Fotíme cez ďalekohľad

Horúci letný deň nespomínam náhodou – veľa svetla budete potrebovať. Týmto spôsobom sa netešte, že by ste tajne fotografovali napríklad ľudí cez okná v umelom svetle :-)

Tí, čo ma v diskusii nepravidelne nabádate, aby som už konečne napísal návod, ako fotiť akty, netešte sa. 

No, ale poďme po poriadku.

Tento špás nie je pre každý fotoaparát

Niektoré (s väčším priemerom objektívu) môžu snímať takto – a nepohnete s tým.

Dosiahli by ste pri tej najlepšej vôli len fotografie podobné tejto. No menší priemer objektívu a väčší okulár ďalekohľadu vám dajú vcelku solídne výsledky.

Dôvod je prostý – bežný ďalekohlad má okulár prispôsobený pre ľudské oko. Objektív však má väčší uhol rozhľadu (neraz aj priemer skla).

Upozornenie: Táto veta platí pre objektívy s väčším priemerom skla. Fotoaparáty s maličkým objektívom často obsiahnu celý obraz z okuláru ďalekohľadu bez rušivých okrajov.

Až silný zoom umožní priblížiť sa k tej malej škvrnke tak blízko…

…že z nej ostanú len okraje po rohoch obrázka. Zároveň nastane aj masívne priblíženie obrazu.

Kvalita bude mizerná, alebo ešte horšia.

Asi nemáte vyrobenú nejakú špeciálnu konštrukciu, ktorá by fotoaparát a ďalekohľad vzájomne upevnila a pritom plne dodržala optické osi. Také riešenie by prácu hodne uľahčilo. No kvalita výsledných fotografií nebude tak vysoká, aby sa príliš oplatilo nejakú takú konštrukciu vyrábať.

Hlavný problém tkvie v tom, že fotoaparát a ďalekohľad nie je jednoduché držať naraz tak, aby sa optické osi aspoň zhruba kryli – na hornej kresbe je ideálny stav, na dolnej situácia v provizórnych podmienkach.

Následky vychýlenia z optickej osi

Keďže bez merania a špeciálnej konštrukcie budete mať ďalekohľad pred fotoaparátom vždy len viac, alebo menej nakrivo, výsledkom bude masívna farebná aberácia.

Fotografia mesiaca – 10 násobný optický zoom + 12 násobný ďalekohľad. Hore sú tmavé okraje okuláru, dolu modrá aberácia. 

S tým sa nedá nič robiť.

Výrez z iného záberu, kde je aberácia ešte silnejšia.

Pozor na objektív!

A pre zábudlivých to zopakujem:

POZOR NA OBJEKTÍV!

Pri tejto činnostti vám bude všetko v rukách balansovať. Uź – už uvidíte cieľ, no stačí minimálny pohyb a už zas nevidíte nič z toho, čo ste chceli.

V takej situácii sa nervy míňajú neuveriteľne rýchlo a človek začína potichu zúriť a kliať. Nie je už tak pozorný a mohlo by sa stať, že okulár ďalekohľadu ťukne do objektívu a navždy ho poškriabe. Pozor na to.

Takýto experiment nestojí za poškodený fotoaparát. Ak môžete, použite nejaký filter, napríklad UV – ochráni objektív.

Ako na to

V prípade, že to idete len oprobovať, neoplatí sa vám stavať žiadne zložité vybavenie.

Je potrebné fixovať čo najviac vecí sa dá – asi najjednochuchšie to dosiahnete, ak sedíte so skrčenými nohami. Medzi kolenami môžete zvierať ďalekohľad a zostanú vám približne dve voľné ruky na fotoaparát.

Budete ich potrebovať, pretože ak chcete ďalekohľadom pohnúť napríklad viac doprava, mali by ste mierne upraviť aj pozíciu fotoaparátu.

Zabudnite na predstavu, že by ste stáli a v jedenj ruke by ste mali fotoaparát a v drujeh ďalekohľad. Tak to nejde. Vznikne tak silný balans, že sa nedá fotografovať. Jediné, čo môžete takto dosiahnuť je prestížny škriabanec v strede objektívu.

Sedím pred otvoreným oknom.

Priblížte sa k jednému z okulárov ďalekohľadu zhruba zaostreného na objekt, ktorý chcete fotografovať.

Prstami ľavej ruky fixujte okulár a objektív tak, aby boli vzájomne v strede optickej osi a zároveň chráňte objektív pred poškodením. Pravou rukou sa snažte dosiahnuť, aby fotoaparát mieril čo najpresnejšie tým istým smerom, ako ďalekohľad. Verte, nie je to jednoduché.

Na LCD uvidíte niečo takéto.

Teraz si znova overte, či stred objektívu je v strede optickej osi ďalekohľadu a pritiahnite zoom…

Budú nasledovať dlhé minúty, počas ktorých sa budete snažiť nájsť polohu, v ktorej vôbec uvitíte aspoň zhruba to, čo chcete.

Keď ju už nájdete, bude sa vám obraz veľmi triasť. Aj ten najmenší náznak pohybu sa pri takomto – bez preháňania šialenom priblížení – zmení na to, že cieľový objekt každú chvíľu úplne zmizne zo zorného poľa…

Nakoniec sa vám však asi podarí nafotografovať aj prvé zábery.

Expozičný čas

Pri takejto konštelácii prudko poklesne svetelnosť – aj cez slnečný deň sa asi dostanete k expozičným časom okolo pätnástiny sekundy. Také časy je niekedy problémom udržať v ruke aj „normálne“ nie pri takejto bláznivej a labilnej konfigurácii.

Preto vám určite pomôže nastaviť citlivosť na maximálnu.

Kvalita fotiek aj tak nebude príliš vysoká, nejaký ten šum navyše im už veľmi neublíži.

No pomôže vám skrátiť expozičný čas na udržateľný.

Vinetácia

Či budú po okrajoch obrázka tmavé okraje a aké veľké, to záleží na tom, aký máte objektív a aký priemer ďalekohľadu.

  • Čím väčší priemer bude mať ďalekohľad, tým menej tmavých okrajov bude na fotografii.
  • Čím silnejší máte zoom, tým menej tmavých okrajov.

A čo to dokáže v praxi?

Tak. Pointa prichádza na záver – ukážme si teraz, akú priblíženie môžete očakávať.

Ochromujúce. Uvidíte detaily, aké by ste vlastnými očami nevideli, ba ani netušili.

Bežný záber z okna, 38 milimetrový, širokouhlý objektív. Obdĺžnik ukazuje, aké priblíženie dosiahnete 10 násobným zoomom.

Po pritiahnutí desaťnásobného optického zoomu. Obdĺžnik v strede naznačuje, kam sa dostanete po priložení ďalekohľadu s dvanásťnásobným priblížením.

Toto je výsledok asi 5 minútového zápasu s fotoaparátom a ďalekohľadom zovretým medzi kolenami.

Výrez takejto fotografie síce nepatrí medzi najostrejšie fotogr
afie na tejto planéte, zato však rozoznám aj kvádre (či čo sú to), z ktorých sa skladá vzdialený komín.

Po razantnom softvérovom doostrení sa takáto fotografia dá použiť napríklad na internete. Nie je dokonalá, ale niekedy lepšie niečo, než nič.

Kvalita ďalekohľadu

Samozrejme, ak použijete kvalitnejší ďalekohľad, než som mal k dispozícii (asi 25 rokov starý, lacný…) aj výsledky budú podstatne lepšie. Ostrejšie a s menšou farebnou aberáciou.

Záver

Čo dodať? Ak sa do toho pustíte, tak vám držím palce.

Pozrite si aj tieto články: