Čo proti neostrosti – zoom alebo výrez?

Dnes prišla majlom otázka, ktorú som už párkrát počul a tak sa pozrime na zúbky ostrosti zoomovaných fotografií.

„fotil som v nedeľu zápas o bronz na námestí SNP – zaujíma ma jedna vec – je lepšie spraviť výrez vo Photoshope alebo pomocou digitálneho zoomu? Bolo pod mrakom a fotky s väčším zoomom boli sem tam rozmazané – možno, keby som ich spravil len s optickým zoomom a spravil výrez…“

Nebudem napínať – nepomohlo by to. Ani len trošilinku. A teraz asi budete chcieť vedieť, prečo.

Čo je to neostrosť?

Predstavme si, že máte vo fotoaparáte dokonalý snímač, ktorý má mnohonásobne lepšie rozlíšenie, ako tie dnešné. Taký obrázok by sa dal mnohonásobne zväčšiť a stále by bol ostrý. Aj pri veľmi detailnom pohľade na takú fotku by jej ostrosť záležala len na tom, či objektív dokáže nakresliť dosť ostrý obraz a či ste s fotoaparátom náhodou trochu nepohli. Toľko teoretická úvaha. Nazad do praxe.

Bežným širokouhlým objektívom sa produkuje málo neostrých fotiek, no silným teleobjektívom, čiže zoomom už neostrosť pribúda. Prečo?

Pretože rozlíšenie snímačov fotoaparátu je malé. Pre nič iné.

Fotka, ktorú fotografujete z ruky je vždy zhruba rovnako ostrá, alebo neostrá. Záleží však na tom, aká veľká je neostrosť vo vzťahu ku snímaču. Menší pohyb fotoaparátom sa na fotke neobjaví.

Zoom však slúži ako ďalekohľad. Robí teoreticky rovnakú činnosť, ako keby ste veľmi výrazne zvýšili rozlíšenie snímača a fotku by ste si zväčšili doma…

Kým mierne pohnutie fotoaparátom v stave širokouhlého objektívu vyprodukuje celkom ostrú fotku, s plným zoomom by rovnaká fotka mohla byť úplne nepoužiteľná.

Príklad. Dvojmegapixelový fotoaparát, 12 násobný zoom.

Širokouhlý záber.

Záber plným optickým zoomom.

Záber digitálnym zoomom.

Predpokladajme, že počas záberu pohnete fotoaparátom. Vznikne pohybová neostrosť. (Ukážky sú vytvorené vo fotoeditore.)

Pohybová neostrosť na obrázku (1600×1200 pixelov) má dĺžku dráhy 80 pixelov. Fotka je celkom nepoužiteľná.

Určitý pohyb fotoaparátom v stave plného zoomu + 3× digitálneho zoomu by spôsobil 80 pixelovú „jazdu“ obrazu po snímači počas expozície.

Na takejto fotke by však sú všetky objekty menšie. Aký veľký by bol rovnaký pohyb fotoaparátom vo vzťahu k pixelom?

Žiadny. Toto je výrez 1:1 z fotky širokouhlým objektívom.

Po masívnom, osemnásobnom zväčšení tohto výrezu vidíme, že jednotlivé pixely sú tak veľké, že by rovnaký pohyb fotoaparát nemal ako zobraziť.

Rovnaký pohyb fotoaparátom v stave širokouhlého objektívu by spôsobil menej ako jednopixelovú „jazdu“ obrazu po snímači počas expozície.

Digitálny zoom a kvalita

Ukážku som pre názornosť robil s digitálnym zoomom – tu je rozdiel naozaj masívny a markantný. Aj keď digitálny zoom je len interpolovane zväčšený obraz optického, mierka zostáva v platnosti.

Ešte sa pozrime na fotku plným optickým zoomom.

Toto je výrez 1:1 z fotky optickým zoomom. Ak by sme ho chceli zneostriť zhruba na mieru, ako bol neostrý obrázok fotený digitálnym zoomom…

…zneostrenie by už predstavovalo len 30 pixelov.

Rovnaký pohyb fotoaparátom v stave plného zoomu by spôsobil 30 pixelovú „jazdu“ obrazu po snímači počas expozície.

Po zväčšení obrázku získaného optickým zoomom na veľkosť, akú sme mali z digitálneho, by sa oblasť zneostrenia zväčšila práve na 80 pixelov.

Záver

Ak teda počas fotenia prístrojom pohnete, môžu nastať dva možné stavy:

1. dráha posunu obrazu počas expozície je menšia ako rozlíšenie a fotka bude ostrá
2. dráha posunu obrazu je väčšia ako jeden pixel a záber bude neostrý

To, ako výrazne bude neostrosť určitého konkrétneho pohybu viditeľná, záleží len na zväčšení.

Či už zväčšíte optickým zoomom fotený obrázok vo fotoaparáte alebo vo fotoeditore, na fotke bude vždy rovnaká miera neostrosti. Fotoaparát aj fotoeditor totiž na výpočet zväčšenia obrazu použijú rovnaké pixely.

Akurát zväčšenie až vo fotoeditore prinesie aj zväčšenie kompresných artefaktov a preto sa prihováram za využívanie digitálneho zoomu. Viac už však na tú tému v článku digitálny zoom a kvalita.

• Komentáre k článku (7)