Autoportrét s pohnutým pozadím

Rozostrené pozadie pri portréte býva často veľmi príjemné. Nekonkrétne veci v pozadí málo rušia a divák sa môže viac sústrediť na tvár.

Pri digitálnych fotoaparátoch však hĺbka ostrosti býva tak veľká, že sa neuplatní ani pri fotografovaní samého seba z natiahnutých rúk. Čo s tým?

Skúste si nasledovný postup:

Natiahnite pred seba ruky, zamierte na seba fotoaparát a nastavte expozíciu. Teraz sa začnite točiť okolo vlastnej osi.

Ako rýchlo? To si skúste. Čím v tmavšom prostredí sa budete fotiť, tým pomalšie sa treba točiť.

Točenie sa „dokolečka“ však nepreháňajte, aby sa vám nezatočila hlava. Jedna – dve otočky a pauza. Myslite na to, že ak by ste sa točili niekoľko sekúnd, môžete spadnúť, alebo dokonca odpadnúť! Pritom sa môže poškodiť nielen fotoaparát, ale aj telesná schránka.

Pri troche cviku však stačí, ak sa budete točiť len časť dráhy. Natočte sa čo najviac doprava, nastavte fotoaparát. Potom sa začnite plynule otáčať. Keď je váš pohyb stabilizovaný, exponujte.

Výsledkom je záber, na ktorom je zaujímavo rozmazané pozadie.

Odporúčam vám však tento postup zopakovať aspoň 10 až 20 krát za sebou – touto technikou nielen že fotíte naslepo, ale neviete ani odhadnúť, čo vlastne bude v pozadí.

Raz sa nevydarí kompozícia – nad hlavou mám dosť veľa „vzduchu“, vľavo nič zaujímavé…

Inokedy zas biele nebo na fotke dominuje nad portrétom a ruší.

Táto technika však vyžaduje dlhší expozičný čas – pätnástina sekundy je optimum. Preto sa takto nedá fotografovať napríklad v lete na slnku. (Iba ak máte tmavý, sivý filter, ktorý by expozíciu predĺžil.)

Lepšie sa takto sníma v miestnosti.

Túto techniku môžete skúsiť aj pri fotografovaní zhora – môže tak vzniknúť zvláštny pohľad.

Ako to funguje

V tejto technike sa kombinuje úplne pohybovo neostrá fotografia so statickým objektom.

Zatiaľ čo poloha fotoaparátu v natiahnutých rukách a poloha tváre sa nemení, z pohľadu fotoaparátu sa „točí“ pozadie. Preto sa zaznamená celkom nezaostrené.

Záver

Ak chcete získať pôsobivý autoportrét, môžete vyskúšať tento postup.

Hodí sa v prípadoch, kedy potrebujete fotku s tvárou, na ktorej by malo byť skôr neutrálne pozadie. Tým, že je pohybovo nezaostrené, fotka pôsobí neutrálne, no portrét je „zasadený“ v prostredí. Dá sa rozoznať, či je fotografovaný v miestnosti alebo von. To zvykne pôsobiť príjemnou a bezprostrednou atmosférou, ktorá sa hodí všade tam, kde nie je potrebné mať ako pozadie celkom neutrálnu farbu.

A na záver opakujem: opakujte.

Tento typ portrétu sa zvykne vydariť podľa nasledovného kľúča:

• Ak spravíte len jednu fotku, nepodarí sa.
• Ak spravíte napríklad 20 fotiek, vydarená býva spravidla prvá.
• Ak vám veľmi záleží na tom, aby sa vec podarila, nafotíte len samé nepoužiteľné zábery.

Čo už, neznalosť zákona schválnosti neospravedlňuje. Varoval som vás :-)

Pozrite si aj tieto články: