Kam sa pozerá fotografovaný?

Pri fotografovaní ľudí – predovšetkým, ak tvár bude dominantnou zložkou fotografie, myslite na to, že zlým držaním fotoaparátu môžete obrázok celkom zničiť.

Vlastne nie obrázok – fotografovaného. Bude na fotke vyzerať čudne, a to nikto nemá rád. Fotografovaný bude na vás naštvaný, že vyzerá zle. Divák si zas povie, že fotku snímal niekto neskúsený.

Ako vždy – začnime vo výške očí

Ak človek, ktorého idete fotografovať sedí a vy stojíte, nefotografujte.

Fotka by bola z nadhľadu a portrétovaný sa musí pozerať “hore”. V lepšom prípade (na obrázku) natočí celú hlavu hore, ale aj tak to bude vyzerať ako gesto konfliktu typu “čo chceš?”

Ešte horšie dopadne, ak hlava zostane v normálnej polohe a oči budú pozerať “normálne”, čiže napríklad do očí iného sediaceho človeka. Také fotky pôsobia depresívne – aj keď som sa na obrázku tváril zhruba neutrálne, oči vyzerajú, ako keby boli “smutne sklopené”. Alebo ako keby som niečo ľutoval. To len preto, že fotoaparát bol vysoko.

Fotka s fotoaparátom vo výške očí je rozhodne lepšia. (Fotiť ľudí z podhľadu ani neskúšajte, hodí sa iba pri portrétovaní štátnikov, ktorých ego je mnohonásobne väčšie ako inteligencia.)

Výška očí však na dobrú fotku ešte nestačí!

Kam sa vám portrétovaný pozerá? Do očí?

Väčšinou.

Samozrejme, dá sa portrétovanému povedať, aby pozeral presne do objektívu. Ak radi klamete alebo dávate s obľubou plané sľuby, môžete sa zaviazať, že z fotoaparátu vyletí vtáčik.

Mnoho ľudí však žiadosť aby sa pozerali do objektívu – zneistí. Zrazu nevedia ako sa tváriť a na fotke to bude vidieť.

Pri bežnom fotení je preto lepšie na fotoaparát veľmi neupozorňovať, len si občas niečo cvaknúť. Obete vášho fotenia si vás zakrátko celkom prestanú všímať. Budú sa s vami normálne rozprávať a vy ich popri tom občas odfotíte.

Pri rozhovore sa portrétovaný pozerá spravidla na vašu tvár.

Ak máte fotoaparát pri očiach, fotky budú celkom bezproblémové. Horšia situácia nastane ak

fotoaparát nie je pri očiach

a fotíte s predpaženými rukami, alebo dokonca od pása.

Už takáto poloha prístroja sa vám na portréte často veľmi vypomstí.

Oči už pozerajú dohora viac, než by bolo primerané.

Pri fotografovaní stojacim človekom s aparátom pri páse dopadne obrázok úplne zle. Vznikne obrázok pripomínajúci skôr náboženský výjav alebo strašne, ale naozaj strašne namysleného človeka. Objekt fotenia sa v skutočnej situácii pozerá na vás – do očí. Fotoaparátom však zaznamenávate z podhľadu a z toho vzniknú veľmi nepodarené zábery.

Tu som fotoaparát vystrčil ľavou rukou čo najďalej z balkóna a cvakol. Ani prosba o pozeranie do objektívu nepomôže vždy na prvý pokus. Ak sa s fotografovanými bavíte, proste sa pozerajú na vás, nie na nejaký malý fotoaparátik.

Ospravedlňte vyštvorčekovanie, ale niektorí moji známi vôbec nereflektujú byť vystavení na internete, aby boli terčom občasných rádobybritkých komentárov čitateľov, ktorí majú pocit, že keď už píšem o fotografii, mal by som byť obklopený len prvotriednymi modelkami a samozrejme zadarmo ich fotky publikovať. Aj pre takéto komentáre na serveri nemám články na tému rodinnej fotografie (ako fotiť pri torte, pri zábave, pri stene, pri stole, so psom, na výlete…) – nemám totiž súhlas žiadnej z našich rodín, že by zapózovali. Ak by sa nejakí záujemcovia o bezplatné pózovanie pre účely ilustrácií rodinných fotiek v Bratislave našli, spoja sa so mnou majlom.

Ako teda držať fotoaparát v predpažení?

Takto.

Ak si ním celkom zakryjete oči, nemusíte nikomu nič vysvetľovať. Bude vám pozerať do očí a zároveň do fotoaparátu. A vy pozeráte na LCD.

Tip na záver

Pri fotografovaní osôb v portrétnej blízkosti odporúčam, aby sa podľa možnosti vždy pozerali do objektívu.

Zábery z interakcie portrétovaného človeka totiž vždy pôsobia čudne.

Čo robím na tej snímke? Káram niekoho? Recitujem nejakú zábavnú básničku? Ukazujem, akú dlhú kyslú rybu som včera večeral? Niečo iné?

Lepšie je v takom prípade mierne odstúpiť a odfotografovať oboch partnerov diskusie či interakcie. Na portrétnu vzdialenosť si počkajte, kedy sa objekt bude pozerať na vás. Najlepšie v neutrálnom postoji a s normálnym výrazom tváre. Bez grimás.

Zvykne to pôsobiť bezprostrednejšie, pretože človek, ktorý sa pozerá presne do objektívu, pozerá sa z fotografie “priamo na diváka”.

Výhodou je aj to, ak sa portrétovaný dokáže usmiať – mne sa to nezvykne dariť, samospúšť ma k úsmevu neprovokuje :-) Neváhajte počas fotenia vytiahnuť nejakú príjemnú tému alebo vtip.

Kedy sa portrétovaný nemusí dívať do objektívu?

Výnimkou z tohto pravidla môžu byť všetky prípady, kedy je pozeranie mimo objektívu opodstatnené a grimasa tiež. Opodstatnenie týchto javov však musí byť z fotky zrejmé. Bez toho, aby to bolo potrebné na fotku napísať.

Keby ma niekto odfotil takto, mohlo by sa pokojne stať, že by som dostal komplex menejcennosti. A možno by som sa aj naštval a hľadal by som cestu, ako zaistiť, aby túto fotku radšej nikto nevidel. Nesúhlasím totiž s tým, ako na nej vyzerám. Pritom stačí veľmi málo, aby sa všetkoako švihnutím čarovného prútika zmenilo na celkom bezproblémovú situáciu:

Stačí trocha odstúpiť a je celkom jasné, čo to je za výraz tváre. Proti nemu už výhrady nemám.

Záver

Pri fotografovaní niečoho, čo sa skoro podobá na portrét, myslite na to, kam sa fotografované bytosti pozerajú a ako sa tvária.

Ak je niekto na obrázku sám, nemal by pozerať inam ako do fotoaparátu. Presne do objektívu.

Ak má niekto na fotke grimasu, alebo robí gesto, malo by byť z kontextu jasné, čo to je za gesto a prečo ho ten občan robí. Ak to jasné nie je, nepoužite taký obrázok. Ak
človeka s gestom odfotiť chcete, odstúpte (odzoomujte) a odfotografujte aj toho, na koho sa gesto vzťahuje.

Komentáre k článku: Kam sa pozerá fotografovaný?

  1. duky 3. júna 2004

    klobuk dolu…fajn clanok

  2. Pavol 3. júna 2004

    jednoduché ale zásadné!

  3. sue 3. júna 2004

    fakt dobrý clanok! tak dobre som sa uz dlho nezasmiala:-)) – fakt dobré!

  4. shinobi 3. júna 2004

    Pekny clanok :-) plne suhlasim. Suvisiaj s clankom o foteni na doklady – vcera som sa o tom presvedcil, navnadeny cenou digitalnej fotografie a znechuteny kvalitou z polaroidu sme sa s manzelkou vcera fotili. Na prvy pohlad lahke, pri 15tom pokuse uz unavne a odporne :-) Skratka, fotky co by boli pouzitelne vznikli po cca 20tom cvaknuti a skusani poloh, svetla a ostatnych drobnosti, ktore zneprijemnuju zivot. Teraz som zvedavy, co z toho v labe vylezie.

  5. Tomas 3. júna 2004

    no co vylezie, ty s manzelkou ne? Este aby vyliezol sused s manzelkou. ;-)))

  6. goran 3. júna 2004

    k radeniu clankov: Tento (a este clanok “Fotografujte z perspektivy foteneho”) je zaradeny priamo pod “Ako fotografovat”. Nehovori sa v nom ale o technickej stranke veci ako ohnisko, ISO, cas, hlbka ostrosti, osvetleni – tak ako je to v podstatnej vacsine inych clankov v tomto podmenu. Ospravedlnujem sa vopred, ak nechapem kontext, ale toto by skor patrilo do podmenu “Najcastejsie chyby” alebo “Zaklady”, mozno “Kompozicia” (?), alebo tak nejak. Tento web je absolutne skvely, ale to menu je pre mna zahadne riesene ;-)

    co sa tyka fotenia obcanov, ak som spravne pochopil, tento clanok sa tyka iba tych smrtelnikov, ktori sa CHCU FOTIT. Ja radsej fotim NEZNAMYCH s dlhym sklom a radsej sa snazim cvaknut ich gesto, ktore nesmeruje do objektivu, ale k nejakej situacii. Priznam sa ale, ze sem-tam mi ta situacia “usla z obrazu” a nezainteresovany divak sa divil, PRECO ma ten clovek taky cudny vyraz. Budem si na to davat vacsi pozor. Dik za clanok.

  7. Miro Veselý 3. júna 2004

    shinobi: ak sú fotky OK, lab už veľmi nemá čo pokaziť. Inak k tomu foteniu plne podpisujem – 20 fotiek na portrét je málo. Keď som ešte fotografoval, bežne sa robili fotky na tablo. Pol filmu 36 obrázkového na osobu bolo minimum, ak malo vyzerať dobre. Lepšie celý film. A to bez experimentovania s polohou, či svetlom. Len výraz tváre. Pozdravujem všetkých géniov, ktorí fotia na film na prvý pokus.

  8. Miro Veselý 3. júna 2004

    goran: vďaka, preklopím článok do lepšej rubriky. Aj tak špekulujem nad nejakým logickejším triedením tém, ale nejak nestíham. to by chcelo deň špekulovať. Nemáte niekto na predaj jeden voľný deň?

  9. goran 4. júna 2004

    MV: nieco ma napadlo (au), hodim Vam to do mailu

  10. Rozka 4. júna 2004

    Velmi dobrý článek. Profesionál má své zkušenosti, ale amatér, který je navíc začátečník v digifoto často nemá kde načerpat vědomosti. Pro začátečníky jsou takovéto články velice užitečné. Jinak se mi celé stránky moc a moc líbí. U nás v Čechách jsem na internetu nic podobného nenalezla. Díky.

  11. graphy 8. júna 2004

    Pripajam sa k nazoru ostatnych… fakt dobry clanok – jednoduchy a nazorny! Diki.

  12. kisko 3. októbra 2006

    no parada… dnes som to tu jaksik objavil a zatial co citam a kukam a priucam sa som spokojny :) …velmi dobry clanok, fotim necely rok, ale premyslam nad tym ze co a ako, tu som objavil “kotel” chyb, ktore mozem v mojom fotografovani odstranovat a co mozem vylepsit.. super clanok! hned sa citim lepsie :)

    peace

  13. TereZzka 15. mája 2008

    Vynikajúci článok, vlastne všetky. Málokedy síce fotky mažem, ale nie každá sa mi páči, a po prelúskaní niektorých článkov už viem aj prečo. :) Úžasná stránka…

  14. Majka 18. novembra 2011

    strašne sa mi páčia vaše prirovnania :D zaujimavé a vtipné čítanie :)

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: