Jeden objektív s transfokátorom tak môže slúžiť zároveň ako širokouhlý objektív, ktorý zaberie celú izbu, alebo ako teleobjektív, ktorý vám z rovnakej pozície umožní spraviť portrét v izbe sediacej bytosti.…
Fotoaparát, ako kopírka
Často si spomeniem na scénu z akéhosi špionážneho filmu, v ktorom sa agent pod rúškom tmy prikradol do akejsi pracovne a fotoaparátom malým, ako zápalková škatuľka, reprodukoval spisy. Potme a fotografoval z ruky. Efektná scéna, no z fotografického hľadiska absolútny nezmysel. To isté si však môžete vyskúšať absolvovať cez deň a výsledok môže príjemne prekvapiť. Pri reprodukovaní mnohých textov a dokumentov budete vcelku úspešní. Pozrime sa preto na výhody i limity takejto činnosti.
Nefotografujte, skenujte
Ak je možné na reprodukciu spisov, alebo fotografií použiť skener, použite ho. Rozlíšenie podrobností, kontrast, žiadne odlesky, presná reprodukcia plochy (vrátane presného rozmeru), farby, to sú hlavné výhody skenovania. Kvalitu obrazu, akú dosiahnete skenerom nie je možné dosiahnuť fotografovaním.
Nevýhodou skeneru je však fakt, že nie je vždy poruke. A ak je, sken jednej stránky trvá minimálne niekoľko sekúnd, často desiatky sekúnd. Predstava, že by bolo treba skenovať 300 stranovú knihu na bežnom skeneri je na mdloby. Posledný argument proti skenerom je aj fakt, že niektoré knihy nie je možné úplne "rozlomiť". Predloha sa musí pri snímaní dotýkať skla po celej ploche a tak niektoré knihy naskenovať nie je možné bez toho, aby sa pevná väzba nepoškodila.
Akokoľvek teda skener prináša kvalitný výstup, niekedy sa nedá použiť. Potom prichádza na rad:
Fotoaparát, ako skener
Rozlíšenie fotoaparátu okolo troch megapixelov je už dostatočné na hrubú reprodukciu dvojstránky knihy (na hranici čitateľnosti pri rozmere A4 a bežnej knižnej sadzbe) alebo na splavne čitateľnú reprodukciu stránky bežnej knihy A5.
Takáto reprodukcia nebude dokonale ostrá, no bude vynikajúco čitateľná, aj inak spracovateľná.
Osvetlenie
Pre reprodukovanie by mal byť použitý špeciálny druh osvetlenia, ktorý osvetlí celkom rovnomerne celú snímanú plochu. To, samozrejme, v domácich podmienkach nie je tak jednoduché. Oveľa jednoduchšie je snímať na priamom slnku, ktoré dopadá šikmo na predlohu. Plynulosť osvetlenia je úplná, intenzita svetla ideálna.
Dá sa tiež fotografovať pri okne a využiť rozptýlené denné svetlo. To už síce neposkytuje celkom dokonalé nasvietenie, ale je to plne použiteľné riešenie.
Je dôležité, aby svetlo smerovalo z takého uhla, aby na reliéfnej reprodukcii nevytváralo tiene. Na obrázku prichádza svetlo zboku a listy v knihe sú nepravidelne osvetlené. Taký text sa veľmi zle číta.
Ak v rovnakých podmienkach natočíte knihu tak, aby svetlo dopadalo v smere prehnutia listov (šikmo zhora) získate takmer konzistentné nasvietenie. Takýto text sa dobre číta aj z fotografie a nerobí problémy ani pri spracovaní cez OCR. (O OCR za chvíľu…)
Rozlíšenie
Ukážka reprodukcie textu 1:1 pri snímaní knihy trojmegapixelovým fotoaparátom:
Dvojstrana na celý záber. Text je jednoznačne čitateľný z obrazovky. Kontrast však je pomerne nízky, takýto obrázok by sa zle tlačil – "zožral" by zbytočne veľa atramentu a jeho čitateľnosť by bola dosť zlá. Vzhľadom na to, že dnes má väčšina fotoaparátov 5 a viac megapixselov, považujte túto ukážku za pesimálnu.
Pri reprodukcii jednotlivej strany knihy je už rozlíšenie solídne, stúpa kontrast a presnosť vykreslenia písmen. OCR by takýto text spracovalo bez chýb.
Preto je vhodné pred vlastnou reprodukciou textu spraviť si niekoľko testovacích obrázkov a v počítači posúdiť kvalitu.
Je dobré myslieť na to, že ak reprodukujete napríklad učebnicu, alebo skriptá, je dobré, aby čitateľnosť textu bola bezproblémová. Radšej si dajte tú námahu a snímajte text po jednotlivých stránkach, než by ste si uľahčili prácu snímaním dvojstránok a potom by sa vám nechcelo fotky s nejasným textom lúštiť. Tiež je dobré snímať radšej detailne aj preto, že pri reprodukovaní sa občas pritrafí menej ostrý obrázok, či pohybová neostrosť. Väčšie písmenká sú voči drobným chybám odolnejšie.
Žiadne zbytočné okraje
Pri reprodukovaní je potrebné mať čo najlepšie rozlíšenie. Preto na obrázok nepatria žiadne okraje okolo reprodukovanej oblasti.
Takýmto záberom sa zbavujete rozlišovacej schopnosti – vlastný text reprodukcie zaberá na tomto zábere menej, ako polovicu obrazovej plochy – pri trojmegapixelovom zábere zodpovedá kvalita textu snímke z 1.2 megapixelového fotoaparátu na ktorom by bol plne využitý formát…
Istá malá rezerva na okrajoch má však svoje opodstatnenie v prípade, že fotoaparát má po bokoch obrazového poľa veľkú farebnú aberáciu. Príklad:
Stred obrazového poľa.
Záber vľavo je spodný ľavý okraj, záber vpravo stredná spodná časť obrazu. Fotoaparáty spravidla majú po okrajoch obrazu menšiu ostrosť. Text v týchto oblastiach je zaťažený chybami a preto pri reprodukovaní posudzujte kvalitu obrazu práve podľa týchto, najhorších oblastí záberu.
Expozícia
Pri reprodukovaní je vhodné myslieť na to, že väčšia časť predlohy býva biela. To oklame automatiku expozície a obrázky budú príliš tmavé.
Hore záber reprodukcie knihy snímaný automatikou, dole kompenzácia expozície +1,3 EV. Spodný obrázok sa vám bude nielen lepšie čítať, či prípadne tlačiť, ale obsahuje aj viac informácií. Ak by ste sa pokúsili o retušérsku úpravu týchto dvoch reprodukcií…
…so spodnou, správnou, dosiahnete podstatne lepší výsledok. Preto pri reprodukovaní používajte buď kompenzáciu expozície, alebo manuálne nastavte expozíciu na optimálnu hodnotu. Manuálne nastavenie expozície je podstatne výhodnejšie – ak sú v knihe napríklad obrázky, automatika + kompenzácia expozície môžu v takom prípade zlyhať.
Keď presvitá podklad…
Veľmi častým problémom reprodukovania kníh (hlavne tých s tenkým papierom) je presvitajúci text z druhej strany. Tohto javu sa najľahšie zbavíte, ak podložíte reprodukovanú stránku čiernym papierom, alebo ak máte, výborná je preexponovaná röntgenová snímka (z dôvodu mimoriadnej trvanlivosti), či iný čierny materiál.
Podložená stránka je tmavšia. Ak tomu prispôsobíte expozíciu, výsledok je podstatne lepší, než pokus reprodukovať predlohu, na ktorej presvitá podklad z protistrany.
Hore reprodukcia priamo z knihy, dolu podložená čiernym papierom. V obraze už zostali len písmenká z textu vytlačeného na opačnej strane listu – tlačiarenská farba mierne vsiakla do papiera a to trocha na zábere ruší. Takéhoto jemného pozadia sa retušou zbavít
e ľahko.
OCR
Súčasné programy na automatické rozpoznanie textu z fotografie (OCR – optické rozpoznávanie písma) už dokážu hravo identifikovať, že reprodukcia z knihy je "šikmá", pretože strana bola prehnutá a fotografovalo sa fotoaparátom. Sériu fotografií knihy tak môžete "predhodiť" na spracovanie niektorému programu na rozpoznanie písma. V niektorých prípadoch postačí OCR nástroj, ktorý je súčasťou Microsoft Office – Microsoft Office Document Imaging, nie je to však výkonný nástroj, jeho presnosť hlavne u krivo snímaných stránok je pomerne nízka. Výkonné nástroje, ako ABBYY Fine Reader a podobné dosiahnu veľmi dobré výsledky. Pomocou OCR získate text, ktorý sa dá vytlačiť v plnej kvalite.
Mizerná fotografia. Po jej importe do OCR…
…program samostatne identifikuje jednotlivé bloky textu na fotografii a v pravej časti už ponúka ich textový ekvivalent vrátane obrázkov prevzatých z knihy.
Výsledok otvorený vo Worde, opravíte nejaké tie chyby a môžete tlačiť, či inak spracovať.
Samozrejme, pri reprodukovaní je dobré vždy myslieť na autorské práva. Ak si knihu reprodukujete pre seba, asi ťažko vám niekto niečo vytkne. No akékoľvek šírenie reprodukcií už môže byť trestným činom.
Fotopoznámky
Prti reprodukovaní je dobré myslieť aj na to, že digitálnym fotoaparátom môžete snímať aj texty, ktoré by ste si inak možno museli odpisovať. Napríklad ordinačné hodiny lekára, alebo cestovný poriadok (ak nie je lepší na internete).
Reprodukovanie fotografií
Podobne, ako text, dá sa digitálnym fotoaparátom reprodukovať aj obrázok. Tu už kvalita bude značne nižšia, ako pri použití skeneru. Preto takáto reprodukcia je vhodná len v núdzovej situácii – ak niet inej možnosti.
Fotografie sa radi a naschvál lesknú. To pri reprodukcii znamená zásadný problém.
Pre lepšiu názornosť šikmý pohľad – lesky celkom znemožňujú korektnú reprodukciu. Niektoré odlesky sa dajú odstrániť pomocou polarizačného filtra. Polarizačný filter spravidla neodstráni všetky odlesky, no dokáže zrušiť aspoň niektoré. Ak ho máte, oplatí sa využiť ho pri reprodukovaní lesklých predlôh.
Vo väčšine situácií je lesklé fotografie možné snímať iba v slabom osvetlení – bleskom.
Ako sa zbaviť lesku blesku
Blesk, ak je vstavaný na fotoaparáte, bude sa v obraze odrážať.
Získate celkom nepoužiteľné výsledky. Jedinou cestou je fotografovať šikmo.
Tak šikmo, aby blesk úplne zmizol z fotografovanej predlohy.
Neraz až takto. Taká reprodukcia je dosť krivá, ale s tým sa už dá niečo spraviť.
Stačí obrázok ponaťahovať vo fotoeditore, táto úprava sa volá reštitúcia.
Podobne sa dá postupovať pri reprodukovaní časopisov – tak ako fotky, bývajú na lesklom papieri a to znemožňuje korektnú reprodukciu pri použití blesku.
Blesk sa bude na stránke odrážať.
Pri zábere zboku…
…a po reštitúcii získate vcelku solídne výsledky. V prípade, že plánujete robiť reštitúciu, počítajte s veľmi malou, ale stratou ostrosti obrázka, ktorá bude pri reštitúcii spôsobená prevzorkovaním. Veľmi malé písmenká by sa po tomto kroku mohli stať ťažšie čitateľné.
Zoom
Pri reprodukovaní býva väčšinou výhodné pracovať so silnejším zoomom. Má to dva dôvody.
Pri práci so širokouhlým objektívom