Ľudské oko je citlivé na podvody, ktoré sa retušér občas pokúša spáchať. Ak zmiešate prvotriedne ostrý obrázok s detailom, ktorý má nižšiu ostrosť alebo rozlíšenie, na výsledku to bude vidieť.…
Portrét a zoom
Pretože širokouhlý objektív má tak silné perspektívne skreslenie, že tvár neprirodzene deformuje. Z portrétu tak vznikne skôr karikatúra, než seriózny záber človeka.
Začnime však hneď ukážkami, potom si môžeme aj trocha poteoretizovať.
Všetky uvedené ohniskové vzdialenosti v ďalšom texte uvádzam ako ekvivalent kinofilmu.
Toto je záber 200 milimetrovým teleobjektívom. Proporcie tváre sú prirodzené. Uši aj nos majú reálnu veľkosť.
100 milimetrový objektív. (Trochu širokouhlejší oproti predchádzajúcemu záberu.) Stále veľmi dobre podaná tvár, no v zábere sa diskrétne začína prejavovať perspektíva. Bližšie objekty – okuliare – sú trocha väčšie. Inak je záber stále celkom prirodzený.
50 milimetrový objektív. Na tvári sa výraznejšie začína prejavovať perspektívne skreslenie. Objekty bližšie k fotoaparátu sú väčšie ako vzdialenejšie. Zdôrazňuje sa nos, krk je tenší. Uši sa zmenšujú a menej „trčia“. Zdá sa, ako keby mi rástli na lícach…
35 milimetrový objektív už tvár takmer karikuje. Oči a ústa sú viditeľne väčšie ako obrys hlavy. Nos tvári dominuje a krk je tak malý, že hlava vyzerá, ako keby bola umelo zväčšená.
28 milimetrový objektív je už mimoriadne širokouhlý, na portrét sa vôbec nedá použiť.
22 milimetrový objektív už do obrazu dostáva prvky rybacieho oka. Tvár je odfotografovaná z takej blízkosti, že v zábere nie sú vôbec uši, a líca tvoria vizuálne tú časť hlavy, ktorá by normálne mala byť až v oblasti uší. Pre rýchle porovnanie zopakujem záber získaný teleobjektívom:
Z toho dôvodu je vhodné pri portrétovaní vždy presunúť zoom na úroveň okolo 100 milimetrov a až tak fotografovať.
Väčšina bežných kompaktných fotoaparátov s trojnásobným optickým zoomom také nastavenie poskytne po pritiahnutí zoomu (po priblížení) na „doraz“.
Ak máte fotoaparát so silnejším zoomom, môžete portrét fotografovať aj v silnejšom priblížení. Portrétu to len prospeje.
Tip: Prečítajte si článok ako sa maľuje portrét z fotografie. Sú tam tipy aké fotky sú na to najlepšie.
A teraz k deformáciám
Súdkovité skreslenie býva u teleobjektívu (pritiahnutý zoom) spravidla menšie.
Fotografia štvorcovej siete prinesie viac-menej pravouhlé štvorčeky s malou alebo žiadnou deformáciou.
Veľmi širokouhlý objektív prinesie súdkovité skreslenie: stred obrazu plochy je bližšie k objektívu ako jeho okraje. Preto je väčší.
Proporcie vzdialeností
Mení sa aj pomer veľkosti pozadia a popredia.
22 milimetrový objektív. Extrémne silné perspektívne skreslenie – vidno ho na fixkách, na ktorých stojí plastový papagáj. Veci z pozadia sú veľmi maličké – glóbus za papagájom je zdanlivo maličký – asi ako jeho zobák.
35 milimetrov.
50 milimetrov.
100 milimetrov.
200 milimetrov.
Záver
Použitie silného zoomu spôsobí podstatne prirodzenejší vzhľad tváre na fotografii, než na snímke širokouhlou optikou zblízka .
Ak chcete spraviť niekomu portrét, choďte od neho čo najďalej a zoomom pritiahnite obraz tak, aby tvár vyplnila primeranú plochu obrazového poľa.
Digitálny zoom sa na tento efekt používať neoplatí – kvalita obrazu by trpela a prínos by bol len malý.
A naopak: ak chcete vytvoriť portrét komický, či portrétovaného zosmiešniť, fotografujte tvár pomocou silnej širokouhlej predsádky zo vzdialenosti niekoľko centimetrov. Perspektívne a súdkovité skreslenie sa bezpečne postarajú o to, aby portrétovaný získal obrázok vhodný na preukaz pacienta psychiatrickej kliniky.