Ak by ste úplne zhasli svetlo a zapli monitor videli by ste, že čierna farba je trochu svetlejšia, než úplná tma.…
Dôvod prečo nie sme fotogenickí
Nefoť ma, nie som fotogenický! Takýto výkrik počuje asi každý fotograf dosť často. Prípadne „nepáči sa mi ako vyzerám na fotografii“. Pritom môže ísť len o nedorozumenie. Je jasné, že väčšina z nás sme skôr obyčajní až mierne nezaujímaví. V porovnaní so starostlivo vybranými tvárami modeliek sa bežná žena môže naozaj cítiť menejcenná. Ale z mojich pozorovaní by som odhadol, že tu problém fotogenickosti nezačína.
V článku Nie som fotogenický (á) (é) som už pred pár rokmi písal veľa dôvodov, prečo niekto má veľa zlých fotiek. Netreba to opakovať. V tomto článku chcem doplniť ešte jednu vec. Príčinu, prečo často vznikne v niekom pocit, že na fotografiách vyzerá zle.
Dobrý portrét sa páči všetkým. Okrem portrétovaného!
Mnoho známych sa mi už sťažovalo, že sa neradi fotia. Prečo vyzerám čudne ne fotkách? To je klasická otázka. Nemusí hneď ísť o zakomplexovaného človeka. Každý, kto je na seba zvyknutý zo zrkadla vyzerá čudne ne fotografii. Pre seba!
Pred časom psychológovia spravili zaujímavý test. Ukazovali dvojice portrétov ľuďom v skupine.
Jeden obrázok bol vždy normálny a druhý stranovo obrátený. Výsledok bol predvídateľný:
- Ostatným ľuďom sa vždy páčila normálna fotografia.
- Fotografovanému sa páčila stranovo obrátená fotografia.
- Tí, čo človeka na fotografii nepoznali vyberali striedavo jednu alebo druhú.
Dôvod je veľmi jednoduchý. Naše oko vie dobre rozpoznať tvár. Ale pokiaľ ide o našu vlastnú tvár, poznáme ju väčšinou len zo zrkadla. Preto sa nám fotografie nemusia zdať „dobré“. Čím menej súmernú tvár máme, tým výraznejšie sa nám nebudú naše fotky páčiť.
Pre ilustráciu som z vyššie uvedenej fotky spravil tri zábery.
V strede je normálny obrázok. Vľavo je polovica tváre a obrátením z nej vytvorená symetrická fotografia. To isté vpravo ale vytvorené z druhej polovice tváre. Presnejšie by to bolo, keby obrázok bol fotografovaný presne spredu.
Iste si viete predstaviť, ako sa asi človek cíti, keď sám seba po prvý raz vidí na fotografii. Nevidí na nej to, čo už pozná. Aj keď rozdiel nie je väčšinou veľký, je tam. Výsledkom je, že sa mu taká fotografia nepáči. Nevie prečo, ale cíti, že to nie je on. (Ona.) Odteraz môže nadobudnúť pocit, že na fotografiách zvyčajne „vyzerá zle“. Prestane sa chcieť fotiť.
Naproti tomu ak sa budete fotografovávať častejšie, začnete si na svoj stranovo normálny obraz zvykať ako na normálny. Je to podobné aj v prípade zvuku. Ak sa nahráte, bude vám váš hlas znieť čudne. Neskôr sa na to dá zvyknúť až tak, že podľa nahrávky viete posúdiť aj kvalitu nahrávacieho systému… Tak isto s fotografiou.
V skutočnosti teda to, či ste fotogenickí nechajte radšej posúdiť niekomu inému, komu dôverujete. Najmä ak máte komplex menejcennosti, možno máte zo seba zlý pocit aj keď sa vidíte v zrkadle.
Vo väčšine prípadov je komplex menejcennosti nezmyselný strach, ktorý nemá opodstatnenie. Uvidíte o pár rokov. Pozriete si fotografie z obdobia kedy ste mali komplexy a s hrôzou zistíte, že ste vlastne vyzerali celkom k svetu! Len zbytočnými komplexami ste si zamorili pol mladosti. Ale to už je téma na iný web :-)
Ešte jeden príklad
Aj keď máte veľmi súmernú tvár, pohľad v zrkadle zvyčajne bude trocha iný.
Ten rozdiel je relatívne malý, ale človek po desiatkach rokov je úplne zvyknutý na svoju tvár. Takže aj najmenšie rozdiely vníma ako niečo „čudné“. Na druhej strane ľudia ktorí sa fotia často si zvyknú na to, ako to vlastne vyzerá.
Ak si to chcete vyskúšať, spravte rýchly pokus. Fotku si vyberte takú, kde nie sú tiene.
Fotografiu rozstrihnite na dve polovičky – dokáže to každý fotoeditor.
Teraz tie polovičky pomiešajte a stranovo obráťte.
Získate teda dve tváre. Každá je zložená zo zrkadlových kópií jednej strany tváre. Ak ste si predtým v duchu veraveli „Vyzerám zle na fotografiách“, tak teraz to bude ešte horšie.
Po troche retuše tak získate dvoch podobných, ale každopádne iných ľudí.
Samozrejme – úplne dokonale sa to robí ťažšie. Ale vidíte, že aj tvar hlavy nie je úplne symetrický. Na takéto drobné rozdiely a nerovnakosti je naše oko perfektne prispôsobené. Sme zvyknutí rozoznávať ľudí, často aj dvojičky. Preto si nerobte ťažkú hlavu z toho, ak na fotografii vyzeráte čudne. Neznamená to nutne, že nie ste fotogenickí.