Ako fotografovať šperky

Pred pár dňami sa ma e-mailom pýtal jeden zlatník, ako na fotografovanie šperkov. Má niekoľko sto kusov, ktoré by rád zdokumentoval čo najlepšie. Možno táto téma zaujme aj vás.

Mám zlé správy, pokiaľ ide o fotografovanie šperkov. Je to oblasť, ktorá v sebe kombinuje to najťažšie, čo vo fotografii máme.

• Do plošného obrázku dostať priestorový objekt.
• Problém s pozadím alebo priestorom, v akom šperk bude – kontrast, tiene…
• Problém s držiakom.
• Na jeden obrázok treba zachytiť vysoký dynamický rozsah trblietania sa kameňov, ktoré je najlepšie vidieť v pohybe.
• Možné extrémne neproporčné rozmery šperkov (retiazky).
• Na papieri (monitore) treba vyjadriť ilúziu kovu alebo skla.
• Pracuje sa v silnom makrorežime – malá hĺbka ostrosti.
• Zatienenie svetla fotoaparátom.
• Farebná aberácia, skreslenie, neostrosť po bokoch.
• Objekt takmer vždy bude mať väčší dynamický rozsah, než sa dá zaznamenať bez strát.
• Podľa druhu a veľkosti šperku aj iné problémy…

Napriek tomu všetkému si však fotografovanie skúste – je to zaujímavý problém a dobrá škola fotografovania. Naučíte sa, ako obchádzať prekážky.

A poďme k veci.

Priestor do plochy

Do plošného výsledného obrázku chceme dostať priestorový objekt. To nie je vždy také jednoduché, ako by sa zdalo. Bežne sa dá použiť hra svetiel a tieňov, no pri fotografovaní skla (drahokamov) a kovu často práve tiene nepomôžu. Tu bude materiál popisovaný odleskami. Problémom je, aké to majú byť odlesky. Vo väčšine prípadov to bude chcieť veľkú, jednoliatu plochu…

To však nie je všetko – šperk je od výrobcu určený na nosenie. V mnohých prípadoch by mal byť umiestnený v priestore, a potom sa veľmi zle sníma. Retiazka s príveskom by sa hýbala. Položená na podložke už môže pôsobiť príliš odlišne – zmení tvar a laik ju nikdy nenaaranžuje tak, aby vyzerala dosť dôstojne. S tým priamo súvisí…

Pozadie

Problém s pozadím alebo priestorom, v akom šperk bude – kontrast, tiene… Teoreticky by sa asi šperk mal snímať na ľudskej pleti alebo na šatách.

Tu však narazíte na nedokonalosť – chcelo by to mať poruke modelku s perfektným stavom rúk. Aj tak bude takýto výsledok skôr sporný, pretože ruka na fotografii odvádza pozornosť od šperku.

Hneď na úvod zabudnite na to, že by ste fotografovali šperk tak, že ho proste položíte na čistý kus papiera a cvaknete. Hra tieňov a reflexov fotografiu degraduje na na prvý pohľad amatérsky pokus o snímku…

Tmavé pozadie je zas technicky veľmi náročným orieškom. Dynamický rozsah neumožní vykresliť tmu aj lesky prsteňa. Navyše, pri takomto fotografovaní je vylúčené, že by ste použili automatiku – snímky by boli beznádejne preexponované.

Riešením podkladu by mohlo byť fotografovanie na skle (tým sa zbavíme tieňov) s polarizačným filtrom (tým sa zbavíme odleskov prsteňa od podložného skla).

Iným riešením by bolo umiestniť prsteň do priestoru pomocou tenkého silonového vlákna a to odretušovať. To už prechádzame na ďalší vážny problém:

Držadlo

Problém s držadlom, na akom sa bude šperk fotografovať. Ak bol dodaný v kvalitnej škatuľke so zamatovým podkladom, niekedy sa to bude dať použiť.

V ostatných prípadoch narazíme na otázku, ako dosiahnuť, aby pozadie bolo aj dostatočne dôstojné. Tento prsteň je bižutéria, takže zasadenie do papiera od výrobcu je primerané, no na fotografii je to neprijateľné. V takomto prípade by to chcelo ešte rozsiahlu retuš, ktorá by šperk zasadila do elegantnejšieho pozadia…

Nepríjemné je, že mnoho šperkov slúži na objatie. Sú to náhrdelníky, obrúčky. Majú kruhový tvar, z ktorého je zaujímavý len ten kruh. Ako však nasnímať celú retiazku?

Môžu byť extrémne neproporčné rozmery.

Problém je v tom, že ak retiazku roztiahnete do tvaru písmena O, na fotografii bude to najdôležitejšie – retiazka – zaberať jedno či dve percentá plochy. Prakticky nebude možné rozoznať, ako vyzerá štruktúra a podrobnosti. Čo s takou fotkou?

Riešením bude retiazku uložiť na čo možno najmenšiu plochu a tak snímať.

Takto naaranžovaná retiazka však nepôsobí dôstojne. Cenou útechy je, že aspoň zaberá o niečo viac percent obrazovej plochy a jej štruktúra sa dá aspoň tušiť.

Naaranžovať retiazku tak, aby bola na čo najmenšej ploche a pritom zároveň vyzerala dôstojne, to už chce skúsenú ruku a čas na skúšanie, či to bude vyzerať dobre aj na fotografiách.

Odlesky treba

Na papieri (monitore) chcete vyjadriť ilúziu kovu alebo skla (briliantov). To nie je jednoduchá práca.

Kovový predmet často preberá na seba odraz obrazu okolia. Z toho vyplýva, že šperk nemožno fotografovať len tak, pri okne.

Pri okne by bol výsledok asi takýto – kov odrazí všetko, čo je v okolí. Pojme na seba farby a tvary z okolia, a to sa nám nehodí. Navyše sú odlesky tak silne kontrastné, že buď budú nepoužiteľne prepílené, alebo zvyšok obrázka silne podexponovaný.

Riešením je osvetliť objekt čo najviac difúznym svetlom. To znamená snímať v svetelnom tuneli alebo v igelitovej taške.

Svetlo však nesmie byť dokonale difúzne, aby na šperku boli aj tmavé oblasti a ostré odlesky – inak nebude jasné, že ide o lesklý predmet.

Keby bolo pozadie dokonale jednoliate, nebolo by jasné, či je kov ligotavý alebo s matným povrchom.

Aj tu platí, že niekoľko skúšok bude asi vždy podmienkou. A to neraz pre každý šperk osobitne…

Nech už budete mať svetlo akokoľvek krásne difúzne, stále vám zostane v rukách veľký fľak:

Zatienenie svetla fotoaparátom

Pri snímaní malých šperkov sa pracuje v silnom makrorežime. Bežný fotoaparát bude od šperku vzdialený len niekoľko centimetrov. To spôsobí, že zatieni veľmi podstatnú časť predného svetla, ktoré by bolo potrebné práve pre zachytenie hry svetla v drahých kameňoch. Na niektorých lesklých kovových predmetoch môže byť fotoaparát dokonca viditeľný ako odraz.

V profesionálnej praxi sa tento problém dá ošetriť tak, že sa pracuje s mimoriadne silným teleobjektívom, ktorý je pomocou medzikrúžkov oddialený od snímača tak, aby bol schopný zaostriť aj v makrorozsahu. Výsledkom je, že fotoaparát sníma veľmi detailný makrozáber a pritom je od snímaného objektu v dostatočnej vzdialenosti, aby nebol v odraze a aby nezacláňal svetlo. S bežným digitálnym fotoaparátom takýto stav nedosiahnete. Možno čiastočne, ak použijete ultrazoom a makropredsádku, ale počítajte so silnou farebnou aberáciou.

Riešením chýbajúceho svetla zo smeru fotoaparátu je v profesionálnej praxi špeciálny blesk, ktorý je umiestnený okolo objektívu. Nevrhá tiene a môž
e byť niekedy vhodný na dosvietenie.

Hĺbka ostrosti

Ak je na bežných obrázkoch hĺbka ostrosti často ideálnym prostriedkom, ako vyjadriť priestor či oddeliť popredie od pozadia, v makrofotografii býva hĺbka ostrosti problémom. U šperkov zvlášť. Chceme predsa krásne, žiletkovo ostré fotografie.

Pri fotografii prsteňa však nie je možné zaostriť tak, aby bol ostrý celý prsteň. (Na zábere je maximálna clona bežného digitálneho fotoaparátu F:8. Zámerne som zaostril na zadnú časť prsteňa, aby bolo naliehavejšie jasné, ako vyzerá neostrosť. Áno, ak je neostrá zadná časť, je to menej „bolestivé“, ale v katalógu by to vyzeralo zle. Navyše taký záber sa prakticky nedá retušou upraviť tak, aby mal rozumnejšie pozadie.

Ako sa k šperku budete približovať, tak bude klesať oblasť ostrosti. Táto bižutériová náušnica už má ostrosť len v rozsahu asi dvoch milimetrov… Možno si poviete, že stačí ísť na šperk kolmejšie, ale nie je to tak.

Buď zaostríte na zlatú objímku a predná časť kamienka bude viditeľne neostrá…

…alebo zaostríte na kameň a objímka je „preč“.

V profesionálnej praxi sa používajú objektívy, ktoré majú špeciálne vlastnosti a okrem toho umožňujú zacloniť na veľmi vysoké clonové čísla, čím sa hĺbka ostrosti roztiahne na dostatočnú.

Na tomto zábere ďalej vidieť aj ďalší vážny problém makrorozsahu:

Farebná aberácia

Ak bežný objektív prinútite pracovať v makrorežime, prehĺbia sa aj optické chyby. Predovšetkým po bokoch obrazu bude výrazná neostrosť a farebná aberácia. To práve pri snímaní ligotavých a inak takmer bezfarebných predmetov bude priam bolestivo rušivé. A nepohnete s tým – tak sa bežné objektívy správajú normálne…

Trblietanie

Na jeden obrázok treba zachytiť vysoký dynamický rozsah trblietania drahých kameňov, ktoré je najlepšie vidieť v pohybe. To je vážny problém.

Aby trblietanie bolo sýte, musí svetlo dopadať zo všetkých strán zhruba rovnako a malo by dopadať predovšetkým zo strany fotoaparátu. V makrorežime je však šperk práve z prednej strany zaclonený fotoaparátom.

V amatérskych podmienkach potom prídete k zhruba takýmto výsledkom a to sa ešte môžete tešiť, ako sa darí. (Že je takýto obrázok v skutočnosti mizerný, si nemusíme dlho vysvetľovať).

Skôr sa dopracujete asi k takýmto výsledkom.

Dynamický rozsah

Objekt takmer vždy bude mať väčší dynamický rozsah, než sa dá zaznamenať bez strát.

Lesky sú bez kresby.

Aj na bielom pozadí. V katalógu by takáto fotografia neobstála a čakala by vás zdĺhavá retuš. S tým sa dá ťažko niečo spraviť. S ideálnym svetelným parkom môžete dosiahnuť mäkšie nasvietenie a teda aj miernejší kontrast, ale na dynamický rozsah narazíte vždy.

Už fotografia retiazky je za možnosťami bežného digitálneho fotoaparátu, nehovoriac o malej hĺbke ostrosti.

Záver

V amatérskych podmienkach sa šperky nedajú fotografovať tak, aby bolo možné ich profesionálne a komerčné použitie – katalógy, prezentácie.

V profesionálnej praxi sa pracuje s veľkoformátovými kamerami, ktoré v spojení so špeciálnymi objektívmi a veľkým svetelným parkom umožnia nasnímať naozaj prvotriedne výsledky.

Žiaľ, aj tie sa často ešte navyše retušujú, aby v katalógu šperk vyzeral ako šperk, aby bol rozpoznateľný jeho materiál a aby sa podľa tej fotografie produkt aj predal.

Ak chcete snímať šperk pre potreby dokumentácie, vystačíte asi aj s provizórnymi podmienkami. Ak ale chcete šperky pomocou týchto fotografií predávať, vrelo vám odporúčam, aby ste túto prácu prenechali niekomu, kto sa fotografovaniu šperkov venuje profesionálne, má skúsenosti a potrebné vybavenie. Viem, asi to bude drahšie, ale myslite aj na to, že ak sa pokúsite doma, stratíte veľa času a nervov. Výsledok vás nakoniec neuspokojí a aj tak asi budete donútení osloviť profesionála so štúdiovým vybavením.

Najhoršie, čo sa však môže stať pri podomácky vyrobených fotografiách, je to, že vám bude pripadať, že výsledky sú ako-tak použiteľné. Po dlhých hodinách práce a retušovania sa vám otupí vnímanie chýb a bude vám ľúto všetko zahodiť. Pomocou amatérsky zhotoveného katalógu však môžete kupca dokonale odradiť od nákupu. Preto pozor, šperky sú luxusný, drahý a kvalitný tovar. Nedajú sa fotografovať v provizórnych podmienkach.

PS: Môžete sa pokúsiť o retuš.

Bežný záber starej bižutérie v domácich podmienkach…

…sa dá retušovaním trocha vylepšiť, ale retuš je náročná, zdĺhavá a chce veľa skúseností. Keby som mal retušovať fotografiu, na ktorej by bol nový šperk, retuš by z toho spravila oveľa lepšiu fotku. Tu robí veľa problémov korózia, ktorá sa retušou odstraňuje ťažko. Žiaľ, v mojom okolí nemá nikto šperky, ospravedlňte preto, že som snímal len takéto desiatky rokov staré predmety…

PS2: Ako fotiť také veľké detaily? Ak váš prístroj nedovolí ísť do dostatočnej blízkosti, dajte pred objektív silnejšie okuliare (plusky) alebo lupu. Veľké detaily som fotil tak, že som pred objektívom fotoaparátu mal odnímateľný objektív starého fotoaparátu Pentacon Six s ohniskom 80 milimetrov.

• Komentáre k článku (9)