Nie som fotogenický (á) (é)

Pri diskusii o fotogenickosti budeme balansovať až niekde pri hraniciach teritória, ktoré si vlastným močom označujú a zubami-nechtami chránia psychológovia a psychiatri. Pokúsim sa však zostať len na pozemku fotografie.

Pojem fotogenickosť

Pod pojmom fotogenický sa rozumie človek, ktorý na všetkých fotografiách vyzerá vždy výborne.

Čo znamená vyzerať výborne?

Bum. Hotovo, spadla klietka. Stúpil som do témy, ktorá sa mi bude ťažko čistiť z opätku.

Čo to vlastne znamená „dobre vyzerať“?

Možno skôr by sme sa mali pýtať kto určí, či občan na fotografii dobre vyzerá.

A asi by sme mali myslieť aj na to, kedy má človek ako vyzerať. Na záhrade netreba mať na sebe najdrahší oblek, na kúpalisku bude normálnym skôr široký úsmev a trištvrtenahota. Za rečníckym pultom asi skôr vážny výraz v tvári… Iné normy platili pred sto rokmi a iné dnes.

Dobré je dobre vyzerať pri vyzeraní z okna odchádzajúceho vlaku :-)

Takže v prvom rade preberme otázku posudzovateľa:

Podľa koho vyzerám dobre?

V prvom rade si to môžem skúsiť určiť sám.

Pozriem sa na fotografiu a zdúpniem. To je strašné, vyzerám príšerne – pomyslím si trhajúc obrázok na márne kúsočky.

Som však ja kompetentný rozhodnúť o tom, či dobre vyzerám?

Veď som sa nikdy nevidel. Možno nejaký odraz v zrkadle, ktorý sa vždy pozerá na mňa. Z iného uhla sa však vidíme len málokedy. Preto nie sme zvyknutí na to, ako pôsobíme na ostatných po väčšinu času.

Veľa ľudí si dokáže z niekoľkých fotografií vybrať tú najlepšiu, no nemusí to byť objektívny výber. Vyberú si fotografiu, na ktorej vyzerajú tak, ako by vyzerať chceli. Určitá časť ľudí však už dopredu vie, že fotka bude mizerná a fotografovať sa nechce. Preventívne. Týchto ľudí by som skúsil rozdeliť do dvoch kategórií – buď majú psychické problémy, alebo zlé skúsenosti. Prípadne z obidvoch niečo…

Psychické problémy

Sú ľudia, ktorí majú poruchu sebahodnotenia. Nie sú spokojní s tým, ako vyzerajú, trápi ich to – možno až na takej úrovni, že akcia „fotografovanie“ zakaždým vyústi do konfliktu.

Spoznáte ich ľahko – nemajú zmysel pre humor, sú vzťahovační, domýšľaví a ľahko sa urazia. Ak máte šťastie, nemáte vo svojom okolí nikoho s podobnými vlastnosťami – takí ľudia odsávajú neuveriteľne veľa energie. 

Títo ľudia spravidla majú o sebe nerealistickú predstavu. So žiadnou fotografiou nebudú spokojní, ani omylom. To, že zle vyzerajú, je chyba fotografa, fotoaparátu, monitora, fotolaboratória. Hoc by im aj 100 ľudí povedalo, že fotografia ich vystihuje verne a zároveň dôstojne, nepresvedčíte ich. Nemá to cenu dlho skúšať.

Taký človek v žiadnom prípade nie je kompetentný vybrať dobrú fotografiu samého seba.

Najhoršie je, že práve týmto ľuďom naozaj veľmi záleží na tom, aby (nielen) na fotkách dobre vyzerali. Možno sa vám zdá, že vás trápia naschvál, že sa správajú malicherne len preto, aby vás naštvali, ale nebýva to tak. Im na tom naozaj veľmi vážne záleží. Ak im nevyhoviete, môže ich to (spravidla zbytočne) zraniť. Často prežili ťažký život pri prísnom strážení svojej hmotnosti (sú možno štíhli, no majú pocit, že sú tlstí). Porucha sebahodnotenia je vážny problém, ktorý treba riešiť.

Sebahodnotenie nie je objektívne merateľný parameter. Nemá zmysel, aby ste nejakú babu s pocitom menejcennosti začali presviedčať, že vyzerá fajn. Ona to nepripustí, ona si nepovolí byť so sebou spokojná, radšej sama seba potrestá, ako by si priznala, že je v pohode. Odporúčam preto tento druh ľudí striktne rešpektovať.

• Ak sa nechcú fotografovať, nefotografujte ich. Ani tajne.
• Ak chcú, aby ste niektorú fotku vymazali, vymažte ju.

Nežartujem! Nemá zmysel týrať ich, tá fotka za to jednoducho nestojí! Tip: Ak niekoho nechtiac odfotíte zle (počas žmurknutia napríklad človek vyzerá ako debil), takú fotku v tichosti vymažte. Je to ohľaduplné.

Cieľ: upútať pozornosť

Ďalšia časť ľudí použije akúkoľvek stratégiu, len aby pozornosť bola stále sústredená na nich. Aj za cenu, že vyvolajú konflikt, zdržia napríklad celú skupinu fotografujúcich sa hádkou s fotografom. Snahu predvádzať sa odhalíte ihneď, ako budete toho človeka snímať len vo dvojici. Vašu pozornosť už „má“ (veď ho fotografujete) a nikto iný poruke nie je. Nebude vás preto príliš trápiť výstupmi a dá sa odfotografovať bez problémov.

Zlé skúsenosti

Druhou a myslím, že väčšou skupinou „nefotogenických“ ľudí sú tí, ktorí majú s fotografovaním proste len zlé skúsenosti. Párkrát ich už fotili a vždy náhodou na fotografiách vyzerali zle. Preto sa teraz už preventívne neradi fotografujú a akonáhle vytiahnete fotoaparát, začnú robiť rôzne odmietavé grimasy typu „mňa nefoť“ a podobné. Je celkom logické, že s grimasou budú vyzerať zle. Ak ich odfotografujete, len ich utvrdíte v ich „pravde“.

Nefotografuj ma!

Daj mi pokoj!

Fotografie, ktoré už z princípu nemôžu na fotografovaného vrhať práve najlepšie svetlo.

Poďme ďalej…

Kto teda môže posúdiť fotografie a to, či na nich dobre vyzerám? Ja to asi nebudem…

Rodinní príslušníci nemusia byť celkom objektívni.

Vidia nás príliš často, poznajú naše vlastnosti. Pri výbere najlepšej fotografie môžu byť trocha neobjektívni. Môžu vybrať fotografiu na ktorej sa tvárime príliš „domácky“.

Známi a neznámi. Tí sú na výber najlepšej fotografie vhodní.

Ukážte niekomu kôpku fotografií nejakého človeka. Alebo aj – seba. Uvidíte, že z nich bez dlhého zdržiavania takmer okamžite vyberie najlepší záber. Prečo najlepší? Lebo viacero ľudí väčšinou vyberie vždy rovnakú fotku ako najlepšiu.

Niekde medzi tým, čo vyberú vaši známi a rodinní príslušníci, leží pravdivý obraz o tom, ako vyzeráte najlepšie. Ak sa vám nepáči, to je téma pre psychológa. Ja vám odporúčam – zmierte sa s tým. Tak vás ľudia vidia a aj berú. Nemusíte „brať“ sami seba.

Je to podobné, ako keď sa po prvý raz budete počuť. Človek sám seba nepočuje, pretože zvuk toho, čo hovoríme, počujeme nielen ušami, ale aj rezonanciou v hlave. Nahrajte si svoj hlas a pustite si ho. Možno ani nebudete veriť, že ste to vy. Možno sa vám nebude páčiť, ale tak sa veci majú.

Na svoj obraz aj hlas si môžete zvyknúť – ak pravidelne nahrávate, alebo sa fotografujete, časom sa naučíte aj sami voliť svoju najlepšiu fotografiu. Dokonca sa časom aj naučíte trochu zapózovať, aby fotografia vyzerala lepšie. Ak sa nahrávate, možno si dokonca zvyknete hovoriť zrozumiteľnejšie. Toto malé „pózovanie“ je síce mierna štylizácia, ale je „v rámci normy“. Ak trochu nakloníte hlavu, aby ste vyzerali prívetivejšie či priateľskejšie a prípadne sa mierne pousmejete, nič nepokazíte.

Čo s tým

V prvom rade zopakujem: Nefotografujte ľudí, ktorí sa nechcú dať fotografovať. Samozrejme, skúste im navrhnúť, že snímky by ste nafotografovali na skúšku a ak sa nepodaria, zmažete ich. Ak získate súhlas, pokúste sa spraviť čo najlepšie fotografi
e dotyčného.

Neraz som odfotografoval ľudí, ktorí boli veľmi prekvapení, že vyzerajú celkom fajn – predtým mali samé zlé fotografie. Táto skúsenosť im bola milá. Hovorili „odteraz ty budeš mojím dvorným fotografom“ , ale predovšetkým opadol ich strach z fotografovania. Prestali sa mu brániť a preto vyzerali lepšie aj na obrázkoch, ktoré nefotil ich „dvorný fotograf“.

Preto vám možno príde vhod niekoľko zásad, ktoré sa snažím dodržiavať pri fotografovaní ľudí všeobecne a u „nefotogenických“ obzvlášť. Ak ich dodržíte, možno aj vy dokážete zopár ľuďom pomôcť zbaviť sa strachu z fotografovania.

Dôstojnosť na prvom mieste

Nefotografujte ľudí v nedôstojných situáciách a gestách.

• V krčme po druhom pive už nefotografujte.
• Ak sa niekto veľmi nechce fotiť a vidíte, že fotka nie je vydarená, vymažte ju.
• Ak sa vám zdá, že váš známy má na obrázku trojitú bradu, a v skutočnosti ju má len dvojitú (veď neváži ani 170 kíl), vymažte taký obrázok.
• Ak vaša manželka nechtiac žmurkla, vymažte taký obrázok.

