Jednoduché úpravy bez retuše

Rýchlo, jednoducho a ľahko. Tak sa dá charakterizovať táto rubrika.

Nájdete tu tipy na ľahké úpravy, ktoré nemenia fotografiu, skôr jej výzor. Zmeniť výšku, orezať bez strát v obrazovej kvalite, to sú často jedinú úkony, ktoré treba s fotografiou urobiť napríklad pred tým, než ju dáte do fotolaboratória, aby vám ju preniesli na papier.

Záchrana starých fotografií reprodukciou

V tomto článku nájdete námety, ako sa dajú rekonštruovať staré fotografie na papieri.

Pred vlastnou prácou je vhodné overiť si, či nemáme k dispozícii originálny film, z ktorého je fotka vyrobená. Ak je možné siahnuť po negatíve, výsledok získaný fotocestou, alebo priamym skenovaním negatívu prinesie vždy lepšie výsledky, ako akákoľvek reprodukcia jeho papierovej kópie. Tu platí jedna výnimka – ak máte lacný skener na negatívy, nemusí priniesť lepšie výsledky, ako sken kvalitnej papierovej fotografie. Aj lacné skenery totiž skenujú reflexné predlohy bez problémov, no s negatívmi si poradia až tie drahšie…

Načo to robiť?

Hlavným argumentom pre reprodukciu rodinných fotografií je asi zálohovanie. Aj keď papierové fotografie majú primeranú životnosť, niektoré sa v čase môžu poškodzovať. Ak boli zle spracované, môžu blednúť, môžu sa na nich objaviť fľaky, či detské čarbanice. Potom je výhodné, ak máte kópiu aspoň tých cennejších obrázkov.

Druhým argumentom prečo sa s takými obrázkami vôbec trápiť je radosť. Môžete tak vytvoriť milý dar pre svojich blízkych. Reštaurovaný fotoalbum zo starých fotografií môže potešiť, pritom jeho výroba pre fotografa nie je príliš nákladná – časovo, ani finančne.

Tretím ziskom je možnosť rozmnožiť staré fotografie. Možno existuje len jediný maličký obrázok vašej babičky vytrhnutý z jej občianskeho preukazu. Po jeho reprodukovaní ho môžete rozmnožiť pre viacerých rodinných príslušníkov, ktorých môže potešiť spomienka…

Robte to na kópiách

Po naskenovaní, alebo odfotografovaní originálnej fotografie odporúčam ponechať si aj pôvodnú, neretušovanú verziu digitálneho súboru. Je možné, že sa vám neskôr zíde. Softvérové nástroje na retuš sa stále vylepšujú. Je možné, že o pár rokov sa k obrázku znova vrátite a dosiahnete lepšie výsledky.

Nebojte sa toho, ide to ľahko a rýchlo

Retušérske zásahy pri reprodukovaní starých fotografií budú väčšinou pomerne jednoduché. Postačí vám pohrať sa s nástrojmi ako pečiatka, alebo úrovne. Bežnú retuš jednej fotografie zvládnete za pár minút.

Zmena kontrastu

Zázrak. Asi tak budú vaši známi možno komentovať nejednu fotografiu, ktorú po naskenovaní vložíte do fotoeditora a spustíte funkciu Auto Levels.

Stará, zažltnutá fotografia sa odrazu zmení na solídny obrazový základ, ktorý by po krátkej retuši mohol byť vcelku solídnou fotografiou.

Zväčšenie malej fotografie

Celkom bezproblémovou býva reprodukcia veľmi malých fotiek. V minulosti sa často vyrábali malé fotky (kontakty). Neraz mali len niekoľko centimetrov.

Ich reprodukcia neraz odhalí podrobnosti, ktoré na malej fotke zanikli. Tieto obrázky bývajú často nečakane ostré, takže aj niekoľkonásobmé zväčšenie prinesie celkom peknú fotografiu, ktorá poteší predovšetkým ľudí so slabším zrakom. Rozlíšenie fotografického materiálu bolo veľmi dobré, takže aj malé fotografie "znesú" zväčšenie.

Odstránenie neželaných predmetov

Klasickou úlohou pri retuši starých fotografií je odstraňovanie rôznych rušivých prvkov. Využijete na to najčastejšie nástroj pečiatka, s ktorým veľmi rýchlo dosiahnete vynikajúce výsledky.

Typickou úlohou je odstránenie rušivých kovových sponiek, ktorými bola fotografia pripevnená v starších preukazoch.

Po stlačení nástroja pečiatka nájdite na fotografii miesto, ktoré sa hodí na prekrytie neželaného objektu. Dajte nad neho myš, stlačte CTRL a kliknite. Následne presuňte myš nad odstraňovanú oblasť a objekt odstránite.

Aj keď práca s pečiatkou môže vyzerať, ako banálna úloha, dobré je myslieť na štruktúru materiálu. Ak totiž pečiatkujete oblasť fotografie, na ktorej je celkom konkrétny druh štruktúry, pečiatka môže upravovanú oblasť štrukturálne zmeniť. Tento jav nemusí byť viditeľný na prvý pohľad, ale dobré je naň myslieť. Najlepšie sa to dá demonštrovať na celkom pravidelnej štruktúre:

Kopírovanie niektorej časti štruktúry na inú spôsobí, že na mieste rozhrania vzniká zmiešaný obraz – "pozadie" s "pečiatkovanou" oblasťou. Toto zneostrenie je vynikajúce, ak je upravovaná plocha plynulá. No vo chvíli, ak je na zábere napríklad šum, alebo ostrá štruktúra (tráva, omietka) môže sa miesto retušérskej manipulácie prezradiť práve tým, že pôvodná štruktúra sa naruší.

Ak potrebujete pracovať s pečiatkou, pravidelne si kontrolujte retušovaný obrázok nielen vo veľkom zväčšení, ale aj v zmenšenej verzii – takéto drobné chyby často pri veľkom detaile vôbec nevidieť a keď sa neskôr pozriete na fotografiu v zmenšenom rozmere, na prvý pohľad zbadáte neprirodzené miesto zbavené šumu, či ostrosti.

Pokrčená fotografia

Veľmi častým problémom sú fotografie, ktoré sa zlomili, alebo pokrčili.

Tu je retuš pomocou pečiatky tým rýchlejšia, čím menej dôležité oblasti záberu sú poškodené. Ak zlom prechádza oblasťou na ktorej je les, tráva, či pozadie, oprava je otázkou niekoľkých sekúnd. Pokiaľ však je zasiahnutá tvár, úloha je komplikovanejšia. Na ukážkovom zábere sa mi, napríklad, nepodarilo uspokojivo upraviť nos. Tu už by to chcelo aj maliarske schopnosti, alebo…

Požičajte si časti tela

Pri cenných obrázkoch niekedy v rekonštrukcii môže napomôcť iná fotografia. Musí byť nasnímaná v rovnakom, alebo veľmi podobnom osvetlení.

Napríklad pri kreslení chýbajúcej časti nosa si môžete "vypožičať" kúsok nosa z inej fotografie. Ideálne je, ak by sa jednalo o fotku dieťaťa v podobnej polohe a osvetlení.

V núdzi však postačí aj iný nos, ktorý pomocou pečiatky môžete nakopírovať na správne miesto. Aj keď z neho použijete možno len niekoľko pixelov, pomôže vám pri maľovaní neexistujúceho nosa. Prinajmenej odhadnete, ako asi mohol vyzerať.

Fľaky rôzneho pôvodu

Niektoré fotografie sú vyblednuté, alebo inak znehodnotené. Často je príčinou nedostatočné opranie fotografie pod vodou po spracovaní. Dlhodobé pôsobenie ustaľovača spôsobí postupný rozklad obrazu. Ak v obrázku zostala aspoň nejaká kresba, môžete ho niekedy zachrániť. Práve reprodukcia takýchto fotografií je najsúrnejšia. Proces blednutia je nezvratný.

Záber, ktorého horná polovica je príliš svetlá. Vyzerá, ako keby bol na scéne dym. Na takéto úlohy je určený nástroj na lokálne zosvetlenie, alebo stmavenie.

V parametroch nástroja môžete voliť, s akými tónmi fotografie sa bude pracovať. Na
obrázku stmavujem najtmavšie oblasti snímky – svetlé a veľmi svetlé oblasti zostanú bez zmien.

Týmto nástrojom pracujte opatrne. Najskôr stmavte najtmavšie časti záberu, ktoré nesú dominantnú informáciu. Vlasy, oči. Potom pomocou veľkých priemerov nástroja opatrne stmavujte obrázok tak, aby pôsobil jednotným dojmom.

Pri tak rozsiahlych rekonštrukciách, ako na tomto obrázku však počítajte s tým, že výsledok bude len lepší – dokonalosť už nedosiahnete. Mnoho informácií z fotky vybielil čas a chemikálie – už sa k nim nedá dostať.

Príliš svetlé fotky

Iste ste už mnohokrát počuli výrok, že fotomateriál má na rozdiel od digitálneho fotoaparátu oveľa väčší expozičný rozsah. Platí to aj pre staré papierové fotky. Niektoré sú síce veľmi svetlé, ale v najvyšších svetlách sa neraz nájde veľa obrazových informácií. Voľným okom ich často takmer ani nevidieť (!) a pritom po jednoduchom retušérskom zákroku je fotografia zmenená na nespoznanie. Ideálnym kandidátom na záchranu sú predovšetkým podvyvolané fotografie – tu bude úspech veľmi dobrý.

Starý obrázok – pri výrobe fotky som fotografiu preexponoval a podvyvolal. Na papierovej fotke nevidieť skoro nič. Po stmavení obsahuje obrázok nečakane veľa podrobností.

Stmavovanie preexponovanej fotografie, alebo zosvetlenie príliš tmavej je najlepšie robiť pomocou nástroja Tiene a Svetlá.

Tento nástroj vytiahne z fotografie maximum, čo sa dá. Zosvetlí najtmavšie oblasti a zosvetlí najsvetlejšie. Úroveň si určíte vy. Neraz vám pomôže aj pri záchrane zlých obrázkov z digitálneho fotoaparátu. Pri rekonštrukcii starých rodinných fotografií však často doslova objaví nečakané podrobnosti. V starých fotografiách býva veľa obrazových informácií aj v tieňoch aj v svetlách.

Počarbané, pokvapkané

V rodinnej fotografii sa asi nedá vyhnúť korozívnemu vplyvu malých detí na papierové obrázky. Stačí pár sekúnd nepozornosti a sú schopné okamžite od niekadiaľ vyloviť pastelku a už kreslia farebné doplnky na časopis, storočnú fotografiu, alebo knihu.

Tu je retušérsky prístup v zásade dvojaký. Ak sú čarbanice, či škvrny čierne, použite pečiatku. No ak je kresba farebná, najskôr si prehliadnite fotografiu rozloženú na kanály. Pri troche šťastia totiž niektoré farby na jednom z kanálov vôbec nemusí byť vidieť. To vám nielen že uľahčí retuš, ale hlavne nemusíte vymýšľať, čo asi bolo na prekrytej časti obrázka.

Otvorte si v menu Window / Kanály.

V nej kliknite na maličkú šípku hore a zvoľte možnosť Split Channels. Fotografia sa zmení na tri čiernobiele obrázky. Konkrétna ukážka:

Na ukážkovom obrázku by som, napríklad, ruku vpravo rekonštruoval len ťažko, keby sa nedali vidieť aspoň náznaky pôvodných obrazových informácií.

V červenom kanáli obsahuje aspoň časť kresby ruky.

Zelený kanál nám nepomôže.

Modrý kanál zas neobsahuje takmer žiadne informácie o čarbaniciach modrým perom… Z takéhoto základu sa dá stavať.

Doostrenie

Nakoniec sa pozrime na možnosť doostrenia fotografií. Akokoľvek lákavá možnosť je doostrenie, výsledky často viac sklamú, ako pomôžu. Ak nebudete čakať zázraky, nebudete sklamaní. Fotka sa dá mierne doostriť, ale nie dokonale. Snáď sa o pár rokov objavia softvérové nástroje, ktoré dokážu viac…

Fotografia je zle zaostrená – bol poškodený fotoaparát. Les v pozadí je takmer ostrý, popredie neostré. Funkcia doostriť (ani špeciálne doostrovacie filtre, ako FocalBlade) veci veľmi nepomôžu. Hlavným problémom je fakt, že pri softvérovom doostrení sa neúmerne zvyšuje ostrosť artefaktov. Doostrená fotografia má spravidla výraznejší šum, jasne sa zvýraznia aj tie najmenšie prachové zrnká a škriabance. Nebýva jednoduché nájsť vhodnú mieru doostrenia tak, aby výsledok pôsobil ostrejšie a pritom by nerušili umelo zvýraznené prvky.

Preto je výhodné neostré fotografie doostriť. Okamžite vidíte, či nástroj veci pomohol, alebo nie.

Vizuálne zlepšenie

Aj keď reprodukciou a retušou starých fotografií objektívne nezískavame lepš