Väčšina digitálnych fotoaparátov je od výroby nejakým spôsobom nastavená. K fotoaparátu vám pribalia aj návod.…
Fotiť v plnom rozlíšení, alebo v nižšom?
Dnes prišiel majl s niekoľkými otázkami, ktorých odpovede možno budú zaujímať aj vás. Dosť rečí, poďme na vec.
Ak mi ide o usporu na karte (ale zaroven aj o kvalitu, samozrejme) je lepsie fotit 5 Mpix fotakom na plných 5 Mpix alebo staci aj na 3Mpix? (ako sa tak pozeram na tie rozdiely, tak ako laik v tom rozdiel nevidim, teda aspon na monitore, ale trocha sa obavam, ci to bude v dobrej kvalite, aj ked si neskor z toho dam spravit fotky).
Na túto otázku sa nedá odpovedať jednou vetou.
Ideálne je, samozrejme, fotografovať vždy v plnom rozlíšení, koľko aparát dá. Na obrázku tak bude zaznamenané maximum informácií, ktoré bol prístroj schopný odovzdať.
Na druhej strane zmenšenie rozlíšenia nevedie k celkom nepoužiteľným fotkám. Menšie obrázky sú pomerne kvalitné a trojmegapixelová kvalita môže naozaj byť veľmi podobná 5 megapixelovej. Nie je to len zdanie, na ukážkach to uvidíte.
Dokonca sa dá ísť ešte ďalej. Ak fotíte len s cieľom vidieť fotky na monitore či na pohľadnicovom formáte na papieri, s čistým svedomím môžete siahnuť dokonca až po jednomegapixelovom rozlíšení. (1024×768 pixelov alebo podobné.) Pri testoch fotoaparátov vždy zisťujem aj kvalitu interpolácie a všetky, ktoré som doteraz videl, robili fotky bez problémov až po rozlíšenie jeden megapixel. V kvalite, ktorá sa dá viac či menej akceptovať.
Ak by sme chceli porovnať kvalitu skutočného jednomegapixelu s fotkou získanou z 5 megapixelového fotoaparátu, ale v nízkom rozlíšení, vyhrá 5 megapixelový prístroj.
Ukážky. Tí, čo ste pripojení modemom, ma za túto stránku asi nebudete mať radi. Aby sa dali demonštrovať účinky kompresie a rozlíšenia, nedá sa grafika veľmi komprimovať, inak by sa zlievali problémy fotoaparátu s deštruktívnou kompresiou na internet. Prepáčte, prosím, preto dlhší čas načítania tejto stránky.
Vychádzajme z takejto fotografie z 5 megapixelového fotoaparátu.
V strede je zmenšený obrázok vo fotoaparáte na rozmer 1 megapixel.
Výrez z 5 megapixelovej fotky 1:1. Vidíte, že rozlíšenie jemných čiaročiek končí niekde za číslom 1500.
Výrez z 1 megapixelovej fotky zmenšenej vo fotoaparáte. Zväčším ho 2×
Tento fotoaparát zmenšuje obrázky obzvlášť nekvalitne, ostré hrany sú takpovediac hrboľaté. Aké – také čiarky sa dajú rozlíšiť asi do oblasti 1000 – aj to s privretými očami. Bezpečne však do 800.
Samozrejme, na rodinných fotkách sa nesnímajú tie najprísnejšie testovacie obrazce, ale bežné veci. A tiež sa človek nepozerá na fotky v dvojnásobnom zväčšení. Skôr v miernom zmenšení – a tu už sú výsledky veľmi podobné.
Mierne zmenšený kúsok z rovnakého obrázku, ale z „civilnejšieho“ výjavu. Keby som vám neprezradil, že v pôvodnej kvalite je nafotografovaný horný obrázok, zrejme by ste v nich nevideli rozdiel. Ani ja. Pritom spodný je zmenšený len na 1 megapixelovú kvalitu.
Ešte jedna ukážka v rozmere 1:1, zmenšujeme trojmegapixelový obrázok.
3 megapixely, 1:1. Obrázok v plnom rozlíšení fotoaparátu.
2 megapixely 1:1. Obrázok je zmenšený vo fotoaparáte.
1 megapixel 1:1. Obrázok je zmenšený vo fotoaparáte. A teraz zväčším tento jednomegapixelový obrázok 2× a porovnám ho s pôvodným, trojmegapixelovým obrázkom.
Interpolovaný záber (zväčšené 2×)
Originálny záber. (1:1)
Záver: Áno, ak vám kvalita napríklad trojmegapixelového rozlíšenia stačí, pokojne šetrite miestom na karte. Obrázky budú o niečo menej ostré a s mierne menším počtom podrobností.
Na druhej strane však počítajte s tým, že neskôr by ste si mohli vyčítať, že ste nevyužili možnosti. Cenné fotky je lepšie fotiť „naplno“.
Žiaľ, ako zistiť, ktorá fotka bude cenná?
Je fotka matky cenná? Možno nie veľmi. Čo ak umrie?
Druha otazka. Tato je podobna tej prvej len s rozdielom FINE a STANDARD. Na fine mi to zaberie (pri 5Mpix) okolo 2,3 MB a na standard o asi 1 MB menej co je myslim na 1 fotku dost. Takisto tu nejake rozdiely nebadam a takisto neviem co mozem ocakavat z fotolabu v rezime standard.
Tu je odpoveď celkom jednoduchá. Režim standard, normal a podobne pomenované úrovne kompresie na všetkých doteraz mnou testovaných digitálnych fotoaparátoch videli k optimálnym výsledkom. Spokojne používajte normal. Mimochodom jedno mega dát na päťmegapixelovú fotku nie je zas tak veľa.
Tu je výrez 1:1 z fotografie. Hore je nastavená lepšia kvalita, dolu horšia kvalita kompresie. Spodný obrázok bol teda menší súbor, ale obsahuje chyby v obraze.
2× zväčšené. Tu už dobre vidieť, že chyby „zasahujú“ do oblastí, ktoré by správne mali byť plynulé a čisté. Napríklad červená farbička je celkom „hrboľatá“. To je podpis deštruktívnej JPG kompresie.
Ukážka z iného fotoaparátu – tu je rozdiel medzi najlepšeu a normálnou kompresiou len veľmi malý. Spodný obrázok je ten menej kvalitný.
Preto túto vlastnosť fotoaparátu si budete musieť vyskúšať na vašom prístroji – medzi značkami sú práve v tejto oblasti veľké rozdiely.
Tretia otazka. Co by ste odporucal? Fotit radsej na 5 Mpix a standard alebo 3 Mpix a fine? Dobrou výhodou 5 Mpix je ze sa z toho daju robit pomerne dobre vyrezy v slusnej kvalite co by pri 3Mpix uz asi tak dobre neslo. Alebo sa tym nemam vobec zatazovat ale fotit na maximum, proste co to da ? :o)
Nie, neodporúčam vám fotiť na maximum, čo to dá. To sa oplatí, ak ste pri počítači a záleží na plnej kvalite. Odporúčam fotiť v rozlíšení 5 megapixelov a pri vyššej kompresii. (Vyššia kompresia = nižšia kvalita a menší obrázok.)
Najlepšie bude, ak si vyrobíte fotky z rovnakej scény vo všetkých nastaveniach a posúdite obrázky. Pre ilustráciu ukážky 1:1. Skra
tky znamenajú:
- shq – najvyššia kvalita, 2048 × 1536 (3 megapixely)
- hq – normálna kvalita, 2048 × 1536 (3 megapixely)
- lq – nízka kvalita, 2048 × 1536 (3 megapixely)
- zmenšené na 1600 × 1200 (2 megapixely)
- zmenšené na 1280 × 960 (1,2 megapixelu)
1
2
3
4
5
Keďže JPG kodek deštruuje oblasť vo veľkosti štvorcových plošiek 8×8 pixelov, čím väčší obrázok fotoaparát vyrobí a skomprimuje, tým menšiu veľkosť bude mať tento artefakt v relácii s veľkosťou zobraziteľných detailov. Preto je lepšie snímať v plnom rozlíšení a radšej s deštruktívnejšou kompresiou.
Pri retusi fotky je dobre dat ulozit v co najlepsej kvalite (tj. 100%) alebo nezaskodi aj o cosi menej (povedzme 70%) Pretoze v najlepsej kvalite po retusi ma fotka z 2,3 MB aj viac ako 3,5 MB a to je uz myslim dost. Lebo je rozdiel mat na 1 CD 200 fotiek alebo 300, nie?
Počas retušovania fotky ukladajte najlepšie do nekomprimovaného formátu.
Po ukončení retuše je výhodné fotky uložiť do JPG, nech nie sú zbytočne veľké a tu odporúčam voliť čo najvyššiu kvalitu. Moje obrázky sú oveľa väčšie, ako píšete a to fotím na 3 megapixelovom stroji… :-)
Pokiaľ ide o počet uložených fotiek na CD, musíte sa rozhodnúť, či chcete čo najvyššiu kvalitu fotiek a potom zaplatíte za uloženie jedného obrázka až 10 halierov, alebo kvalitu mierne znížite a potom vás uloženie záberu bude stáť len osem halierov.
Ak vám nejde o cenu – mám tip: Aký je účel retušovaných fotiek? Ide o to, aby boli pripravené na prezretie alebo do fotolaboratória?
Súčasťou retuše môže byť aj mierne zmenšenie fotiek. V editore je to zmenšenie kvalitnejšie ako vo fotoaparáte. Rozmer so šírkou obrázka okolo 1600 pixelov je primerane kvalitný na bežné použitie a razantne tým zmenšíte nároky na pamäťový priestor. Aj načítanie fotiek na monitor pôjde rýchlejšie.
Uistite sa však, že originálne fotografie máte určite zálohované v počítači alebo na CD!
K zmenšovaniu fotiek a ich rekompresii do JPG by som vám odporučil môj seriál o zmenšovaní fotiek na internet. Nájdete tam všetky zásady, ktoré je dobré vedieť, aj tipy na programy.