Áno. Je to autocenzúra, čo vám tu navrhujem. Pozerajte sa na vaše fotografie prví a ak sa vám vidí, že vaši známi na záberoch nie sú celkom v poriadku, proste ich v tichosti vymažte a odfotografujte to lepšie Prečo? Aby sa vás nebáli! Možno vás láka v spoločnosti ukázať svoju šikovnosť fotkami typu paparazzi domáci „aha, tu bol Mišo tak spoločensky unavený, že vyzerá, ako hlupák“, alebo „Klára, keď sa potkla“. Mnoho ľudí sa vám totiž časom  začne vyhýbať, pretože sa budú báť, že aj ich zaznamenáte v nelichotivej situácii a zosmiešnite pred kamarátmi.

Nepoužívajte fotoaparát na to, aby ste ľuďom ukazovali ich slabé miesta. Nebudú vás mať za to radi a nepomôžete tým nikomu.

Fotografujte veľa

Ak budete fotografovať veľa záberov za sebou, podarí sa vám vybrať naozaj pekné portréty. Nebudete odkázaní na náhodu alebo na šťastie.

Žmurkanie

Najčastejším problémom je žmurkanie.

Stačí, aby človek v momente expozície žmurkol a okamžite vyzerá, ako predčasne vypustený z blázinca. Žmurknutiu sa nevyhnete – obzvlášť nie pri snímaní viacerých ľudí naraz. Jedinou skutočnou ochranou je opakované fotografovanie. Ak fotíte portrét jedného človeka, môžete mu pozerať na oči. Akonáhle žmurkne, stlačte spúšť. Je to pomerne spoľahlivý spôsob ochrany. S normálnymi ľuďmi, ktorí pri fotení nerobia ťažkosti, sa dokonca dá aj dohodnúť – proste im poviete „teraz nežmurkaj“.

Výber situácií

Vyhýbajte sa snímaniu ľudí v čase, keď hýbu tvárou. Zmrazené gesto býva často veľmi neprirodzené, odfotografovaný sa bude zbytočne cítiť trápne. Z toho dôvodu mnohonásobne zvýšte počet fotografií (alebo nefotografujte) v nasledujúcich situáciách:

Nefotografujte pri jedení

Keď jeme, robíme grimasy.

To, čo pri jedení je kontinuálny pohyb, po zmrazení vyzerá, ako grimasa.

Keby ma niekto takto odfotil, vedel by som, prečo tak vyzerám, ale nebol by som rád, aby takáto fotka kolovala.

Možno žeriem ako prasa, ale to neznamená, že to treba zaznamenávať. Na fotografii nebude jasné, prečo sa človek tvári práve takto – spravte ľuďom zopár takýchto fotografií a nabudúce vás nikam nepozvú.

No prosím. V tomto prípade je na vine samospúšť a statív. Už nikdy samospúšť nepozvem na obed!

Opatrne pri reči

Aj pri hovorení je s fotografovaním problém. A znova sú to práve „zmrazené grimasy“, ktoré môžu byť nedôstojné.

Je síce jasné, že som hovoril, ale vyzerám ako kapor, ktorý sa čuduje, že už prišli Vianoce. (Slovo Vianoce v reči kaprov znamená poprava.)

No a najtrúfalejšie je, samozrejme, fotografovať človeka, keď hovorí a konzumuje zároveň.

Opatrne pri práci a činnosti

Podobne aj pri práci sa občas človek sústredí na nejakú piplavú činnosť a pomáha si napríklad pri maľovaní aj jazykom a podobne.

Záver

Snažte sa fotografovať ľudí tak, aby na obrázkoch vyzerali dôstojne.

Nevydarené obrázky nemilosrdne zmažte.

Nevyhľadávajte situácie, v ktorých sa dajú ľudia odfotografovať v nedôstojnej situácii, keď pôsobia trápne, smiešne, spupne, naduto…

Keď sa niekto nechce fotografovať, vždy sa raz spýtajte, či by predsa len nepovolil. Ak nie, objasnite motív, prečo ste chceli snímať a ponúknite možnosť zmazania, ak sa mu fotky nebudú páčiť. Po druhom odmietnutí to viac neskúšajte a fotografujte čokoľvek, ale nie človeka, ktorý si to neprial. Netrápte takého človeka domŕzaním o súhlas s fotografovaním.

Ak na vás niekto pôjde s nefotogenickosťou, ponúknite mu možnosť skúšky – nafotografujte trebárs 50 portrétov. Možno sa zopár obrázkov vydarí.

Držím palce.

A myslite na to, že ak niekto vytrvalo odmieta fotografovanie, môže ísť o psychologický problém. Buďte preto k takému človeku radšej viac ohľaduplní a rešpektujte ho – možno vám to nepovedal a veľmi trpí komplexom menejcennosti.

Nezraňujte a neponižujte svojich blízkych.

Mohli by sa vám začať vyhýbať.

• Komentáre k článku (29)