Kozmetika tvare

Skôr, než sa vôbec začnem venovať postupu retuše tváre, rád by som najskôr podotkol, že hovoríme o umelom prikrášľovaní skutočnosti, o klamaní diváka. Takáto retuš je teda už chvíľami viac maľbou, než fotografiou. To má svoje následky – retušovaný bude vyzerať nepravdivo – mladšie, krajšie (alebo ak je retuš vidieť tak veru aj trápnejšie).

Preto prvé, čo si treba ujasniť je otázka či sa vôbec máme púšťať do retuše.

A odpoveď znie – nie. Je to moja odpoveď a môj názor, nemusíte s ním súhlasiť.

Neretušujte, ak na retuš nemáme vážny dôvod.

Vážne dôvody pre retuš zahŕňajú najčastejšie tri situácie, či požiadavky, ktoré si retuš môžu vynútiť:

  1. Rodinná fotografia: Chceme retušou jemne vylepšiť niekoho, komu to určite urobí radosť (a pravdepodobne sa o retuši nedozvie). Oplatí sa tak spracovať fotku, ktorá pôjde napríklad do rámčeka, či svadobný portrét…
  2. Publikácia: Obrázok je určený pre publikačné, či reklamné účely. Portrét do časopisu, plagát…
  3. Kvalita: Oprava technických chýb.

Ten prvý prípad nastane často. Nejeden z nás má v rodine ľudí, ktorí sa neradi fotografujú. Drobná, milosrdná retuš môže niektorým ľuďom (bez ohľadu na vek) urobiť úprimnú radosť typu "jéééj, ako dobre tu vyzerám…". Dokonca môže zlepšiť sebavedomie. Ja som za takúto drobnú foto – lož. Videl som veľa ľudí, ako sa tešia peknej fotke a ako ju radi ukazujú ostatným. Tých pár retušérskych ťahov za to stojí. Prečo by sa vaši blízki nemohli potešiť?

Druhým prípadom je situácia, kedy model, alebo modelka bude publikovaný na verejnosti. Napríklad na obálke časopisu, či na plagáte, alebo, ako ilustračná fotka tváre… Tu, spravidla, nejde o realistický portrét zobrazovaného "na pas a preukaz", ktorý by vyžadoval reprodukciu každého zapáleného póru, či každej vrásky. Ide o záznam podstatných rysov tváre, ktoré majú pôsobiť na diváka podľa možnosti príťažlivo. Neraz ide o zväčšeninu veľkých rozmerov a nielen fotografovaný by mohol byť nespokojný s tým, že mu vidieť všetky nečistoty pleti. Aj čitateľ by mohol zaváhať, či si kúpi časopis, na ktorom naň z titulnej stránky hľadí nejaká nepríťažlivá tvár modelky s aknebákmi kade – tade.

Ten tretí okruh retuší tváre je technický – odlesky slnka bielej farby sa dajú zmierniť a tvár vyzerá prirodzenejšie.

Takže teraz sme si prebrali základné otázky, kedy sa do retuše pustiť. Ako na to?

Začnem bežnou fotografiou samého seba. Nemám poruke modelku, ktorej vrásky by som mal chuť a dôvod verejne pretŕčať pod lupou. Za svoje 41 ročné sa nehanbím. Nerád síce obťažujem oko verejnosti takýmto pohľadom, ale v takomto článku nie je na výber.

Najskôr si pozrite na detailné pohľady z tejto fotky:

Pred retušou – drobná nerovnomernosť farby pleti by na titulke časopisu pôsobila rušivo. Vrásky by síce mohli zostať, ale…

…na tejto ukážke ich zmiernim.

Okolo úst pred retušou.

Po retuši.

Otvorte v Photoshope obrázok tváre a uložte ho pod novým názvom.

Fotografiu označte (CTRL+A), označenú oblasť skopírujte (CTRL+C) a vložte (CTRL+V) nad pôvodnú fotografiu. Teraz máme vo vrstve pozadia originálny obrázok a ako vrstva 1 (Layer 1) je kópia tváre. Ďalej budeme pracovať na vrstve 1.

Zvoľte Filter > Noise > Median

Zvoľte takú úroveň filtra, aby úplne zanikli akékoľvek neželané podrobnosti – póry, znamienka…, ale aby zostali zakreslené obrysy očí, pier. Rádius filtra bude závisieť na veľkosti fotografie, ktorú upravujete.

Výsledkom bude filtrom Median "prežehlená" fotografia.

Teraz zvoľte v menu Lyer > Layer Mask > Hide All. Tým skryjete vrstvu 1. Následne…

…pomocou nástroja štetec bielej farby môžete začať maľovať po tvári. Tam, kde bielou farbou nanesiete ťah, prekryje pôvodný obrázok z pozadia medianom rozmazaná vrstva 1.

Štetcom teda premaľujte tvár tak, že všetky veľké plochy zatrite bielou, no ostrých oblastí sa ani nedotknite. Obočie, oči, vlasy, pery a tvar nosa ponechajte pôvodné.

Normálne ju nevidieť, ale asi takto vyzerá kresba vo vrstve, ktorú použijete, ako masku. To, čo je bielej farby bude neostré (z vrstvy 1) to čo je čierne bude pôvodný, originálny, ostrý obrázok.

Ak máte tablet, môžete už v tejto fáze pracovať aj s dynamikou prítlaku – sivá farba by miešala trocha z neostrej a trocha z pôvodnej fotografie.

Keďže po ukončení práce je tvár príliš umelo hladká, musíme efekt razantne zmierniť.

Maskovanú vrstvu stiahnite asi na 40%. Spravíte to, ak si dáte zobraziť okno vrstvy.

Tým sa chyby na tvári trocha zmiernia, ale retuš takmer nevidieť. Stále však na tvári zostali rôzne bodky. (Inak dajú sa odstrániť aj na úvod práce, na poradí zas až tak nezáleží…)

Pridajte novú vrstvu (Layer > Add new Layer).

Nástrojom kvapátko zosnímajte typickú farbu z tváre, napríklad niekde z líca.

Štetcom s menším krytím opatrne namaľujte tvár "hrubým mejkapom". Obchádzajte oči a iné konkrétne objekty, ničte však vrásky a odlesky.

Skúsenejší maliar môže použiť niekoľko farieb – potom plasticita tváre bude oveľa vernejšia. Ale nie je to ľahké, ja som si netrúfol :-)

Samozrejme takáto omietka na tvári by sa prezradila na prvý pohľad aj keby ste jej nastavili krytie len 10%. To preto, že má dokonalú plynulosť. Preto je narušíme…

…pridaním šumu. (Filtre > Šum > Pridať šum) Aj tu platí – množstvo a druh šumu nastavte podľa fotografie, nie podľa tohto obrázku.

Teraz je na tvári skoro až Brizolit, čiže hrubá omietka. Stačí zmierniť krytie vrstvy s omietkou…

…na 10 – 30% a tvár…

…dostáva normálny vzhľad. Ostávajú posledné zádrapky a maličkosti, ktoré sa dajú hravo ošetriť klonovacou pečiatkou.

Retušovaný výsledok na prvý pohľad nepôsobí retušovane. Na tvári nie sú odlesky slnka a pozornosť zbytočne nepútajú nepodstatné chyby pleti, divák sa môže sústrediť na výraz tváre.

Viem, takto v skutočnosti nevyzerám, ale ak by som mal byť obesený na nejakom plagáte, radšej by som vyzeral takto, než tak, ako na pôvodnej fotografii.

Samozrejme, pri profesionálnej práci s tvárou by sme retušovali predsa len niečo iné – už pri fotografovaní by sme použili normálny make-up a celkom iné osvetlenie, takže retušérskych zásahov by bolo treba oveľa menej.

No aj z amatérskej fotky sa touto cestou dá vykúzliť solídny výsledok, myslím, že lepší, než zavesiť si na stenu svoje veľké aknebáky.

A ešte raz opakujem – takúto retuš nikomu nevnucujem a neodporúčam vám ju používať, ako štandardnú techniku. Komu sa myšlienka retuše nepáči, nech fotografuje bez retušovania.

Veľa chýb sa dá riešiť už "na pľaci", na tvár treba dať jemne púder, alebo naniesť veľmi jemnú vrstvu mejkapu – aj u chlapov. Tým sa významne zníži množstvo odleskov a trocha sa zmiernia nedokonalosti pleti. Hodne pomôže fotografovať s polarizačným filtrom – aj ten odstráni z tváre odlesky.

Práve tieto zákroky vykonané pred fotografovaním sú vlastne tiež akousi retušou, ale na živom modeli.

Keďže si asi viete predstaviť, ako by reagovali vaši rodičia na požiadavku, že pred fotografovaním budú otec aj matka našminkovaná, potom mi logicky vychádza následná retuš, ako menej konfliktná cesta k získaniu oku príjemných fotografií…

Viac k tejto téme...

 

Komentáre k článku: Kozmetika tvare

  1. Petulina 22. júna 2009

    Perfektné, síce mi to trvalo hodinu, kým sa dostavil výsledok…ale krása a po pár cvičeniach-jednoduché. Ďakujem za tip !

  2. bany 11. januára 2010

    super, paradny clanok. Pracoval som krok za krokom a vysledok je skvely. dakujem za pomoc :)

  3. Johny 9. septembra 2010

    ..super….. super clanok… super navod…. proste super….. =)

  4. astenik 11. decembra 2010

    vsak ti stacilo len tie bodky aknebaky a znamineky naklonovat z cistej tvare a mal by si to lepsie….a ten odlesk na nose a trochu na cele sa ti bohuzial aj tak nepodarilo tymto sposobom vyretusovat, kto chce ho vidiet uvidi ho…zbytocne na to upozornovat…navyse niektore flaky na tvari ti ostali nevyretusovane…..ale dost uz :-)

  5. piootr .. :) 19. novembra 2012

    ale ked ssa cez too vsetko prenesieme aj tak to posobii straasne .. zaujímavee .. nemysliite .. ?

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: