Vyskočí na vás takáto otázka Či chcete otočiť obrázok hore nohami, alebo o 90 stupňov a podobne.…
Presné panoramatické fotky – PTGui
Priaznivci tvorby panoramatických fotografií sa asi nikdy nedohodnú na tom, ktorý program je ten "naj". Každý má svoje pre a proti. Mne osobne sa najviac osvedčil program PTGui. Vyznačuje sa tým, že ja mu ručne a stručne ukážem, čo a kde si prajem pospájať a program sa o ostatné postará sám. Pri fotografovaní sa nemusím trápiť presnosťou skladania obrázkov, žiadne fotografovanie zo statívu, žiadne presné určenie, kde má nadväzovať jeden obrázok na druhý. Netreba sa zdĺhavo zaoberať návodom programu – proste naklikáte pár ťuknutí myšou a výsledkom je solídna panoráma. Bez nepresností.
Samozrejme, ak výsledok má byť naozaj veľmi kvalitný, statív je nevyhnutný… Ale na bežné použitie (web, fotografie zhruba do rozmeru 18 × 24 centimetrov) sa netreba pri fotografovaní doslova o nič starať.
Program pracuje v režime sprievodcu. Najskôr doň vložíte fotografie, ktoré chcete spojiť.
V ďalšom kroku programu ukážete, ako ste fotografovali. V pôvodnom nastavení očakáva, že obrázky sa prekrývajú zhruba v oblasti 10% z plochy okrajov.
Keďže ja prekrývam asi 50% plochy, ukážem programu, s čím zhruba má počítať – že obrázky patria "viac k sebe".
Tak silné prekrývanie robím práve preto, že viem, že program ho "pochopí". Potom mám k dispozícii oveľa väčšie plochy prekrytia, ktoré sa pri finálnej retuši vždy hodia. Vždy je lepšie mať jednotlivý objekt na celej fotografii – ak sa dá – než ho skladať.
Nasleduje najpomalšia práca. Musíte ručne stanoviť kontrolné body. Horné šípky ukazujú jednu z takých dvojíc, spodné šípky ukazujú, ako program zobrazuje lupou oblasť, ktorú práve označujete. Tak sa dá dosiahnuť naozaj vysoká presnosť.
Už po niekoľkých kliknutiach sa na druhom obrázku automaticky označujú správne spárované body, takže práca ide rýchlo od ruky. Vy klikáte na ľavej strane a program automaticky ukazuje rovnaké body na strane pravej. Len občas sa automaticky označí nesprávny bod a to je práve tá chvíľa, kedy je pri tvorbe panorámy potrebný človek – určí, čo sa má s čím prekryť. Vďaka tomu je výsledok taký presný.
Čím viac kontrolných bodov stanovíte, tým presnejšie výsledky dostanete. Pre menšie rozmery výsledku bohate stačí, ak sa na každej ploche prekrytia označí asi 5 bodov odhora až dolu.
V ďalšom kroku program vami zadané dvojice bodov analyzuje a zisťuje, či z nich dokáže rekonštruovať obrázok.
Optimalizácia na vás vybafne zopár čísiel, ktorým netreba venovať veľkú pozornosť.
A sme v poslednej fáze – už sa dá vyrobiť výsledok. Ale tí, čo sme večne nespokojní sa neuspokojíme s niečím, čo program pripraví automaticky – môžeme otvoriť editor výstupu. V ňom sa dá nastaviť, že nechcete z výsledku výrez, ale že chcete vidieť aj okraje – niekedy sa to hodí. (Napríklad nižšie uvidíte, že ak sa vykonáva reštitúcia, okraje sú potrebné.) Neskôr ich ľahko odrežete.
Ďalej je dôležité určiť, akú chcete použiť projekciu.
Tak širokouhlý záber, ako je panoráma totiž možno do dvojdimenzionálneho zobrazenia transponovať rôznymi spôsobmi.
Niekedy sa hodí, ak rovné objekty v skutočnosti budú rovné aj na fotografii. Je to optimálne pri snímaní architektúry. Oko nejedného inžiniera potešia pravé a iné uhly. Všade by mohol naťahať priamky a vyniesť perspektívu.