Portrét v interiéri

Pri fotografovaní portrétu v amatérskych podmienkach väčšinou nemáme žiadne doplnky, ako špeciálne svetlá, odrazové svetelné panely (napríklad alobal nalepený na veľkej ploche, ktorý poslúži ako zdroj svetla). To však neznamená, že nemôžete nasnímať kvalitné fotografie.

Naopak – v miestnosti sa zvykne dariť získať veľmi pekné portréty práve vďaka mäkkému osvetleniu. Jedinou nevýhodou bude dlhší expozičný čas.

Dlhý zoom

Pri portréte je vhodné použiť dlhší zoom, nie širokouhlý objektív. Ak máte fotoaparát s trojnásobným zoomom, optimálna poloha pre fotografovanie portrétu je zoom pritiahnutý „nadoraz“.

S dlhým zoomom však vzniká riziko pohybovej neostrosti a preto odporúčam pri fotení použiť statív.

Preč s bleskom!

Ak to nie je nutné, nepoužívajte pri portréte blesk. Radšej nikdy.

Vľavo fotografia v miestnosti bez blesku s takmer čelným, rozptýleným svetlom. Vpravo fotka s bleskom – plochá, neprirodzená.

Svetlo umožňuje modelovať pomocou tieňov – využite to. Ak môžete, voľte radšej bočné ako čelné osvetlenie.

Vľavo bočné osvetlenie, vpravo čelné. Bočné osvetlenie vytvorí príjemné tiene, ktoré dokážu zvýrazniť tvar tváre.

Prečo? Pretože fotografia zachytáva len svetlo a tmu. Kde niet kontrastu, niet informácie. Dobre nasvietená tvár by mala obsahovať svetlo aj tmu:

Pod nosom síce je tieň trochu ostrejší, ale v provizórnych podmienkach sa nedá nič robiť. Ak by ste chceli takúto fotografiu premeniť len na tri zložky – svetlo, sivú a tmu, uspeli by ste:

Teraz vidieť, čo je zatienené.

Pri množstve kontrastu v tvári sa riaďte tým, čo zvládne váš fotoaparát. Príliš vysoký kontrast vedie k vypáleným oblastiam na tvári – to nechceme. Tiež nie je dobré, ak sú oči príliš skryté v tme.

Na osvetlenie je dobré mať čo najviac difúzne svetlo. Okno neotvorte, ale zacloňte hustejšou bielou tkaninou. Čím väčšia plocha svetelného zdroja bude, tým lepšie fotky získate. Lepšia je miestnosť s viacerými oknami, než s jedným.

Nekombinujte svetlo z okna so svetlom lampy.

Tip: Prečítajte si článok Maľovanie portrétu podľa fotografie. Sú tam tipy aké fotky sú na to najlepšie.

Kde si sadnúť?

S voľbou osvetlenia teda bude súvisieť aj miesto, kde budete portrétovaných ľudí fotografovať.

Určite by ste sa mali vyhnúť fotografovaniu v protisvetle. Vzniknú tak fotografie, ktoré síce nie sú celkom márne, ale nezvyknú sa hodiť ako štandardný portrét.

V protisvetle totiž zvyknú pozornosť pútať predmety z okolia skôr ako tvár. To, samozrejme, nie je naším zámerom.

Použitie blesku je v takomto prípade šancou ako situáciu zachrániť – ale berte to ako núdzový spôsob.

Na tomto obrázku, mimochodom, vidieť žalúzie – pomerne efektívny spôsob získania difúzneho svetla.

Opačným extrémom je, ak si sadnete tak, že okná budú za vami a portrétovaný občan bude osvetlený čelným svetlom.

Čelné osvetlenie je neutrálne a tak sa zvykne hodiť skôr na preukazy. Na účely portrétu však má trochu slabšiu plasticitu. V niektorých prípadoch dokonca treba bojovať aj s odleskami okien v okuliaroch.

Najlepšou voľbou býva bočné svetlo, no radšej nech vstupuje viac z prednej, bočnej strany, nie naozaj celkom zboku. Na tomto obrázku už je osvetlenie bočné – kontrast na tvári je už za hranicou zaznamenateľného rozsahu jasov. Ľavé líce začína byť vypálené.

Tu už svetlo dopadá zboku a trochu zozadu. Svetlom pri takejto konfigurácii už začíname odpútavať pozornosť od očí a začína byť dominantným líce a ucho. Prípadne okolie…

Tu je svetlo zboku a spredu. Kontrast na tvári už je ovládateľný, oči sú dobre viditeľné.

Plasticita tváre je príjemná a takúto fotografiu môžete pokojne použiť na veľa spôsobov.

Ako sa tváriť?

Dobrá otázka. Dúfal som, že sa jej vyhnem…

…ale nedá sa. Je dobré, ak viete, aký je cieľ portrétu. Úsmev nebýva na škodu veci, no prílišný úsmev sa nehodí na každú fotografiu.

Ja uprednostňujem neutrálne fotografie s „ukončeným“ gestom.

Napríklad smiech nie je neutrálny – je to silná emócia a na portrét by som ju nevolil. Môže v divákovi vyvolať tiež emóciu a to nebýva cieľom.

Neukončeným gestom rozumiem prechodné stavy, kedy je z fotky jasné, že portrétovaná niečo hovorila alebo chcela povedať.

Úsmev so zatvorenými ústami býva veľmi príjemný.

Ukončené gesto je také, z ktorého je zrejmé, že aj v skutočnosti sa ten človek tak asi zvykne tváriť normálne.

Snáď s výnimkou cestovania v električke, tam sa človek musí povinne tváriť inak než normálne. Najčastejšie namosúrene a nezúčastnene, aby kompenzoval situáciou vynútenú priestorovú blízkosť s cudzími ľuďmi, s ktorými je nechtiac v priateľskej až intímnej vzdialenosti.
Tuším som trocha odbočil…

Celková kompozícia

Fotografujte len to, čo ste pôvodne chceli.

Zle: na fotografii je všetko možné a postava zaniká.

Ak to je portrét, nebojte sa ísť bližšie, ak nestačí zhruba trojnásobný zoom.

Zle: Fotografoval som sediacu osobu postojačky. Tento pohľad na ľudí prenechajme kárajúcim učiteľom a nadriadeným, vy fotografujte z výšky očí fotografovaného.

Na tejto fotografii je fotoaparát vo výške očí, a portrétovaná sa (správne) díva do objektívu, čím vzniká pocit, že sa z fotky díva na nás. Keďže sedí mierne bokom, umiestnil som ju do ľavého boku obrázka.

Ako získ
ať príjemný výraz v tvári fotografovaných?

Mnoho ľudí pri portrétovaní robí drahoty. Neradi spolupracujú a potom fotky dopadnú zle. Zákonite.

Pri fotografovaní je dobré práve pre nich mať pripravené nejaké krátke a zaujímavé historky alebo vtipy. Zabávajte fotografovaného – bude mlčať a počúvať. Počas hovorenia zároveň fotografujte.

Zaistíte tým, že fotografovaný bude kontaktovať vaše oči (ak máte tvár za fotoaparátom, bude sa dívať presne tam, kde chcete) a zároveň sa bude tváriť neutrálne a príjemne.

Kým hovoríte, mnoho ľuďom ani nenapadne, že ich aj fotografujete. Preto sa tvária bezprostredne. To je najlepšia taktika na „nefotogenických“. Sadnú si a myslia si, že fotenie ešte len chystáte. Ako náhle sa začnú „krútiť“ a robiť opičky typu „už ma nefoťte“, spokojne ich pošlite preč – už máte dávno nafotografované…

Celkom vážne: pripravte si poznámky a majte ich niekde nenápadne pohodené. Ak začne fotografovaný robiť ťažkosti, povedzte vtip a pritom sa tvárte, že nefotíte, len niečo štelujete. Niekedy pomôže použiť aj samospúšť – máte 10 sekúnd na to, aby ste fotografovaného zabavili a on sa nechá – veď predsa nefotíte. Len nesmie na aparáte nič blikať…

Záverečné prianie pevných nervov

Využite digitálny fotoaparát a snímajte veľmi veľa záberov.

Pri voľbe najlepšej fotky z celej série by do veci nemal hovoriť portrétovaný, aspoň by nemal mať hlavné slovo. Človek sám seba nedokáže objektívne posúdiť. Žiaľ, toto sa niektorým nešťastníkom nedá vysvetliť.