Špionážna fotografia

Začnime "morálnym" okienkom. Už z názvu "špionážna fotografia" je celkom jasné, že ide o fotografovanie tajné, nenápadné. A tak sa fotografuje v prípadoch, kedy má akt zaznamenávania zostať utajený. Fotograf teda vedome porušuje zákaz – ak je niekde fotiť zakázané, alebo ako si to niekto proste nepraje.

Či už je cieľom snímania skutočná priemyslová špionáž, fotografia polonahej spolužiačky na kúpalisku, či reprodukcia dokumentov – je to jedno. Ak ste sa rozhodli konať, môžete využiť tipy z tohto článku. Ak také fotografovanie považujete za morálny problém, nefotografujte takto. Ani článok nečítajte.

Keďže však "špionážna" fotografia nemusí slúžiť len na problematické účely, je dobré poznať postupy, i možné dôsledky.

Nefotografujte tam, kde sa nemá ani to, čo sa nemá

Získavať tajné obrázky tam, kde sa fotografovať nemá, alebo nehodí môže byť okrem iného aj nebezpečné. Pre vás. Rozzúrený odfotografovaný opilec vám môže narobiť nečakané škody. Už nemusíte mať čas niečo vysvetľovať.

Možno sa uvelebil na hajanie práve vo vašom vchode, podobne, ako pred pár dňami v našom. Takýto obrázok vlastne nemá cenu, ak by mal byť spojený s akýmkoľvek rizikom. (Našťastie spiaci ľudia blesk nevidia, nezobudí ich. Tohto uja zo sladkých snov prebudila až motorizovaná jednotka verejnej bezpečnosti, či ako sa tomu dnes hovorí.)

V prvom rade sa teda pred fotografovaním vždy zamyslite, či mať obrázok naozaj za to stojí. Pod slovami či "za to stojí" znamená, že za porušenie písaného, či nepísaného zákazu môžete byť rôznym spôsobom potrestaní. Niektoré "tresty" sú úsmevné, iné môžu byť veľmi nepríjemné.

Ak je trestom, že vás z hypermarketu vynesú siedmi ochrankári a donútia vás fotky vymazať, je to vcelku znesiteľná forma zábavy.
Ak sa o vás bude hovoriť, že chodíte tajne fotiť baby na pláž, môže vám to byť už príjemné menej.
Ak po vydarenej fotografii bitky grázlov títo prídu a rozbijú vám fotoaparát a ústa, ostane vám len trest bez fotky.
Záber policajta, železnice, či fabriky v krajine, kde to zákon zakazuje vás môže dostať do vážnych ťažkostí.

Preto je dobré pred fotografovaním radšej vždy rozmýšľať. V dobe zvýšeného terorizmu môžu niektoré kontrolné orgány byť príliš citlivé. Váš pokus o získanie fotografie v oblasti, kde je fotografovanie zakázané môže privodiť zbytočné poťahovačky.

A čo je horšie…

Ak nemáte pomerne veľký cvik s tajným fotografovaním, fotografie snímané rôzne od boku a naslepo bývajú veľmi často nepoužiteľné. Po všetkých stránkach. Podaria sa len zriedkakedy. Väčšiu šancu máte, ak ste s fotoaparátom zžití, čo však vyžaduje viacročnú prax a v takom prípade asi nečítate tento článok… :-)

Chápem, že ak niekto také fotografovanie považuje za adrenalínový šport, má k veci iný prístup a môj názor mu pripadne opatrnícky.

Tajné fotografovanie v rodine

Môže mať význam tajne fotografovať ľudí z vlastnej rodiny, ktorí sa fotografovať nechcú.

Do domáceho albumu tak dostanete fotky, ktoré by ste inak asi nezískali. Pritom následky za také fotografovanie nebývajú príliš dramatické. Akurát ten (tá), kto sa fotiť nechcel zas bude lamentovať, že na tej fotke zas vyzerá zle. Ale tí ľudia zvyknú podobné scény predviesť aj pred zrkadlom. Niekedy je vhodné fotografovať tajne deti, ktoré by inak robili "opičky".

Ale snáď poďme prestať s vypočítavaním, ako sa to nedá a nemá. Povedzme si ako na to.

Ideálne je mať dobrý fotoaparát

Jasné – foťák v zapaľovači, či v okuliaroch sme už dávno vídali vo filmoch. Už nie je ďaleko doba, kedy sa s takým zariadením (s rozumnou kvalitou obrazu) stretneme aj v obchodoch. Už dnes je fotoaparát bežnou súčasťou mobilných telefónov, no kvalita týchto minifoťáčikov je spravidla mizerná.

Na diskrétne fotografovanie v amatérskej praxi sa hodia spravidla 3 druhy fotoaparátov:

miniatúrne
fotoaparáty s otočným LCD panelom
veľké stroje profesionálneho vzhľadu
fotoaparát ukrytý v hodinkách a podobné výstrelky nepočítam – nie sú štandardne dostupné pre amatérske použitie

Každá z týchto skupín fotoaparátov má svoje prednosti i zadnosti.

Miniatúrne fotoaparáty

Tu je vec, myslím, jasná. Prístroj je malý, nepúta pozornosť, prípadne ho ako fotoaparát ani nikto neidentifikuje. To je ideálne na nenápadné fotografovanie. Nevýhodou takých riešení býva práve ich miniatúrnosť. Taký prístrojček sa dá použiť prakticky výhradne na snímanie od boku a iné nie práve nápadné polohy. Tým sa fotografovanie obmedzuje na snímanie blízkych cieľov, prípadne celkových záberov typu exteriér, alebo interiér.

Keby ste prístrojom mohli fotografovať "legálne" vo "fotografickej" polohe, potom už snáď ani nehovoríme o špionážnej fotografii :-).

Výhodou je, že taký prístrojček môžete mať zavesený na krku a nikto si ho nevšimne. Pokojne si ho chytíte do rúk a cvaknete.

Fotoaparáty s otočným LCD panelom

V mnohých civilných situáciách je otočný LCD panel (alebo otočný objektív) asi ideálnym riešením. Môžete mať prístroj položený na kolenách a pritom dobe zacieliť, čo chcete fotografovať. Ideálna situácia: ani blízke ciele – ľudia – nepovažujú na kolenách položený fotoaparát za zdroj "ohrozenia". Ak máte prístroj so silnejším zoomom, môžete ho použiť, pretože máte kontrolu nad tým, čo idete snímať.

Veľké stroje profesionálneho vzhľadu

Niekedy sa podarí paradox – dá sa fotografovať, ak sa správate dostatočne profesionálne. Nasaďte znudený, pracovný výzor typu "tak teraz tu musím fotiť, hoc radšej by som bol niekde inde". Ostentatívne rozložte statív, naň veľký fotoaparát a ľudia sú akosi ticho aj v situáciách, kedy by sa ozvali. Možno má také fotografovanie punc "legálnosti". Možno si ľudia povedia "ten to určite má povolené, keď tu tak neohrozene operuje…".

Mnohí proste predpokladajú, že predsa nie je možné, aby mal niekto tú drzosť a fotil TU bez povolenia.

A čo zoom?

Silný zoom je pri tajnom fotografovaní celkom výhodná záležitosť. Ak máte od fotografovaného objektu dostatočný odstup, asi si vás ani nevšimne. Možno by si to všimli ľudia v blízkom okolí, ale tí si zas väčšinou nedokážu predstaviť možnosti priblíženia bežných fotoaparátov.

Nejeden nádejný kupec fotoaparátu si kupuje prístroj so silným zoomom možno práve v hmlistej predstave, že takto tajne získa atraktívne fotky – či už báb na pláži, alebo iných momentiek. Nepríjemnou vlastnosťou silného zoomu je fakt, že podáva perspektívu mierne sploštenú a také zábery nebývajú až tak efektné, ako by človek čakal, keď vidí atraktívny sexi objekt "naživo".

Text – špionážne filmy klamú

Často sa vo filmoch dá vidieť scéna, ako tajný agent v noci navštívi kanceláriu a v úplnej tme náhlivo fotografuje (samozrejme bez blesku a bez statívu) nejaké spisy. Vyzerá to dobre, ale v skutočnosti niečo také proste nie je technologicky možné.

Čo som to napísal? Že niečo nie je možné? To nie je možné, že niečo nie je možné. Raz bude.

Na reprodukciu textu – hlavne menšieho – je potrebná mimoriadne dobrá technika fotografovania. Záber musí byť presne zaostrený, bez náznaku
pohybovej neostrosti a bez šumu.

Aby ste získali splavne čitateľnú reprodukciu textu, musíte fotografovať z veľkej blízkosti a za vynikajúcich svetelných podmienok. (Blesk je nevýhodou, pretože predloha sa leskne.)

Fotografovaný text bude síce čitateľný, ale nie bezchybne ostrý.

Výrez 1:1 z bežnej foto-reprodukcie textu. Fotoaparát možno použiť, ako rýchlozáznam textu, či ako kopírku s oneskoreným výstupom :-) Nie je to kvalitné riešenie, ale je to mnohonásobne rýchlejšie, ako skenovanie.

Malé podrobnosti – detektívky klamú

V detektívkach sa často dá vidieť, ako vyšetrovateľ donesie nejasnú fotku z priemyselnej kamery. Pár krát klikne na počítači a zrazu je dokonale vidieť tvár. (Pre zvýšenie absurdnosti niekedy aj značku hodiniek páchateľa :-)). Ak sa vám niečo podobné nedarí, nezúfajte. Sú to trikové zábery. Nič také nie je možné. Ani nebude. Ak zdrojový obrázok obsahuje len niekoľko bodov obrazových informácií, nedá sa extrapoláciou vykúzliť niečo, o čom softvér nevie.

Ak máte pomerne solídny obrázok, dá sa zväčšiť tak, aby pôsobil o niečo ostrejšie, než pri použití bežného programu. Napríklad Genuine Fractals.

Z toho vyplýva, že ak sa pokúsite nenápadne fotografovať niekoho, alebo niečo, čo bude na fotografii malé, alebo nezreteľné, nepočítajte s tým, že retušou vec spasíte. To, čo chcete na snímke vidieť, musí byť snímané v primeranom rozlíšení.

Ak by ste chceli spraviť to, čo v detektívkach – teda zväčšiť osobu v pozadí…

…narazíte na nedokonalosti. Z takéhoto záberu proste nie je možné získať portrét.

Dá sa vyťažiť tak asi niečo takéto – vpravo s použitím špeciálneho zaostrovacieho nástroja na zväčšenie obrazu. Nezistíte už nikdy farbu očí, či tvar pier, obočia… Tie na pôvodnej fotografii nie sú zaznamenané, žiadny softvér nemôže extrapolovať takéto informácie.

Základná zásada: byť nenápadný

Byť nenápadný neznamená obliecť si šaty podľa farby pozadia pred ktorým budete fotografovať. Nápadné je, ak vytiahnete fotoaparát. Sú to pohyby, ktoré si môže kde – kto všimnúť. Ľudské oko je citlivé na pohyb. Ten púta pozornosť. Preto je lepšie vytiahnuť fotoaparát v dostatočnom predstihu. Kým vyťahujete prístroj, ste "človek ktorý ide fotiť". Ak sa niekto foteniu chce vyhnúť, bude protestovať. Ak ale máte foťák "len" v rukách, alebo zavesený na krku, ste "človek s nejakým prístrojom, možno foťákom". Za chvíľu si vás nikto nebude všímať. Optimálna chvíľa začať snímať…

Skúsme si teraz zhrnúť techniky, ako fotografovať nenápadne.

Hrám sa s fotoaparátom

Asi najjednoduchší spôsob tajného fotografovania je hrať sa s fotoaparátom. Na okolie musíte pôsobiť dojmom, že sa napríklad nudíte a z nekonečnej nudy si len tak klopkáte prstom po spúšti. Niektoré klopnutie bude silnejšie… Alebo sa môžete tváriť, že na prístroji niečo dychtivo nastavujete. Nespokojný výraz tváre smerujúci na prístroj. Pritom nenápadko cvakáte. Alebo sa tvárte, že si fotky iba prezeráte. Znudený výraz tváre je veľmi účinný.

Nikdy sa však nesmiete pozerať smerom k fotografovanému cieľu. Ľudia majú tendenciu predpokladať – "ak sa na mňa fotograf pozerá, asi ma aj fotí". Ak ale fotograf mieri fotoaparát síce na mňa ale stále sa pozerá iným smerom, nebudem ho upodozrievať, že fotí mňa. Skôr sa nenápadne budem uspokojiť zvedavosť, čo to tam má, že to fotí…

Vychádzajte teda z taktiky: ľudia si myslia, že fotíte to, akým smerom sa pozeráte.

Pri fotografovaní od boku je veľmi dôležité myslieť na to, aby ste fotoaparátom počas expozície nepohli. V nepohodlnej polohe je to oveľa ľahšie skaziť nechtiac fotku.

Ten fotoaparát fotí sám?

Máte samospúšť. Otočte sa k cieľu fotografovania bokom, alebo chrbtom a precízne nastavte prístroj. Spustite expozíciu samospúšťou. Máte 10 sekúnd na to, aby ste sa celkom pokojne otočili, riadne (samozrejme, naslepo) namierili a snímali aj z veľkej blízkosti, pretože spúšte sa nedotknete. Keby to vybuchlo, môžete sa tváriť, že ani neviete, prečo to cvaklo… Veď fotoaparát ani nedržíte v "pracovnej polohe".

Pozor! Veľa fotoaparátov pri použití samospúšte nastavuje zaostrenie a expozičný čas už v momente stlačenia spúšte! Potom už odpočítavajú čas pre samospúšť a exponujú vopred nastavenými hodnotami. Myslite na to pri fotografovaní.

Niektoré fotoaparáty majú časozberné snímanie – v zadaných intervaloch cvaknú jeden obrázok. Fotoaparát na krk a fotíte.

Nevýhodu majú tuční fotografi, u nich fotoaparát zavesený na krku smeruje "do neba".
Nevýhodou sú aj prístroje zavesené len na jednej strane – na krku visia šikmo.

Fotím niečo celkom iné

Hlavne pri použití zoomu sa dá predstierať, že fotografujete celkové zábery a pritom sa sústredíte na niektorý detail, na ľudí a podobne.

Samozrejme, ak predmetom "špionáže" je práve ten celkový záber, potom je situácia horšia. Dá sa využiť taktika, že si zoberiete so sebou priateľku, či kamaráta a budete predstierať, že fotografujete ich a nie okolie, že ste turisti.

Áno, fotím!

Niekedy sa dá siahnuť po taktike proste vytiahnuť foťák a bez akýchkoľvek okolkov okamžite spraviť záber. A koniec. Zbaliť, odchod. Pri malej troche šťastia si vás nikto nevšimne. Alebo všimne, ale nič vám nepovedia. Čím viac ľudí má digitálne fotoaparáty, tým menej dôležité je, že niekto niečo odfotil.

Ostatne aj fotografie tým strácajú svoju cenu. Ak máte album so stovkou fotiek za posledných 10 rokov, občas si ho prezriete. Ak ale máte na disku 50 tisíc fotiek za posledný rok, veľmi pravdepodobne si ich už nikdy nikto nepozrie. (Konkrétne fotky už nenájdete, ak nemáte dokonalý systém archivácie a všetky sa človeku listovať nechce…)

Keď máte vo foťáku infra…

Ďalším veľmi účinným snímaním je fotografovanie v úplnej tme. Niektoré fotoaparáty majú možnosť fotografovať v infračervenom svetle. Fotografujú teda aj v úplnej tme (svietia si diódou, ktorej svetlo očami prakticky nevidieť). Fotografie získané v infraoblasti sú spravidla technicky nekvalitné, čiernobiele, majú zvláštny vzhľad, ale nikoho nenapadne, že fotografujete. A ak to aj zistia, nebude sa nikomu zdať možné, že by z obrázkov vôbec mohlo aj niečo byť…

V prakticky úplnej tme možno v nočnom režime fotografovať z ruky, bez statívu. Na podobne exponované pozadie by v rovnakom prostredí inak bola potrebná asi 15 sekundová expozícia.

Blesk

Veľa fotoaparátov zapína automaticky blesk, ak fotografujete v zhoršených svetelných podmienkach. Myslím, že netreba zdôrazňovať, aby ste tento fakt dôsledne kontrolovali. Márne sú pokusy o utajenie fotografovania, ak vám nakoniec omylom šľahne blesk a všetci sa na vás pozrú… :-)

Zvuky

Podobne, ako blesk, môžu vás prezradiť aj zvuky. Digitálny fotoaparát "cvaká" veľmi potichu a preto je často expozícia sprevádzaná reprodukovaným zvukom cvaknutia. Podobne je melódiou
sprevádzaný štart fotoaparátu. To všetko môže na vás celkom zbytočne strhnúť pozornosť.

Práve preto je vhodné úplne vypnúť akékoľvek zvukové prejavy fotoaparátu – natrvalo. Väčšinou neprekážajú, ale môže nastať situácia, v ktorej budú obzvlášť rušivé.

Svetielka

Aj na svetielka je dobré myslieť – hlavne ak fotografujete samospúšťou. Varovné blikanie vás môže prezradiť. Ak plánujete tajné fotografovanie, je dobré všetky svetielka prelepiť nepriesvitným materiálom. V niektorých situáciách aj LCD panel – ak sa pri zapnutí fotoaparátu vždy automaticky zapne a po chvíli vypne.

Vzhľad fotoaparátu

Ak v niektorých situáciách profi stroj môže pomôcť, inokedy je lepšie, ak váš fotoaparát vyzerá príšerne. Ľudia si ho nemusia všimnúť, alebo vás budú ľutovať, s akou rárohou fotíte.

Samozrejme, neodporúčam, aby ste svoj fotoaparát zobrali a išli otĺcť o betónový múrik. Stačí, ak použijete samolepiacu pásku. Bude hrboľatá. Na to trochu modelárskej farby (farby na modely lietadiel) a vzhľad vášho fotoaparátu bude dokonale zúfalý. Je to aj vhodná taktika proti zlodejom na dovolenkách. Namaľované otlčené rohy, puklina…

Iné tvary, než fotoaparát

Občas dostať fotoaparáty v tvare škatuľky s filmom. (Sú to filmové fotoaparáty.) S takým prístrojom budete veľmi nenápadní, pretože to nevyzerá, ako fotoaparát. Je ťažké vyrobiť si taký maskovací obal na digitálny fotoaparát, ale nie je to nemožné. Domáci kutil by to určite dokázal.

A čo ak ma chytia?

V prípade, že vás chytia pri fotení, najjednoduchšie je ochotne všetky zábery vymazať (nie formátovať kartu!) a tváriť sa previnilo. Doma sa obrázky dajú obnoviť. Záchrana dát zo zmazanej karty je možná aj pomocou freewarových programov, jedinou podmienkou je po vymazaní dát už na tú kartu vôbec nefotografovať.

Záver

Ak teda chcete fotografovať tajne, dá sa to spraviť na mnoho spôsobov. Vašim najväčším spojencom tu bude znalosť svojho fotoaparátu. Čím lepšie ho máte "v ruke", tým lepšie výsledky získate. Ak viete, že vás čaká akcia, pri ktorej plánujete fotiť "od boku" (podobne, ako Winettou a Old Shatterhand kolili nepriateľských Šošónov :-)) nacvičte si to. Dostatočným cvikom získate pomerne presný odhad toho, ako mieriť fotoaparátom tak, aby ste sa nemuseli dívať ani na LCD panel, ani na fotoaparát.

A povedzme si to na rovinu: každý fotograf občas prichádza do situácií, v ktorých sa fotografuje viac, či menej špionážnym spôsobom… Moralisti to budú musieť rozdýchať.