Stereofotografia

Aj keď patrím medzi veľkých priaznivcov stereofotografie, dodnes tak nefotografujem.

Preniesť informáciu o priestore totiž nie je až tak jednoduché až "do konca". Najviac problémov vzniká na strane diváka fotografie – je problémom prezentovať priestorový obraz tak, aby bol zobrazený bez problémov, jednoducho a lacno. Studenou sprchou potom je, ak pripravíte nádherný stereozáber, ukážete ho niekomu a ten niekto na to minútu "civí" a potom povie: nič na tom nevidím. To je na šľak trafenie, pretože ono to tam je.

Čo je to to?

Človek vníma obraz priestorovo vďaka tomu, že sa díva dvoma očami. Dve oči dodávajú do mozgu dve odlišné informácie, zobrazujú objekt z dvoch rôznych uhlov. Toto nerovnaké zobrazenie dokáže mozog spracovať do ilúzie plastického tvaru, takže dokážete presne rozlíšiť, že niektoré objekty sú k vám bližšie, ako iné.

Bežnej fotografii však chýba dimenzia priestoru podobne, ako keby ste počúvali orchester cez jeden reproduktor. Počuli by ste síce všetko, ale nerozlíšite, že jeden hudobník sedí viac vľavo a iný vpravo. Až prenos zvuku dvoma (alebo viacerými) kanálmi dokáže preniesť aj informáciu o rozložení zvukov v priestore.

Pre fotografa nie je takým problémom cvaknúť dva zábery tesne za sebou, ktoré by sa líšili od seba len tým, že fotoaparát posuniete o sedem centimetrov na stranu po exponovaní prvého obrázka. Tak vznikne druhý záber, ktorý sníma scénu zo zorného uhla posunutého zhruba o šírku, ako sú od seba vzdialené ľudské oči.

Výsledkom sú dve fotografie, na ktoré sa však treba dívať tak, že ľavú budete vnímať ľavým okom a pravú pravým. Ak dokážete zaškúliť tak, aby ste si ten obrázok už na monitore počítača spojili, uvidíte plastický obraz. (Ja to dokážem, ale chce to cvik.) Pomôcť môžu dve lupy.

Škúlením sa bežne rozumie, že zreničky idú čo najbližšie k sebe. Tu však musíte zaostriť na blízku a zreničky mať čo najďalej od seba. Nie je to ľahké. Preto pomôže lupa. Pri škúlení pomôže, ak sa najskôr pokúsite dívať akoby do veľkej diaľky kamsi "cez monitor". Oči preostria na "nekonečno" a svaly ich nasmerujú tak, že zrazu sa vám dva obrázky začnú takmer prekrývať. Teraz skúste začať preostrovať oči tak, aby ste však nezmenili polohu očí – musíte stále vidieť troch papagájov. Z nich stredný je plastický. Ak to nedokážete, skúste to so silnými okuliarmi "na čítanie", čiže pluskami. Ak nepomôže ani to, asi patríte medzi tých, ktorí sklamane odstúpia, pretože im to nejde. Neskúšajte to pridlho, takéto pokusy zbytočne preťažujú oči.

Taký záber, ako ten s plastovým papagájom, sa fotografuje ľahko – je to takmer statická scéna.

Ak ale chcete ísť fotografovať von obyčajným fotoaparátom, narazíte na nemilý problém rozdielnosti scény v čase. Kým sa presuniete trocha nabok, aby ste exponovali záber pre "druhé oko", scéna sa zmení. To je na výslednej fotografii tak rušivé, že to skazí dojem. Ľudia sa hýbu, vietor mení polohu stromov, trávy…

Môžete sa síce pokúsiť aj o stereoautoportrét, ale výsledok nebude presvedčivý – na tomto obrázku som zle odhadol vzdialenosť medzi obrázkami a preto je portrét až príliš priestorový.

