stredovej kompozícii by sa nevošli do záberu.

Tiež zistíte, že rovnako často sa zo záberu podarí odstrániť rušivé predmety, ktoré na snímke netreba.

Napríklad portrét na stred: do záberu rušivo vstupuje kus dáždnika vpravo. Výrazná červená farba na dáždniku konkuruje červeným šatám a nepríjemne odťahuje pozornosť.

V smere pohľadu však akoby náhodou nie je nič rušivé a dáždnik už púta podstatne menej pozornosti.

To, že za postavami býva viac rušivých prvkov ako pred nimi, nie je vždy len náhoda.

Samozrejme nedať priestor v smere pohľadu by viedlo k čudnej fotke.

Smer pohľadu však neberte vždy doslovne – niekedy je dobré rešpektovať skôr smer tela a logiku situácie, ako krátky „pohľad bokom“.

Kompozícia v smere pohľadu nevyzerá dobre, ak je z fotky inak zrejmé, že už za okamih sa zrak vráti k plneniu daňového priznania.

Preto by som záber komponoval skôr takto.

Záver

Pri kompozícii zvykne na fotkách dobre vyzerať, ak sa v smere pohľadu alebo gesta fotografovaných nachádza viac priestoru, ako za ich chrbtami.

Pozrite si aj tieto články: