Retuš sa nemusí vždy podariť. Niečo zbabrete a nechtiac to uložíte. Alebo počas práce vypnú prúd a zostane vám iba nejaká rozpracovaná medziverzia.…
Dlhší expozičný čas
Dlhšia expozícia umožní, aby do aparátu vniklo viac svetla a tak sa väčšinou využíva hlavne pri fotení na tmavých miestach, alebo v noci. Ak chcete dlhším časom fotiť cez deň, musíte veľmi zacloniť – niektoré lacnejšie digitálne aparáty však, žiaľ, nemajú veľmi vysoké clonové čísla.
V takom prípade sa namiesto vysokej clony dá použiť aj neutrálne sivý filter, ktorý neovplyvní farebnosť svetla, ale len jeho intenzitu.
Ak majú byť obrázky získané dlhšou expozíciou kvalitné a ostré, väčšinou budete pri fotení potrebovať statív. Statív zaistí, že aparátom počas expozície nepohnete. Ak statív nemáte, opriete si fotoaparát o niečo pevné. V núdzi sa dá skúsiť šťastie aj so zatajeným dychom a fotením „z ruky“.
Prečo sa používa statív? Ak počas dlhšej expozície nechtiac pohnete aparátom, vznikne špecifická neostrosť, ktorú voláme pohybová neostrosť. Záber, ktorý je neostrý vinou nechceného pohnutia aparátom je pokazený a nie je možné to dodatočne, napríklad digitálne opraviť.
Dlhšie expozičné časy, napríklad tridsatinu sekundy však môžete využiť na zdôraznenie pohybu. Vytvoríte tak často veľmi zaujímavé snímky, rátajte však s tým, že jeden dobrý pohybový obrázok vzniká väčšinou len výberom z desiatok nevydarených! V tomto je digitálny aparát veľmi výhodný – po nafotení hneď vidíte, či aspoň niektoré obrázky majú „šancu“.
Ak chcete zdôrazniť pohyb, môžete fotiť aj bez statívu. Sledujete pohybujúci sa predmet aparátom a fotíte.
Ukážky: Začnime pokazeným obrázkom.
Väčšina z nás nájde vo svojom albume rozhýbanú fotku. Fotograf počas expozície pohol aparátom smerom zhora dolu a vďaka tomu je všetko viac, alebo menej rozmazané a to jedným smerom. Práve podľa tohto jednotného smeru vidno, že fotka je rozhýbaná.
Ako sa používa: Mnoho digitálnych fotoaparátov má možnosť nastaviť ručne čas expozície na nejakú konkrétnu hodnotu. Ak pritom necháte clonu v automatickom režime, môžete fotiť krátkym časom a aparát automatickým nastavením clony zaistí správnu expozíciu. Mnoho digitálnych fotoaparátov má na túto činnosť vytvorený program, ktorý sa volá priorita clony, alebo času.
Výhody, využitie: Najčastejšie sa týmto spôsobom vyjadruje rýchlosť pohybu.
Vľavo fotka auta, ktoré pred aparátom „prefrnglo“ a preto je pohybovo neostré. Vpravo opačná situácia – aparátom som sledoval auto a odfotil ho. Preto je auto ostré a pozadie je rozhýbané. Nielen že obrázok vyvolá dojem rýchlosti, ale vďaka rozostreniu nepodstatného pozadia nechá vyniknúť tvaru auta.
Problémy: Rozmazanie spôsobené pohybom počas dlhej expozície sa nedá opraviť. Ak sa obrázok nevydarí, musíte nafotiť iný.
Pre kupujúcich: Ak vás láka takéto experimentovanie, určite dohliadnite na to, aby váš aparát mal možnosť exponovať aj s ručným nastavením. Často sa stretnete s pojmami ako priorita clony a priorita závierky – to je presne to, čo hľadáte. Využitie dlhších expozičných časov v rodinnej fotografii je skôr výnimočné a myslím, že pri kúpe bežného „dovolenkového“ fotoaparátu túto vlastnosť skúmať netreba.