Rozlíšenie a retuš

Ľudské oko je citlivé na podvody, ktoré sa retušér občas pokúša spáchať. Ak zmiešate prvotriedne ostrý obrázok s detailom, ktorý má nižšiu ostrosť alebo rozlíšenie, na výsledku to bude vidieť.

Do relatívne ostrej fotografie…

…bude snaha o vmontovanie vtáka s odlišnou ostrosťou vždy „päsťou na oko“. Aj keď na prvý pohľad by to možno mohlo pôsobiť ako účinky hĺbky ostrosti, na takej fotografii bude stále čosi znepokojujúce. Oko bude pátrať, čo nie je v poriadku, až kým neodhalí manipuláciu.

Teraz ani nejdem nariekať, že vmontovaný papagáj je osvetlený úplne iným svetlom, to si nechám na iný článok.

Ak ste nútení spojiť kvalitnú a nekvalitnú fotografiu, potom vedie jediná cesta k nenápadnosti. Kvalitnú fotografiu musíte zničiť – zaťažiť ju podobnými technologickými chybami, akými trpela aj vložená oblasť. V tej chvíli začne fotografia aspoň na prvý pohľad pôsobiť konzistentne.

Pri retuši je však ideálom práve opačný postup.

Retušujte v čo najlepšom rozlíšení a pracujte s veľkými fotografiami. Po skončení výsledok zmenšite a miesta retuše nebudú viditeľné.

V najkritickejších situáciách sa dá dokonca siahnuť po technike, kedy na čas retuše zväčšíte zdrojové obrázky aj na niekoľkonásobok. Tým získate priestor na veľmi jemné úpravy malých detailov, môžete veľmi presne vybrať oblasť a podobne. Po skončení práce zmenšite obrázok na potrebný rozmer.

Rezy

Do oblasti rozlíšenia spadá aj práca s lasom či inými nástrojmi.

Úprava na fotografii nesmie mať ostrejšie okraje, ako sú najostrejšie časti na fotografii.

Tu je ostrosť fotografie pripravenej na vloženie podobná, ako fotografia na pozadí. Červené auto je síce o niečo ostrejšie, ale nie o veľa.

Po orezaní je teraz na obrázku najostrejším miestom práve miesto rezu, ktorým som odstránil pozadie vloženého auta.

Preto je ostrý rez potrebné zahladiť nástrojom na miestne zneostrenie. Tým sa rozdiely medzi autami takmer stratia. Už sa len pohrať s tieňom a retuš je hotová…

• Komentáre k článku (6)