Panoramatické fotky

Softvér

Špecializované programy na výrobu panorám dokážu priam zázraky. Za zázraky a kúzla sa však zvykne platiť, a tak skôr, než sa rozhodnete pre kúpu, prehliadnite si dôkladne CD, ktoré ste dostali s fotoaparátom. Veľmi často býva súčasťou ceny fotoaparátu aj síce jednoduchší, ale plne funkčný program na výrobu panoramatických záberov. Možno vyprodukuje tu a tam nepresne zložené obrázky, nie vždy to však prekáža. Obzvlášť, ak sa s panorámou len trochu zabávate, bolo by škoda vyhodiť veľa peňazí za špeciálny program…

V závere článku totiž prinesiem aj argumenty proti výrobe panorám.

Ak vás však panorámy vážne a trvalo bavia, zrejme sa vám oplatí nákup špecializovaného programu. V sekcii softvér na tomto webe nájdete tipy na niektoré z týchto programov.

Tipy na lepšie panoramatické fotky

Ak chcete mať dobré fotky a pritom sa veľa nenatrápiť pri ich výrobe, tu je zopár tipov, ako na to.

Ako sa fotí

Panoráma sa fotografuje tak, že snímate postupne jeden obrázok za druhým a točíte sa pritom dookola. Na bokoch sa obrázky musia trocha prekrývať. Na miestach, kde sa prekrývajú, bude obrázok spojený. Ak si môžete vyberať, kde bude miesto spoja, voľte čo najmenej neutrálne. Radšej strom, ako dom, radšej lúku, ako niečo zložité.

Horné dva zábery sú ukážkou, ako vyzerajú jednotlivé fotky zo série. Spodný je zlepený záber z tých dvoch.

Použite statív

Veru tak. Ak je to len trocha možné, uľahčíte si tým prácu.

V ruke sa vám pri všetkých záberoch nikdy nepodarí dodržať presne rovnako vysoký horizont. Ani vodorovne nedokážete držať aparát bez statívu na všetkých záberoch…

Bez statívu nafotíte zábery vždy trocha našikmo a tieto nepresnosti budú zdrojom problémov. Jednak bude potrebné odrezať prebytočné okraje hore a dolu a ťažšie sa nadväzujú fotky, ktoré nie sú nasnímané zvislo.

So statívom stačí získané fotky spojiť a panoráma je hotová. Straty na okrajoch budú zanedbateľné a aj miesta spojov sú takmer dokonalé.

Chyba nastavenia horizontu

Horné dva obrázky sú fotené s nesprávnou výškou horizontu – to sa pri fotení bez statívu stane celkom zaručene. Pokus o zlepenie nesprávne nastaveného horizontu vedie k veľkému odpadu na hornom a dolnom okraji. Musíte orezať všetky "trčiace" časti fotiek…

Chyba vodorovnosti fotoaparátu

Ďalšou klasickou chybou pri fotení z ruky je to, že aparát nebude nikdy v dokonale vodorovnej polohe.

Ľavý záber "klesá" smerom doľava, pravý doprava. Pokus o spojenie takých fotiek dopadne zle, pretože buď jednu fotku otočíte a stratíte veľa z horného a dolného okraju, alebo miesta spojov budú rozostrené a každý na prvý pohľad uvidí, že fotka vznikla s dvoch.

Úplne najhoršie je, ak máte spojiť sériu fotiek, ktoré sú nasnímané aj rôznou expozíciou aj od ruky…

Aj to sa síce dá retušérsky zvládnuť, ale taký zásah zaberie veľa času.

Chyba v nastavení expozície

Väčšina fotoaparátov dnes má režim panoráma. Jednou z jeho výhod je aj to, že prístroj uzamkne expozíciu a nastavenie bielej pre celú sériu obrázkov z panorámy.

Ak nemáte režim panoráma, môže sa (veľmi pravdepodobne) stať, že každá fotka bude mať inú svetlosť a niekedy aj iné farebné podanie.

Z dvoch nerovnakých záberov sa jeden vytvára ťažko a stratíte veľa času rôznymi úpravami a retušami. Preto…

Použite režim panoráma

Spravidla vo fotoaparáte okrem uzamknutia expozície spustí aj sprievodcu, ktorý vám na LCD bude ukazovať značky okrajov oblastí, ktoré sa majú prekrývať a tým vám pomôžu čo najúspornejšie nasnímanie celej sekvencie.

Dokonca niektoré prístroje vedia už v režime prezerania obrázkov ukázať panoramatickú sériu fotiek spojenú, takže po LCD sa posúva celá panoráma. Vďaka tomu už na mieste dokážete posúdiť, či má práve nasnímaná panoráma šancu na úspech…

Pozor na pohybujúce sa bytosti

Pri fotografovaní sekvencie je dobré myslieť aj na to, že zatiaľ čo v reálnej situácii vy fotíte jeden obrázok za druhým, na fotografii budú spojené vedľa seba.

Môže sa tak stať, že na ulici sa vám nejaký chodec dostane do každého záberu a na fotke to bude vyzerať, ako keby ste fotili mesto plné klonovaných bytostí.

Taká situácia vás nemusí potešiť, ak na to prídete až doma.

Niekedy však opakované zobrazenie človeka na zábere môžete použiť zámerne, ako netradičný autoportrét :-)

Takýto záber vznikne z panorámy, ktorú budete fotiť tak, že na každom obrázku budete na vhodnom mieste záberu.

Červené šípky ukazujú miesta, kde sa obrázky prekrývali.

Preč so súdkovitým skreslením

Obrázky fotené širokouhlým objektívom bývajú skoro vždy súdkovito skreslené.

Vľavo súdkovito skreslený obrázok, vpravo „správny“ obrázok.

Drahšie programy si so súdkovitým skreslením hravo poradia a neobmedzia vaše možnosti. Dokonca vykonajú aj následnú reštitúciu…

Ak však pracujete s lacným programom, skúste obrázky najskôr zbaviť súdkovitého skreslenia a potom prípadne spravte ich reštitúciu. Pomôže to neskoršiemu spracovaniu.

Využiteľnosť panoramatických fotografií

Tak, a teraz poviem niečo, za čo ma asi niektorí nebudete mať radi.

Panoramatické fotky sú problém.

Čo s nimi? Umiestniť taký záber na internete je v zmysluplnej kvalite prakticky nemožné.

< img height="24" alt="Digitálna fotografia - ilustračná fotka" src="http://digi-foto.sk/foto/clanky-digitalna-fotografia-2003-4/digitalna-fotografia-fotka-018.jpg" width="400" border="0">

Toto je plný pohľad 360 stupňov na Račianske mýto v Bratislave.

• keby som ho spravil dlhý na celú šírku monitora, stále by nebolo nič poriadne vidieť
• keby som ho spravil vysoký na rozumnú výšku trebárs 400 pixelov, mal by pol mega a to sa bežne na internete nedá použiť. Museli by ste si ho aj tak posúvať a v celku by ste ho vidieť nemohli.
• dal by sa vložiť vo súboru "virtuálnej reality", čo je len hrdý názov na znôšku ťažkostí

Súbor "virtuálnej reality" sa vyrába v programe, ktorý treba kúpiť. Ja ho kúpený nemám, preto tu nie je ani ukážka. Ak už aj máte taký súbor hotový, nie je malý – na internete sa mu tí, čo sú pripojení modemom, nepotešia. A tí, ktorí ho vidieť chcú, museli by si nainštalovať príslušný dekódovací softvér, čo sa kvôli pohľadu na nejaký jeden či dva obrázky neoplatí. (Odhliadnuc od toho, že inštalácia prehliadača QuickTime je veľmi nepríjemná, pretože si vynucuje pripojenie na internet, po inštalácii klikanie na reklamy…)

A problémy nekončia len na internete. Ako vyrobiť takú fotku na papier? Ak by ste chceli vytlačiť obrázok na výšku menšej strany kancelárskeho papiera, veľmi rýchlo by ste zistili, že taký nápad zožerie plno papiera a vyfŕkate naň pol toneru. To vyšróbuje náklady za jednu vytlačenú panoramatickú fotku na úroveň aj niekoľko sto korún (!), ak tlačíte na poriadny papier.

Potom to treba ešte pozliepať a ak sa vám to podarí, nasleduje otázka, kam s takou, akokoľvek peknou, ale dlhou panorámou?

Hádam niekam na stenu?

Kde to vytlačiť v jednom kuse?

Ak túžite po svojej panoráme vo veľkom rozmere na papieri, ale nie aby bola pozliepaná z viacerých papierov, môžete hotovú fotku dať spracovať v niektorom štúdiu, v ktorom tlačia veľkoformátovú tlač – bežne vedia tlačiť aj vyše 10 metrové kusy.

Je však potrebné vopred sa pripraviť na to, že taká tlač rozhodne nie je lacná – tieto zariadenia majú drahý atrament a veľmi drahý papier. Taká fotka vás môže vyjsť na mnoho sto korún, ale vytlačená bude naozaj výborne a ak ju použijete ako obraz na stene v izbe, vydrží mnoho rokov bez zmien farby.

Prosto: plné panorámy sú rozmerový problém. To je asi aj hlavná príčina, prečo sa tento formát využíva skôr zriedkavo. Je problém, ako ho predvádzať.

Jednou z ciest, ako tento problém vyriešiť, je použitie už spomenutej virtuálnej reality. V nej sa na obrázok síce pozeráte ako na obdĺžnikový, ale pri posune myšou sa môžete akoby obzerať okolo seba.

Preto sa prihováram "iba" za používanie širokouhlých záberov.

Širokouhlé zábery

Širokouhlý záber je panoráma, ktorá nezobrazuje obraz, ktorý obklopoval fotografa zo všetkých strán.

Je to záber zložený len z dvoch alebo troch obrázkov.

Takýto záber by sa na jediné cvaknutie bežným aparátom získať nedal. Aj na internete umožňuje v rozumnej miere zobraziť detaily a pritom už zachytáva pomerne širokouhlý záber. Aj s výrobou takéhoto obrázku je menej patálií.

Porovnanie

Plná panoráma.

Veľmi širokouhlý záber, zhruba 160 stupňov.

Širokouhlý obrázok zložený z troch záberov. Tento rozmer už je rozumne prezentovateľný, podobá sa formátu širokouhlého anamorfovaného filmu. (Táto fotka je o niečo širšia)

Zloženie dvoch obrázkov, veľmi dobre využiteľný fotmát.

Fotenie na výšku

Panorámy sa dajú fotografovať nielen na šírku. Môžete zábery doplniť aj fotkou (fotkami) oblohy a zeme. Niektoré programy potom zo série fotografií všetkými smermi dokážu vyrobiť fotku, ktorá sa v prehliadači dá pozerať ako virtuálna realita, kedy sa myšou natočíte kdekoľvek a môžete sa tam pozerať.

Panorámy v rodinnej fotografii

V rodinnej fotografii je to vlastne jasné – z dovolenky si môžete doniesť výjavy z miest, kde ste boli. Vrelo vám odporúčam ešte niečo: zaznamenajte si svoj byt, izby, najlepšie aj s ľuďmi.

O pár rokov sa vám zmení nábytok alebo sa presťahujete, taká fotka vám môže pomôcť zaspomínať si na staré zlaté časy.

(Akokoľvek vám je dnes zle, vedzte, že raz tieto časy zrejme označíte za staré a zlaté.)

Ukážky panorám

Keďže ja sa výrobe panoramatických fotiek nevenujem, bude lepšie, ak sa pozriete na fotky niekoho, kto ich robiť vie. Pred časom som objavil stránky www.goski.sk, kde sú majstrovské ukážky panorám. Sú aj citlivo nasnímané – mohli by ísť priamo na pohľadnice či do knihy.

• Komentáre k článku (25)