50 megapixelová fotka. Alebo chcete viac?

Samozrejme, hovoríme o statických motívoch. Krajinky, alebo zátišia sa dajú nafotografovať na viacero menších častí. Neskôr ich môžete vo fotoeditačnom programe zložiť na jednu fotografiu.

Proces je síce časovo, aj koncepčne veľmi náročný, ale výsledky sú presvedčivé. Z trojmegapixelového fotoaparátu tak môžete vyrobiť pokojne aj bilbord, či veľkoformátový plagát vo vysokej kvalite rozlíšenia. Postup práce je prakticky rovnaký, ako keď pripravujete bežnú panoramatickú fotografiu, akurát použijeme viac záberov. Zoom mierne pritiahneme a scénu si rozdelíme na 2, či viac "riadkov".

Nasnímate sériu záberov z motívu, ktorý chcete spracovať. Ak snímaný objekt rozdelíte na niekoľko desiatok malých výsekov, výsledkom môže byť pokojne 100, 200 alebo aj viac megapixelová fotografia. Chce to len trocha trpezlivosti. (Čas spracovania je pomerne dlhý – len fotografiu na túto ukážku som spracovával asi 5 hodín.)

Na bežné použitie stačí aj rozlíšenie, aké som zvolil na ukážku. Snímal som scénu 6 megapixelovým fotoaparátom. Jednotlivé obrázky mali rozmer 2112 × 2 816 pixelov, teda každý mal 5 947 392 obrazových bodov.

Po jej poskladaní vzniká obrázok v rozmeroch 11 279 × 4 531 pixelov, spolu 51 105 149 obrazových bodov. Je to teda fotografia zodpovedajúca 50 megapixelovému obrázku.

• Pri tlači okolo 75 DPI by sa obrázok dal použiť na menší billboard. (Pre billboard by ideálnym rozlíšením bolo vyše 100 megapixelov)
• Jej vytlačenie na šírku asi 2 metre by bolo primerané ostrosťou aj kvalitou. (Okolo 150 DPI.)
• Keby sme chceli tlačiť na 300 DPI, čo je bežná tlačová kvalita, z takejto fotografie sa dá spraviť obrázok na šírku 95 centimetrov.

Po zložení a retuši je fotografia prakticky bez chýb. Na ukážku môžete stiahnuť zmenšeninu obrázka v rozmere 4000 × 1494, ktorý má 6 megapixelov. Predsa len, keby som publikoval pôvodný obrázok, bolo by to dátovo celkom neprijateľné. Na ukážku stačí aj takýto záber. 

Tipy pre dokonalú prácu

Keďže takúto fotografiu budete pravdepodobne vyrábať s cieľom dosiahnuť dokonalosť práce, tu je niekoľko tipov.

Moja ukážka je klasickou ukážkou, ako sa nedá dosiahnuť naozaj dokonalý výsledok – fotografoval som zhruba a od ruky. Pri veľmi detailnom prezeraní fotky by ste našli tu a tam nedokonalosť. Najviac problémov som mal s káblom elektrického vedenia vľavo hore – nedokázal som určiť, ktorý bod kábla spojiť s ktorým miestom. Preto je kábel trocha hrboľatý. Pre lepšie výsledky by som ten kábel vložil z iného obrázka. Záujemca o dokonalý výsledok potrebuje:

Statív. Presnejšie: riadny statív.

Poriadny statív je

• dokonale pevný
• umožňuje nastaviť bod rotácie

Pevnosť a robustnosť statívu je nutná, aby sa počas manipulácie s fotoaparátom nezmenila poloha optickej osy. Rôzne ľahké a lacné trojnožky, ktoré dostať v hypermarketoch sú na tento účel takmer nepoužiteľné. S tým súvisí aj podmienka určujúca bod rotácie. Na nasledujúcom obrázku je animáciou znázornené, ako sa fotoaparátom dá na rôznych statívoch hýbať.

Bežné statívy neberú do úvahy, kde presne má byť bod rotácie. Na lacných stojanoch býva rotácia zhruba v mieste, kde je fotoaparát pripevnený ku statívu, čiže často takmer vzadu. Na obrázku je to spodný prípad, bod rotácie je označený červenou bodkou.

Pre panorámu a iné skladanie obrázkov je však potrebné, aby bod rotácie bol čo najbližšie k objektívu. Na obrázku je to horný prípad, bod rotácie je označený zelenou bodkou.

Pri rotácii fotoaparátu, počas ktorej sa hýbe objektívom sa menia vzájomné vzťahy predmetov v perspektíve.

Pri pokuse spojiť fotografie potom narazíte na problém, že napríklad lampa v popredí prekrýva na každom z obrázkov inú časť vzdialeného domu. Ich spojenie potom predstavuje zbytočne zložité retušovanie.

 

Naproti tomu ak sa fotoaparátom rotuje tak, že objektív sa z optickej osy neodkláňa, vzájomné vzťahy predmetov sú nemenné a výsledkom je dokonalé prekrytie línií na všetkých záberoch.

Pre prvotriedne zloženie série fotografií teda potrebujete riadny statív.

Ďalším tipom je spraviť z celej série hneď niekoľko variant záberov, predovšetkým v oblastiach, ktoré sa počas fotografovania menia. Treba dávať pozor na

• ľudí, autá a iné zjavne sa hýbajúce predmety – zástavy, stromy vo vetre
• diskrétne, pomalé zmeny – po oblohe sa pohybujúce oblaky
• drôty sa vplyvom vetra, alebo prechádzajúcich trolejbusov, či električiek budú mierne hýbať

Za čas, kým spravíte celú sériu obrázkov sa môže na scéne všeličo zmeniť a je dobré, ak máte v rezerve zábery, ktoré v najhoršom prípade budete môcť vretušovať do hotového celku. Napríklad na ulici chodia ľudia, v mieste zloženia fotiek budú asi zdvojení. Sem je dobré vložiť časť ostrého obrázka, ak na to dve prekrývajúce sa fotografie nestačia.

Dominantu si odfotografujte aj v celku

To, čo je na snímke podstatné si nafotografujte aj "normálne". Na tomto zábere je dominantou budova národného divadla.

Táto "skutočná" fotografia má význam v prípade, že pri zložení fotografií a následnej reštitúcii môže (nemusí) dôjsť ku skresleniu objektu. Podľa neskreslenej fotografie potom môžete ľahko skontrolovať, či sú proporcie objektov po všetkých retušérskych zásahoch realistické.

Koncepcia pomôže

Vo chvíli, keď sa vaša fotografia už neskladá len z pár obrázkov, rozhodne pomôže, ak objekt fotografovania navštívite viac krát. Odfotografujte ho veľmi nahrubo a doma si ho vytlačte.

Potom si nakreslite sieť obrazových polí, ktoré plánujete nasnímať, aby ste v teréne zbytočne neimprovizovali.

Pri voľbe miest, kadiaľ budete viesť "rezy cez realitu" je dobré myslieť práve na to, ako to vyzerá s pohybom na scéne. Ideálnym bodom spojenia dvoch fotografií sú práve rôzne statické miesta – stĺpy. lampy, budovy.

Spájanie

Obrázky možno spojiť v niektorom z programov na výrobu panoramatických fotografií, napríklad PTGui.

Špecializovaným nástrojom je PTAssembler. Na stránke www.tawbaware.com nájdete veľa ukážok a návodov, medzi iným aj ukážku tvorby gigapixelovej fotografie…

• Komentáre k článku (3)