Dôvod prečo nie sme fotogenickí

Nefoť ma, nie som fotogenický! Takýto výkrik počuje asi každý fotograf dosť často. Pritom môže ísť len o nedorozumenie. Je jasné, že väčšina z nás sme skôr obyčajní až mierne nezaujímaví. V porovnaní so starostlivo vybranými tvárami modeliek sa bežná žena môže naozaj cítiť menejcenná. Ale z mojich pozorovaní by som odhadol, že tu problém fotogenickosti nezačína.

V článku Nie som fotogenický (á) (é) som už pred pár rokmi písal veľa dôvodov, prečo niekto má veľa zlých fotiek. Netreba to opakovať. V tomto článku chcem doplniť ešte jednu vec. Príčinu, prečo často vznikne v niekom pocit, že na fotografiách vyzerá zle.

Dobrý portrét sa páči všetkým. Okrem portrétovaného!

Pred časom psychológovia spravili zaujímavý test. Ukazovali dvojice portrétov ľuďom v skupine. mv-zlozene2 Jeden obrázok bol vždy normálny a druhý stranovo obrátený. Výsledok bol predvídateľný:

  • Ostatným ľuďom sa vždy páčila normálna fotografia.
  • Fotografovanému sa páčila stranovo obrátená fotografia.
  • Tí, čo človeka na fotografii nepoznali vyberali striedavo jednu alebo druhú.

Dôvod je veľmi jednoduchý. Naše oko vie dobre rozpoznať tvár. Ale pokiaľ ide o našu vlastnú tvár, poznáme ju väčšinou len zo zrkadla. Preto sa nám fotografie nemusia zdať “dobré”. Čím menej súmernú tvár máme, tým výraznejšie sa nám nebudú naše fotky páčiť.

Pre ilustráciu som z vyššie uvedenej fotky spravil tri zábery. mv-zlozene3 V strede je normálny obrázok. Vľavo je polovica tváre a obrátením z nej vytvorená symetrická fotografia. To isté vpravo ale vytvorené z druhej polovice tváre. Presnejšie by to bolo, keby obrázok bol fotografovaný presne spredu.

Iste si viete predstaviť, ako sa asi človek cíti, keď sám seba po prvý raz vidí na fotografii. Nevidí na nej to, čo už pozná. Aj keď rozdiel nie je väčšinou veľký, je tam. Výsledkom je, že sa mu taká fotografia nepáči. Nevie prečo, ale cíti, že to nie je on. (Ona.) Odteraz môže nadobudnúť pocit, že na fotografiách zvyčajne “vyzerá zle”. Prestane sa chcieť fotiť.

Naproti tomu ak sa budete fotografovávať častejšie, začnete si na svoj stranovo normálny obraz zvykať ako na normálny. Je to podobné aj v prípade zvuku. Ak sa nahráte, bude vám váš hlas znieť čudne. Neskôr sa na to dá zvyknúť až tak, že podľa nahrávky viete posúdiť aj kvalitu nahrávacieho systému… Tak isto s fotografiou.

V skutočnosti teda to, či ste fotogenickí nechajte radšej posúdiť niekomu inému, komu dôverujete. Najmä ak máte komplex menejcennosti, možno máte zo seba zlý pocit aj keď sa vidíte v zrkadle. Vo väčšine prípadov je komplex menejcennosti nezmyselný strach, ktorý nemá opodstatnenie. Uvidíte o pár rokov. Pozriete si fotografie z obdobia kedy ste mali komplexy a s hrôzou zistíte, že ste vlastne vyzerali celkom k svetu! Len zbytočnými komplexami ste si zamorili pol mladosti. Ale to už je téma na iný web :-)

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: