Obrázky, maľby, akvarel

v pondelok mam kamaratovi fotit obrazy na web … (akvarely, perovky a pod.) chce taku internetovu galeriu svojich obrazkov … chel by som to odfotit na prvykrat co najlepsie – mohol by si mi nejak poradit?

Oblasť reprodukčnej fotografie je veľmi náročná na vybavenie a skúsenosti. Bez kvalitného reprodukčného vybavenia sa nedajú získať naozaj kvalitné výsledky. Napriek tomu však skúsme zhrnúť aspoň základné poznatky a postupy, ktoré môžete splniť aj v amatérskych podmienkach a výsledky vašich reprodukcií budú vcelku solídne.

Zistite si účel reprodukcií

Prvá vec ktorú musíte vedieť je, na aký účel budú vaše fotky slúžiť. Ak na bežnú internetovú prezentáciu, nemusíte sa tak trápiť s kvalitou ako keby obrázky išli do tlače.

Verné farby a internet

Na internete zavesené fotografie nie sú nikdy zobrazené v celkom verných farbách. Z toho vyplýva, že pri reprodukcii nemusíte až tak naliehavo dbať na dokonalú farebnosť reprodukcie.

Naopak, ak je obrázok v skutočnosti veľmi tmavý, môžete ho pre použitie na internete mierne zosvetliť aby bol na bežných monitoroch trochu lepšie čitateľný. Viem, že je to prehrešok voči farebnej vernosti, ale často tak môžete spríjemniť prezeranie obrázkov ľuďom so slabším monitorom.

Verné farby a tlač

Ak cieľom reprodukcie má byť papierový výstup, napríklad fotografia alebo tlač, mali by reprodukované farby byť podľa možnosti čo najvernejšie. Výsledok by nemal byť oveľa tmavší alebo svetlejší, ako originál a mal by mať aj podobnú farebnosť.

Štruktúra materiálov

Aj v otázke zobrazenia štruktúry materiálu na ktorom sa obrázok nachádza sa musíte poradiť s tým, kto vám prácu zadáva. Možností je viac.

  1. Úplné potlačenie štruktúry materiálu vhodným osvetlením (difúzne osvetlenie zo všetkých strán) sa dá dosiahnuť, že reliéf materiálu nebude na fotografii zobrazený. Táto možnosť je však v amatérskych podmienkach prakticky nedosiahnuteľná.
  2. Naznačená štruktúra materiálu. Asi najjednoduchšie na fotografovanie bude, ak čiastočne ponecháte zobrazenú aj štruktúru materiálu. Táto možnosť je v prípade fotografovania „na kolene“ asi jediná, akú dosiahnete.
  3. Štruktúra materiálu zachovaná. Vhodným osvetlením sa dá dosiahnuť, aby reprodukcia okrem informácie o obrázku zachovávala aj informáciu o reliéfe podkladového materiálu. To znamená, že ak je akvarel namaľovaný na kladivkovom papieri, bude vidieť, že podklad nie je celkom plynulý. Tu je potrebné svietiť viac zboku, čo nemusí byť vždy bez problémov

Niekedy je dobré ak na fotke vidieť pokrčený papier s akvarelom. Tým zobrazíte, akou technikou je obrázok namaľovaný. Rovnako olejové farby nanesené na obraz pastózne zanechávajú často bohatú reliéfnu štruktúru a pri reprodukovaní sa musíte rozhodnúť, či chcete túto štruktúru priznať alebo potlačiť. To záleží aj na charaktere obrazu a nedá sa stanoviť univerzálny správny postup.

Rám, pasparty, okraje

Aj v otázke snímania okolia obrazov sa poraďte s ich autorom či chce, aby na fotkách bolo vidieť okraje, alebo dokonca aj rám obrazu.

Mnoho umelcov bude od vás chcieť, aby súčasťou reprodukcie bola aj pasparta, prípadne rám. Autor ich považuje za súčasť obrazu, niekedy ich dokonca špeciálne pre ten účel vyrobí. Z pohľadu reprodukčnej fotografie je však nevýhodné zobrazovať aj tieto objekty. Zaberajú drahocenné miesto na fotografii, ktoré by mohlo byť venované vlastnému umeleckému dielu.

Aj takéto obrazy treba niekedy odfotografovať. Ak je obraz na predaj, môže byť pre kupujúceho zaujímavé, ako vyzerá aj s rámom.

Za veľmi optimálny postup v takom prípade považujem fotografovanie dvojíc záberov. Vždy nasnímajte jeden celkový záber (obraz s rámom) a jeden detail komponovaný len na vlastný obraz.

Nech človek tú zúfalú mazanicu vidí v plnej kráse.

Ak je obraz väčší, niekedy nezaškodí nasnímať aj detaily. Napríklad tvár, detail ruky, alebo niečo z pozadia. Predovšetkým ak fotografie pôjdu na internet oceníte možnosť publikovať nie len celý obraz s rámom, ale prinesiete divákovi aj detailne pohľady.

Ak budú detailné zábery vedľa celkových snažte sa o maximálnu vernosť farieb. Nepôsobí dobre ak detail tmavého obrazu je vďaka spracovaniu automatiky oveľa svetlejší.

Mierka

Nezabudnite ani na mierku – nedostane sa síce až na hotové reprodukcie, ale ak by ste dostali požiadavku vyrobiť fotky v skutočnej veľkosti, mierka vám veľmi uľahčí prácu, aj kontrolu! Stačí pravítko…

Meranie expozície

Pri meraní expozície v reprodukčnej fotografii narazíte na problém automatiky. Ak je obraz väčšinou biely, automatika ho automaticky stmaví a naopak, príliš tmavý obraz automatika zosvetlí na jasnejší. Tieto úpravy, ktoré automatika urobí, porušujú pravdivosť zobrazenia diela. Niekedy môžu však byť na prospech veci, ak budú obrázky publikované v nekvalitnom médiu (napr. internet alebo noviny tlačené v horšej kvalite).

Ideálne je, ak váš fotoaparát má manuálne nastavenie expozície. Nastavte optimálne hodnoty a tie nemeňte aj keď jeden obraz bude svetlý a iný tmavý.

Denné alebo umelé svetlo

V amatérskych podmienkach sa pohodlnejšie fotografuje na dennom svetle. Je ho dostatok a pri fotografovaní často nemusíte ani len použiť statív. Slnečné svetlo je dostatočne plynulé a  preto stačí, ak svieti aj len z jednej strany. Také podmienky stačia, ak obrázok nie je príliš reliéfny.

Absurdne vyzerajúce podmienky na reprodukciu, ale výsledky môžu byť prekvapujúco dobré. Bočné slnečné svetlo je postačujúce a na mnoho obrázkov úplne dostatočné.

Pozor na automatiku!

Pri reprodukcii je veľmi dôležité nepoužívať automatické vyváženie bielej. Ak váš fotoaparát nemá manuálne nastavenie, často krát dosiahnete lepšie výsledky s profilom od výrobcu pre denné svetlo, než keby ste reprodukciu po stránke farebnej vernosti zverili len automatike.

V ľavo reprodukcia obrazu len so zapnutou automatikou. Fotoaparát pochopil, že vidí príliš žltý obraz. Nepáčil sa mu, preto tú škaredú žlť proste odstránil. Ešte som tomu pre názornosť pomohol aj funkciou „AutoColors“ (pravá časť obrázku), aby vznikol farebne príťažlivý obraz. Úprimne povedané, mne sa páči najviac ten vpravo… Žiaľ, farebne je úplne nesprávny. Nemá nič spoločné so skutočnosťou:

Takto vyzerá obrázok reprodukovaný správne. V skutočnosti je namaľovaný na žltom papieri (možno zažltnutom, ale takto v skutočnosti ten obrázok vyzerá). Hneď sa dostaneme k tomu, ako farby kontrolovať, najprv však pár slov na tému …

Reštitúcia

Ak nepoužívate špeciálne reprodukčné zariadenie, ktoré zaistí úplnú kolmosť fotoaparátu k predlohe (plus špeciálnu optiku), obrázky na vašich snímkach budú celkom určite nakrivo.

Vľavo je mierne na krivo odfotený obrázok, vpravo som ho pomocou reštitúcie napravil, aby bol pravouhlý. Viac informácii o reštitúcii nájdete v samostatnom článku. Pozrite si aj príbuznú tému – reprodukcia plagátu, kde sa venujem aj súdkovitému skresleniu. Ak obrázok, ktorý budete reprodukovať je za sklom, tu nájdete tipy, ako ho reprodukovať.

Farby

Teraz k problému vernosti farieb. Ak je obrázok namaľovaný na žltom papieri, alebo má inú farebnosť, ťažko z hotovej fotky určíte, aká presne má byť tá farebnosť. Automatické funkcie vo fotoeditoroch typu „AutoLevels“ alebo „AutoColors“ sa použiť nie len že nedajú, ale ani nesmú. Veľmi výrazne by ste deformovali skutočnosť.

Pri reprodukcii je prakticky nevyhnutné mať k dispozícii vhodný merací terč, ktorým aj neskôr doma presne určíte kvalitu farebnosti.

Tento obrázok je rozdelený na dve polovice. Vľavo je kúsok maľby s odfotografovanou sivou škálou, vpravo sú umelo vo fotoeditore vytvorené dve sivé plochy a vidíte, že originálny obrázok v ľavo je farebne takmer úplne presný.

Merací terč na nastavenie sivej by mal byť čo najpresnejší. Ideálom je siahnuť po niektorej kalibrovanej pomôcke, napríklad po terči s neutrálnou sivou, alebo po sivej škále. Ak ju nemáte po ruke, dá sa siahnuť aj po improvizácii.

Neutrálna farba

Objekty neutrálnej farby sa hľadajú ľahko, ak viete ako má neutrálna farba vyzerať. Bývajú to rôzne sivé tričká, tepláky, alebo krepový papier a iné farebne neutrálne predmety. Tí, ktorí robia reprodukčnú fotografiu profesionálne sa teraz iste uškŕňajú, pretože takéto náhrady sú veľmi nepresné. Na amatérske účely však stačia.

Ukážka sivej blúzy, ktorá je zafarbená veľmi jemne do modra vinou prania a na nej je kúsok papiera s namaľovanou čiernou a sivou farbou. Ak vám autor obrázkov namaľuje takýto provizórny terč, pri retuši sa už budete mať o čo oprieť.

Obrázky ukladajte na neutrálne podklady. Nepoužite čierny ani biely podklad, mohli by zbytočne ovplyvniť expozíciu. V žiadnom prípade nereprodukujte fotografie na farebnom podklade. Uistite sa tiež, či v miestnosti v ktorej fotíte nie sú výrazné farebné objekty, ktoré by mohli na reprodukovaný objekt vrhať nejaké farebné svetlá.

Ak som spomínal meracie pomôcky, asi najlepšie je mať k dispozícii sivú škálu s plôškami od bielej po čiernu.

Jej núdzové – namaľované alternatívne riešenie, pomôže podobne. Pri retuši fotografie vďaka tejto pomôcke budete presne vedieť, ako vyzerá najtmavšia a najsvetlejšia farba. Obrázok môže byť totiž niekedy tmavý a vďaka tomu, že máte k dispozícii meraciu pomôcku sa uistíte, že tmavý obrázok je exponovaný správne.

Kým budete reprodukovať takpovediac bezproblémové podklady, pri fotení nenarazíte na žiadne problémy ani v prípade, že zvolíte funkciu „Auto Levels“. Obrázok síce možno mierne zmení farebnosť, ale v zásade bude použiteľný. Horšie sú na tom …

Farebne a expozične problémové obrázky

Obrázky tmavé, či namaľované na farebných materiáloch, sa reprodukujú oveľa ťažšie. Práve vďaka sivej škále sa uistíte, či automatika nepridáva jas tmavému obrázku, alebo či nemení farebnosť predlohy.

Na tomto zábere vidieť, že fotoaparát veľmi zosvetlil podanie farieb, aby kompenzoval jas obrázku na tmavohnedom papieri. Šípka naznačuje, kde na sivej škále začína prvá sivá farba – svetlejšie miesta sú preexponované.

Vernejšia reprodukcia by mala vyzerať takto. Obrázok je v skutočnosti pomerne tmavý a jeho reprodukcia by túto skutočnosť mala – reprodukovať. Nie „vylepšovať“.

Pri umiestňovaní takéhoto obrázku na internet by som sa nebál veľmi mierne ho zosvetliť tak, ako je na tomto obrázku. Na nekalibrovaných monitoroch ho aj tak málokto uvidí naozaj vo verných farbách.

Ukážka, ako deformuje farby funkcia „Auto Levels“. Z takto upraveného obrázku vôbec nevidieť, že v skutočnosti je namaľovaný na žltom pozadí.

Ak necháte o farebnosti predlohy rozhodovať automatiku, môže Vám farby zdeformovať až takto. Keby ste tento obrázok videli bez modrého okolia, možno by ste ani nezbadali, že farby sú deformované. Vďaka sivej kalibračnej pomôcke ( a sivému podkladu) však vidíte, že farby sú úplne zlé. Automatika nastavila bielu podľa hnedej farby podkladu a tým deformovala celé spektrum do modra.

Veľmi svetlé obrázky sa reprodukujú najťažšie. Automatika má tendenciu takpovediac prižmúriť oči, aby biela bola menej biela. Na obrázku podľa kalibračnej škály vidieť, že farby sú zhruba správne nastavené. Nepoužil som totiž automatiku…

Na tomto obrázku vidieť, že nerovný podklad materiálu sa podpisuje na neprehľadnom zobrazení obrazu. Z reprodukcie nie je jasné, či sivé fľaky po celej ploche obrazu sú maľba, alebo je to trochu pokrčený papier osvetlený reliéfnym svetlom.

V amatérskych podmienkach však oveľa lepšie výsledky neočakávajte. Práve jemné detaily obrázkov tohto typu sa reprodukujú naozaj veľmi ťažko.

Ak by ste expozíciu zverili automatike, obrázok by dopadol takto. Je silne podexponovaný a jediná „výhoda“ je, že z neho vidíte, ako hrboľatý bol pôvodný papier na ktorom je maľba.

Reprodukcia na tmavom červenom papieri už ošiali automatiku väčšiny fotoaparátov. Záber je silne preexponovaný, čo vidieť práve na sivej škále. Ak nebudete mať pred očami pôvodný obrázok, ťažko stanovíte, či bol červený tak, ako vidíte na predchádzajúcej fotke alebo…

…takto. Toto je presnejšia expozícia a aj farebne zodpovedá červenej farbe predlohy. Pri reprodukcii takýchto predlôh sa bez meracích pomôcok prakticky nezaobídete.

Takto by mala vyzerať reprodukcia. Zároveň na obrázku je vidieť reliéfne pokrčenie papiera. Musíte sa dohodnúť s autorom obrázkov, či chce aby tento reliéf bol priznaný.

A keď vám autor povie, že nechce reliéf, potom vás čaká vážny problém, ako predlohu osvetlíte. Asi budete musieť siahnuť po nejakej variante svetelného tunela. Nič iné nezvykne pomôcť.

Pre zaujímavosť ukážka, ako by si s týmto obrázkom poradila automatika, keby mala nastaviť bielu podľa vlastného názoru.

Umelé osvetlenie v domácich podmienkach nebýva na reprodukovanie vhodné. Provizórne svietenie rôznymi stolnými lampami prinesie sklamanie. Mnoho fotoaparátov navyše má problémy nastaviť kvalitné farby aj v umelom svetle. Ak to ale chcete skúsiť, môžete.

Svetlo by malo dopadať na reprodukovaný objekt z dvoch strán tak, aby sa svetelné zdroje ani v najmenšom neodrážali na predlohe. Čím kolmejšie budú svetelné zdroje ku predlohe (vyššie a bližšie k fotoaparátu), tým menej bude vidieť reliéfny povrch materiálu. Naopak, ak svetelné zdroje budú svietiť veľmi z boku, zvýrazníte tým reliéfnu štruktúru povrchu.

Žiarovky, halogénky

Tieto svietidlá majú žltšie svetlo a mnoho fotoaparátov v ňom nedokáže nastaviť správnu farebnosť. Navyše sú to bodové svetlá a ak chcete plynule osvetliť predlohu, mali by ste ich mať aspoň 4…

Žiarivky

Žiarivky s denným svetlom (Daylight) sú pomerne vhodným a predovšetkým lacným riešením svetla. Veľká väčšina fotoaparátov nastaví farby presne, alebo až veľmi presne. Farebná tepolota žiariviek by mala byť ideálne 5000K, také sa však zháňajú ťažko. Dajú sa kúpiť 5400K a poslúžia, ako prijateľné osvetlenie na reprodukciu. Výhodou je, že trubice poskytujú veľmi pravidelné svetlo po celej výške predlohy.

Profesionálne svetlá

Ak reprodukujete častejšie, investícia do poriadneho osvetľovacieho systému sa vám oplatí. Také svetlo vám zaručí výbornú kvalitu výsledkov s vysokou farebnou vernosťou.

Nemiešať svetlá!

Ak budete fotografovať v umelom svetle uistite sa, že svieti len jeden typ svietidiel – vaše reflektory.

Nesmie sa stať, že by ste svietili reflektormi a z okna aby presvitalo denné svetlo.

Nesmiete fotiť tak, že zažnete všetky svetlá, ktoré v domácnosti máte, aby bolo viac svetla. Svetla by síce bolo viac, ale jeho kvalita by bola zlá a asi by ste nedosiahli príliš verné farby.

Ukážka osvetlenia dvoma žiarivkami, ktoré svietia veľmi z boku.

Pri pohľade z hora vidieť, že boky obrazu majú tendenciu byť preexponované, zatiaľ čo stred obrazu je mierne podexponovaný.

Detail reprodukcie pri zle osvetlenom zábere.

Správne umiestnenie svetiel by malo byť také, aby svetlo dopadalo podľa možnosti čo najplynulejšie na celú plochu obrazu. Svetelné zdroje vrhajú svetlo, ktoré so vzdialenosťou ubúda. Preto na druhej strane musíte umiestniť ďalší svetelný zdroj, ktorý bude tento úbytok svetla kompenzovať.

Pohľad na správne osvetlenie z hora.

Tento obrázok už je osvetlený oveľa plynulejšie. Napriek tomu je stále nasvietený nepravidelne a to len „vďaka“ tomu, že papier je zvlnený (žehlil som ho, ale to nestačí).

Ak osvetlíte obrázok celkom z boku len jedným svetelným zdrojom, bude osvetlený úplne nepravidelne a navyše zdôrazníte reliéfnu štruktúru materiálu.

Detail

Bracketing

Už na ukážkach vidíte, že ani jedna moja reprodukcia nie je celkom vydarená.

Reprodukovať akvarely, ľahko naznačené kresby ceruzkou, či iné jemné techniky je mimoriadne obtiažne. Podkladová farba papiera by na reprodukcii mala byť dokonale plynulá, čo sa však z amatérsky osvetleným objektom spravidla nedá dosiahnuť.

Správne podaný biely papier by na fotke mal byť celkom biely, ale to v bežných podmienkach nedosiahnete – zanikli by jemné podrobnosti. Preto biely papier musí byť zobrazený, ako takmer biely.

Aby ste čo najviac zvýšili šance na kvalitnú reprodukciu, využívajte funkciu automatického „bracketingu“. Nasnímate tak obrázok s tmavším aj svetlejším stupňom expozície a neskôr pri počítači môžete vybrať, ktorý z trojice záberov bude na výsledné spracovanie a použitie najvhodnejší.

Záver

Pred tým než začnete reprodukovať, psychicky sa pripravte na to, že výsledky určite nebudú tak dobré, aby ste s tým boli úplne spokojní. Je to úloha, ktorá by správne vyžadovala profesionálne vybavenie a špeciálne fotoaparáty v cenách, ktoré začínajú na úrovni státisícov. Len so štúdiovým vybavením sa dá dosiah
nuť naozaj dokonalá reprodukcia. Máloktorý fotograf by si kupoval namiesto nového auta štúdiové vybavenie, keby sa dobré výsledky dali „cvaknúť“ aj foťáčikom za pár tisíc.

Preto nebuďte sklamaní, ak výsledné fotky nebudú mať dokonale plynulý podklad, alebo budú farebne mierne rozladené. S fotoaparátom za pár tisíc a v „štúdiu“ typu balkón, či obývačka, ktorá nemá prakticky žiadne vybavenie, sa lepší výsledok dosiahnuť nedá.

Kvalita reprodukcií bude teda závisieť predovšetkým na druhu predlôh.

Ak budete fotografovať perovky alebo kontrastné maľby s relatívne normálnym spektrom farieb, výsledky reprodukcií budú skoro až vynikajúce. Ale jemné, nadýchnuté akvarely asi stratia dosť veľa zo svojej atmosféry. Žiaľ.

PS:

Ak obrázky, ktoré máte zreprodukovať nie sú veľké, skúste použiť skener. Ak ho máte dobre nastavený, môže priniesť podstatne lepšie výsledky, ako reprodukovanie fotoaparátom.

 

Komentáre k článku: Obrázky, maľby, akvarel

  1. orol 26. februára 2004

    este raz chcem podakovat – za uzasny clanok…
    pri experimentovani sa mi zdali najlepsie zabery u ktorych som mal nastavene „vyvazenie bielej s referencnou hodnotou“ (proste som ju odmeral) …
    vsetky dalsie pokusy s manualnym vyvazovanim bielej neboli uz take dobre …
    (Oly C2500L)

  2. mirka 16. apríla 2004

    nieco o tusi,tempere,rudke,uhliku,co to je ako sa to pouziva,ktory maliari s tym maluju,teoria nadviazat na teoriu o narodeni umelcov kde posobili

  3. viera 30. apríla 2005

    Uzasna stranka, urcite sa na nu vratim este x krat. Teraz ju pre nedostatok casu,zial, opustam…potrebovala som akutne doplnit info o paspartach, tato stranka mi dala ovela viac.Skoda, ze som nenasla viac sk stranok .Vam prajem vela zdaru a radosti z prace!Viera

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: