Pomer strán obrazu – 4:3 a 3:2

O čo ide?

Väčšina fotolaboratórií je nastavená na rozmer kinofilmového políčka, ktoré má pomer strán 3:2.

Aj keď nie celkom dokonale, ale dosť presne sa tak dostane celý obrázok na fotopapier bez toho, aby z obrázku bolo nutné niečo odrezať.

Rozmery fotopapierov sa samozrejme vytvárajú práve podľa rozmeru najčastejšie používaného formátu – kinofilmu. V minulosti, keď sa bežne fotografovalo aj na rozmer filmov 6×6, bolo bežné, že vo fotolaboratóriách vám vyrobili fotografie štvorcového formátu. Čiernobiele. Skúste dnes žiadať čiernobiele fotky štvorcového formátu z filmu 6×6… Pravdepodobne sa po nejakom čase začnú objavovať aj fotolaboratóriá, vyrábajúce rozmer strán, aké produkujú digitálne fotoaparáty.

V praxi samozrejme fotolaboratóriá z obrazu z filmu vždy kus z každej strany odrežú, pretože na obrázkoch by inak boli čierne okraje, čo by veľa ľudí považovalo za chybu fotografií a reklamovali by to.

Digitálne fotoaparáty však majú iný rozmer strán obrazu, taký, ktorý skôr zodpovedá rozmeru televízneho obrazu, alebo monitoru počítača.

Obrázok v pomere strán digitálneho fotoaparátu.

Rovnaký obrázok po orezaní na „normalizovanú“ fotografiu v pomere strán 3:2.

Ak si teda z digitálneho fotoaparátu dáte spraviť fotografie, pýtajte sa, na aký rozmer papiera sa v danom laboratóriu robia fotky. Ak je to niektorý klasický rozmer typu 10×15 centimetrov, vaše obrázky budú celkom určite osekané zhora aj zdola a ťažko s tým niečo robiť. Snáď pokúsiť sa o dohodu, aby v laboratóriu spravili fotografie tak, že na papieri zostanú pásy bez fotografie… Alebo pred odovzdaním fotografií do laboratória orežte snímky ručne.

Niektoré digitálne fotoaparáty sa však už začínajú vyrábať s možnosťou nastaviť pomer strán 3:2 priamo vo fotoaparáte a produkovať tak fotografie, ktoré sú už pri fotení orezané na ten „správny“ rozmer, ktorý sadne na papier ako… viete čo na šerbeľ.

Obrázky vhodné na papier však pre zmenu nevyplnia celú plochu monitoru a tak sa budete musieť zmieriť s pásmi nad a pod obrazom, ako v akčnom filme.

Obrázky v rozmere 3:2 sú dátovo o niečo menšie, ale rozdiel nie je tak veľký, aby sa mohol stať argumentom, kvôli ktorému sa oplatí fotografovať týmto spôsobom.

Kompozične je rozmer 3:2 výhodnejší, na širokouhlejšiu plochu sa trochu lepšie komponuje väčšina motívov.

Ak si svoje fotografie prezerávate predovšetkým na monitore počítača, či televízora, rozmer 3:2 nepoužívajte, pretože nezaplnia jeho celú plochu.

Ako teda fotografovať?

Ak máte fotoaparát, ktorý umožňuje voliť tento režim fotografovania, budete si musieť rozmyslieť, ktorý rozmer chcete používať a ťažko vám v tom niekto poradí. Je to vec vkusu a názoru. No a cieľového určenia fotografií.

Ja sa prikláňam k fotografovaniu na plný rozmer bez orezávania, pretože orezať snímku môžete aj kedykoľvek neskôr, ale záber nafotografovaný s orezaním (napríklad kúsku hlavy) už nenatiahnete.

Už pri komponovaní obrázku pri fotografovaní je preto najlepšie vedieť, na aký účel bude fotografia slúžiť. To môže byť vodítkom pri rozhodnutí.

• Komentáre k článku (3)