Špeciálne vybavenie do terénu

V minulom storočí vznikli množstvá riešení, ako fotografovať stereoskopicky. Najdrahšími a najspoľahlivejšími sú špeciálne fotoaparáty, ktoré majú dva objektívy. Lacnejšími riešeniami potom sú rôzne predsádky pred objektív, ktoré obraz rozdelia na polovicu a sústavou zrkadiel a hranolov na obyčajné políčko filmu exponujú dva stereopohľady vedľa seba podobne, ako je to na ukážkach pri tomto článku.

S takým vybavením môžete fotografovať aj ľudí a nevznikne problém, že by každý záber mal iný obsah. A tak máte perfektnú fotografiu, ktorá obsahuje aj informáciu o priestore.

Ako ju však ukázať?

A sme pred hlavným problémom stereofotografie. Klasická stereo fotografia sa nedá prezerať priamo. A preto sa stále nepresadila. Očakávam však, že jej čas príde. Akonáhle sa začnú vyrábať monitory schopné prenášať stereoskopický obraz, zareagujú aj výrobcovia digitálnych fotoaparátov.

Ako je to teda dnes, ak chceme vidieť stereo? Je potrebné použiť rôzne konštruované kukátka, ktoré oddelia optické cesty tak, aby ste divákovi dali pred každé oko len jednu fotografiu, tú správnu. Nielen, že je to problém, ale dosť veľa ľudí žiadne "stereo či čo to má byť" často neuvidí.

Preto sa hľadali ďalšie spôsoby. Napríklad zobrazenie fotografie vytlačením obidvoch obrázkov cez seba. Jeden je červený, druhý napríklad modrý. Na oči diváka nasadíte okuliare, ktoré majú na jedno oko filter modrý (uvidí ním modrý obraz, nie červený) a na druhom oku je červený filter, ktorý zobrazí druhý, prekrývajúci sa obrázok.

Fotografia sa potom zobrazí takto:

Alebo takto:

Pričom plastický obraz sa dá vidieť až po použití okuliarov, alebo ak máte červenú a modrú (či zelenú) priehľadnú fóliu.

Takéto provizórne okuliare z papiera sa dajú kúpiť v mnohých videopožičovniach, kde sa dá požičať aj film snímaný touto technológiou. (Väčšinou ide o rozprávky.) Okuliare stoja okolo 10 korún a hodia sa skôr na to, aby ste si to vôbec vyskúšali. Na dlhšie sledovanie to nie je vhodné, pretože tieto okuliare sú nekvalitné a oči sa veľmi rýchlo unavia.

Najdrahšie a najefektnejšie je zobrazenie dvoch obrázkov cez seba pomocou projektorov, ktoré používajú polarizované svetlo. Špeciálne polarizačné okuliare potom umožnia normálne vidieť ten správny, farebný a plastický obraz.

Sú aj iné spôsoby prezentácie, zatiaľ pridrahé na domáce použitie.

Cena / výkon

Asi už tušíte, prečo sa stereofotografia nepresadila vo väčšom merítku.

Je náročná na špeciálne vybavenie a keď už aj máte fotografie, nie je jednoduché podeliť sa o zážitok s kamarátmi.

Na druhej strane vždy sa nájdu mnohí priaznivci tejto technológie, ktorí si z času na čas doprajú stereoskopický záznam. Je len otázkou relatívne krátkeho času kedy sa prezentácia stereofotografie zjednoduší a sprístupní a potom zrazu príde "do módy" aj táto, už vyše sto rokov poloúspešná, ale veľmi zaujímavá oblasť. Je sa na čo tešiť. Priestor totiž na mnohých záberoch chýba.

Viac ukážok stereofotografií nájdete na mnohých fotogalériách, z ktorých vyberám aspoň niektoré:

 

Komentáre k článku: Stereofotografia

  1. Peter 30. mája 2005

    Pamatam si – ako deti sme si cez prazdniny prezerali celu kopu kotucikov s turistickymi motivmi a rozpravkami na MEOSKOPE a nasli sme aj hole baby :-)

  2. Martin Svarovsky 30. mája 2005

    Miro, zapomnel jsi jeste na jednu moznost jak prohlizet 3D obrazky – jsou to tzv. shutter-glasses, jsou vyrazne levnejsi nez polarizovana souprava. Princip spociva v tom ze jsou synchronizovane bryle s monitorem, na monitoru se prepinaji stridave oba obrazy, bryle zatmivaji stridave leve a prave sklo.
    http://www.cdr.cz/a/5574/2

  3. Furty 30. mája 2005

    Prwesne toto som chcel dopisat. Uz pred 2-3 rokmi som videl graficke karty GeForce 3 Deluxe, ktore mali aj vystup na okuliare, ktore striedavo stmavovali lave a prave sklicko nejakym krystalom. Hral som na tom Quake 3 a tazke bolo zistit na co mam mierit lebo hladacik bol niekde v strede priestoru :). Inac tiez ma tato tema velmi zaujima, su obrazky – stereogramy, ktore maju rovnaky opakujuci motiv a iba mierne rozdiely vzbudzuju dojem priestoru. Vyhodou tych obrazkov, ktore si prezentoval je ten, ze vidiet pekne farebne obrazky v priestore ale na druhej strane musia byt male, aby sa oci dokazali pozriet naraz na obidva obrazky. A takisto som robil par obrazkov aj pomocou cerveneho a modreho filtra ale vtedy je tam problem s farbami a oci sa velmi unavia. Ale velmi dobra tema. Muisim pochvalit Mira.

  4. Miro Veselý 30. mája 2005

    Tie okuliare (podobne aj iné riešenia) ale má málokto v obývačke. Preto sa tomu nevenujem, chcelo by to soft, ktorým by sa fotky konvertovali…

  5. Kakao 30. mája 2005

    Oneee.. nieze by som to ja nexapal, ale mohol tam byt aj daky obrazok ako to fotit (dakde som tusim videl, ze osi pre obe fotografie musia byt rovnobezne nie kriziace sa)

    takto takto nie
    :) :)
    | | /
    | | /
    | | /
    H H H H
    === === === ===

    huh aka tazka krezba =P

  6. Kakao 30. mája 2005

    Mno dako to nezobrazilo tak ako som xcel =PP skoda

  7. Roman 30. mája 2005

    Miro: Este jeden druh fotky mi tu chyba. Videl som ju raz v nejakom rakuskom ci talianskom obchode na pumpe, kde predavali aj taky stereofotak na jedno pouzitie. Vynimocna bola v tom, ze na nej neboli dva obrazky, ale iba jeden (nie modro-cerveny). Myslim, ze figel bol v tom, ze sa fotka exponovala na jedno policko z oboch objektivov naraz. Nebola nejak extra 3D, ale predsa len viac, nez normalne fotky. Vedel by si o tom nieco?

  8. roman2 30. mája 2005

    torsku off-topic, ale odporucam 3d kino imax v Bratislave. aspon raz, je to zaujimavy zazitok (pc animovane filmy su lepsie ako skutocne – vyraznejsia priestorovost).

  9. Kelso 30. mája 2005

    Priestorovo vidieť sa mi podaril len Mirov portrét. Trvá mi asi 10 sekúnd.
    Na ostatné ukážky som síce vedel rovnako zaškúliť, ale nedokázal som zaostriť.

    Pamatám si, ešte veľmi dávno, keď v Káčerovi Donaldovi, bola príloha pár strán modro-červených 3D komixov aj s priloženými okuliarmi. :-D Dobre sa mi spomína…

  10. Kelso 30. mája 2005

    … Nechal som sa uniesť a nakoniec som ten komix pohľadal. Pre zvedavých:
    http://frk.sk/temp/1.jpg
    http://frk.sk/temp/2.jpg

    Pri prekutrávaní šuplíkov som okrem komixu našiel všetko možné, od starých valentíniek až po manuál k prvému mobilu. Tak dík Miro za takéto motivujúce články ;) Ok, ale to som už odbočil.

  11. Dano 31. mája 2005

    na 3d obraz je dost dobre mat aj uhlopriecku. V tom je tajomstvo uspechu kina IMAX. Efekt sa prejavi omnoho posobivejsie ked je okraj obrazu na pokraji periferneho vnimania. Na monitore je blbe, ze sa neda pouzit technologia polarizacie svetla. Ma to najprirodzenejsi efekt. Pomozu len 2 videoprojektory, ale to je strasne drhahe :-( Premietat obraz diaprojetormi cez polarizacne filtre z filmu je zas pracne a neefektivne.

  12. Miro A 1. júna 2005

    Ja fotografie vlavo pre lave oko, vpravo pre prave oko zatial neviem vidiet.
    Ale davnejsie som skusal vlavo pre prave oko, vpravo pre lave oko. Toto ide podla mna lahsie. Tu sa treba pozerat na prst pred monitorom – skulit, a potom skusat preostrit na vzdialenejsi monitor.
    Polohu prstu nastavim tak, aby som ho mal pred stredom prislusneho obrazka, ked striedavo zazmurim jedno oko.
    Oci pravda bolia.

  13. baze 1. júna 2005

    Shutter glasses bohuzial funguju len na klasickych CRT zobrazovacich zariadeniach, nie na modernych LCD. Navyse kazde oko dostava len polovicny framerate, to moze unavovat zrak.

    Anaglyfove zobrazenie (s farebnymi filtrami) ma nevyhodu v tom, ze kazde oko dostava inu jasovu informaciu. Ak je v obrazku napr. syto cerveny objekt, tento obraz prejde len cervenym filtrom a dochadza k javu nazyvanemu “retinal rivalry” (sietnicovy boj), ktory unavuje zrak. Existuju techniky ako vhodne upravit farby obrazku tak, aby sa tento efekt potlacil. Vyhodou tejto metody je, ze hocikto si moze nafotit 2 fotky a poskladat ich farebne kanaly napr. v Photoshope do 3D obrazu. Okuliare sa daju zohnat za par korun, vyborne filtre mali okuliare k SpyKids 3D.

    Asi najlepsia sucasna metoda je pozeranie 3D obrazu cez polarizacne filtre (IMAX). Netrpi farebnymi nedostatkami, separacia obrazov je dobra. Chcelo by to mat doma LCD s dvoma inak polarizovanymi obrazmi :) Ale niektore LCD projektory polarizuju zeleny kanal kolmo na cerveny a modry, takze je mozne pouzit polarizacne okuliare a zmiesat farby “anaglyfovo” :)

  14. pparis 20. apríla 2008

    no…lenze pokial mate na jednom oku ine dioptrie ako na druhom tak su vam tie okuliariky na dve veci. bud to vidite jednou farbou, alebo druhou

  15. Tom 14. januára 2009

    Pro toho kdo shání pravdivé informace a návody jak fotografovat stereo a 3D doporučuji tyto odkazy. Ono je totiž na internetu mnoho smyšleného a ostatní to jen kopírujou:

    Český stereo klub:
    http://klub.stereofotograf.eu/index.php

    TRIDAKT studio (3D brýle, mnoho dokazů a galerie)
    http://www.tridakt.cz/

  16. Sindibád 5. augusta 2010

    lepšie sú 3D okuliare ako škúlenie,lebo od toho nebolia oči,hoci farba nie je až tak verná (asi 25 – 35 % farebná strata).U 3D programu firmy Zoner možno snímky upravovať tak,že sú vybúlené (kukajú von z obrazovky) alebo sa strácajú v obrazovke PC počítača.Väčšia hĺbka je dobrá pri fotení hĺbok z vŕšku : priepaste,jaskyne,mosty …. ,či krajiny a vybúlené foto pri makro snímkach.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: