Ako fotiť jedlo

Uvedený postup sa dá použiť na veľa iných situácií – fotenie s rozptýleným protisvetlom patrí k najspoľahlivejším metódam, ako získať pôsobivé a efektné fotky.

V každom meste je veľa reštaurácií a barov a všetci potrebujú jedálne lístky a prípadne na stenu obrazy svojích chutných jedál. Nič jednoduchšie – povie si prevádzkár – a kúpi digitálny fotoaparát. Odfotí pár porcií a dostaví sa sklamanie. Fotky sú mizerné.

A prídu prvé výčitky svedomia. Mali sme predsa len kúpiť ten drahší stroj… Tak zauvažuje človek, ktorý ešte nečítal tento článok. Po jeho prečítaní odfotíte aj najlacnejším foťákom jedlo dôstojne a pekne.

Profesionálny fotograf má k dispocícii veľa techniky, svetelný park. Má viac možností, ako fotiť jedlo. Pre najdrahšie projekty sa dokonca nie vždy fotí naozajstné jedlo – niektoré materiály na fotkách nevyzerajú tak dobre, ako ich napodobneniny. Tomu sa ale venovať nebudem. Triky vám profesionáli neprezradia, ja ich tiež nepoznám. Uspokojíme sa však s postupom, ktorý si môžete vyskúšať ešte dnes večer v kuchyni bez toho, aby ste kúpili čokoľvek fotografické.

Kde robí chybu laik?

Laik nevie pracovať so svetlom. Vezme fotoaparát, namieri ho na panvicu s upečeným mäsom a cvakne. Aparát blysne…

…a výsledkom je fotka, ktorá nemá žiadnu plasticitu, nevzbuzuje chuť k jedeniu. Márne vám budem prisahať, že to mäsko bolo fakt skvelé.

Poďme fotiť

Urobte teraz zopár pokusov. Osvetlite jedlo spredu a predovšetkým hneď vypnite blesk, nebudete ho potrebovať.

Schéma osvetlenia vyzerá takto.

V reálnej situácii sa dosť zle fotí, ako sa fotí… Aparát je od jedla dosť ďaleko – má silný zoom. Ak nemáte zoom, neváhajte aparát dať aj celkom blízko k jedlu – trebárs zapnite makro.

Výsledkom je už podstatne lepší obrázok. Má však zopár problémov, ktoré vadia – predovšetkým na mäse a na oleji sa silne leskne zdroj svetla. To prekrýva farebnosť jedla. Druhým problémom je privysoký kontrast – v zatienených oblastiach je celkom nepriestrelná tma.

Taká hlboká tma však nemusí byť vždy na škodu.

Rozptýľte to svetlo!

Teraz sa trochu pohrabte po zásuvkách a zrejme v niektorej nájdete desiatový papier, pauzák, alebo papier na pečenie.

Umiestnite papier na pečenie medzi zdroj svetla a panvicu.

Ideálny je biely papier na pečenie. Dostať aj hnedý, ten sa nehodí, mali by sme problém nastaviť správnu farebnosť.

Stačí tak málo a lesky sú takmer celkom zažehnané. Mäkké osvetlenie už zmiernilo kontrast, no v zatienených častiach obrázku by to chcelo predsa len viac svetla.

Skúste ešte jeden výlet po šuflíkoch – pri troche šťastia nájdete kus alobalu. Čím pokrčenejší, tým lepšie.

Umiestnite alobal pred porciu jedla. Vyššie, ako je na fotke, na fotke som ho dal tak nízko preto, aby ste videli, kde je fotený objekt.

Alobal sa leskne a tak jemne, ale dostatočne silno odráža svetlo aj na miesta, na ktorých predtým bola hlboká tma.

Výsledkom je fotka, ktorá už v tmavých oblastiach nie je príliš tmavá. Na tejto ukážke už sú tmavé miesta úplne presvetlené, myslím, že to je na škodu veci. Ale ako ukážka, ako osvetlí alobal scénu je to veľmi typické. Môžete ľahko regulovať, koľko protisvetla sa vám hodí – alobal môžete vzdialiť, alebo skloniť pod iným uhlom.

Pomocou takto jednoduchej a mimoriadne lacnej kombinácie materiálov dosiahnete veľmi obstojné fotky aj v celkom neprofesionálnych podmienkach. Kto nebude vidieť, ako ste fotili, neuverí vám, že taký obrázok ste nafotili bez akejkoľvek techniky za asistencie papieru na pečenie a kusu staniolu…

Ak máte navyše k dispozícii polarizačný filter, je vhodná chvíľa použiť ho – veľmi výrazne sa vám podarí odstrániť časť leskov na jedle a tým sa farebnosť pokrmu ešte viac zdôrazní. Polarizačný filter zlepší vaše výsledky o ďalšiu triedu…

Ako ale nakoniec presne nasvietiť jedlo je však vždy len vecou náhody a mnohých pokusov.

Nebojte sa preto skúsiť si rôzne vzdialenosti alobalu od jedla. Nemusí to byť ani alobal – niekedy stačí hárok bieleho papiera. Osvetlí temné miesta menej, ako alobal. Niekedy tieň na fotke nevadí a môže dodať záberu viac tajomnej atmosféry.

Takže ako na tie mäská?

Zoberte kuracie stehienka (vykostené sú lepšie!) a nakoreňte ich napríklad grilovacou zmesou Kotányi. Ale poctivo, nie, že budete korením šetriť. Nakorenené stehienka dajte do ľadničky najlepšie na 24 hodín, dva dni sú lepšie. Potom ich prudko opekajte na panvici s trochou oleja trebárs 10 minút, alebo kým vás to bude baviť. Môžete občas trochu kvapnúť vody, aby na dne panvice vznikla tá najlepšia a najnezdravejšia dobrota, aká môže byť. Tesne pred koncom opekania stehienka ešte potrite postupne z oboch strán gebuzinou, ktorú si pripravíte takto: do misky prepasírujte zopár strúčikov cesnaku. Zmiešajte ich s lyžičkou kremžskej horčice a dvoma lyžicami kečupu. To naťapkajte pred skončením na stehienka a opekajte už len chvíľu.

Podávajte horúce a s celkom čerstvým chlebom. Tí, čo s chlebom v ruke zaútočia aj na zvyšky oleja a výpeku v panvici, otestujú si zároveň trávenie.

S pozdravom denne jedno vajce vám pripomínam, že až po dojedení tej dobroty si zrejme spomeniete, že ste to pôvodne chceli najskôr fotiť. Takže buď foťte cvične kosti, alebo zas nabudúce… Prípadne si vyberte niektoý iný z mojich obľúbených receptov.

30. 10. 2003 prišla reakcia na tento článok…

Právě si pročítám Váš článek o fotografování jídla, a nemůžu odolat podělit se s Vámi o jednu historku, která se na toto téma traduje v mém okolí:

Manželé, autoři (snad vyhlášené) kuchařky orientálních jídel navařili v rámci dokončování své knihy nebývalé množství chutně zhlížejících jídel za účelem jejich fotografování. To zadali profesionálnímu fotografovi a zároveň pozvali spoustu známých na závěrečnou hostinu.

Přišli hosté (zcela zištně), přišel fotograf – a první co udělal, že vytáhl lak na vlasy a veškeré jídlo jím postříkal, aby mělo pěkný lesk. Nutno podotknout, že fotografie vyšly dokonale…