Aj keď patrím medzi veľkých priaznivcov stereofotografie, dodnes tak nefotografujem. Preniesť informáciu o priestore totiž nie je až tak jednoduché až "do konca".…
Reliéfne osvetlenie
Práve reliéfne osvetlenie býva často hlavným rozdielom medzi amatérskou a profesionálnou fotografiou. Zatiaľ čo neskúsený fotograf sníma tak, ako fotoaparát cvakne (napríklad s bleskom), a bez voľby vhodného svetla, profesionál najskôr nastaví svetlo a vypne blesk. Potom skúša svetlo rôzne upraviť a stále nefotografuje. Odhaduje, aké svetlo umožní na budúcej fotografii najlepšie podať to, čo chce.
Reliéfne osvetlenie je na fotografovanie prakticky vždy lepšie ako plošné. Toto tvrdenie neplatí len pri malom počte výnimiek – napríklad v technickej či reprodukčnej fotografii.
Bočné osvetlenie spôsobí to, že objekt bude na fotografii zobrazený plasticky – časť bude zatienená. Zároveň väčšie objekty vrhnú aj tieň, čím sa na fotografii bude dať aspoň tušiť aj výška toho predmetu.
Poďme na príklady.
Prvým objektom bude plastový obal na lieky. Asi je len málo nevďačnejších objektov na snímanie… :-)
Prosté osvetlenie bleskom je celkom nanič – nie je vôbec reliéfne. Z takejto fotografie by divák usúdil, že jamky na lieky sú tmavšie, ale už nič iné. Pri letmom pohľade by ste asi ani nevideli, či sú jamky na lieky prázdne a bez liekov, alebo sa pozeráte na ich „chrbátiky“ a teda že sú vypuklé smerom ku nám…
Stačí však fotografovať bez blesku a s mierne bočným osvetlením, aby sa všetky otázky rozplynuli. Všetko je teraz jasné.
Čím viac svetla zboku a menej svetla pustíte zhora na objekt , tým výraznejší efekt plasticity dosiahnete.
V takomto prípade sa napríklad nemusí vždy hodiť difúzne osvetlenie (viac v článku svetelný tunel). Na tomto zábere som volil mierne bočné, ale difúzne osvetlenie.
Iný príklad – poďme fotografovať poistky.
Banálny predmet – poviete si, ale len do chvíle, kým sa nepokúsite odfotografovať ho poriadne. Bleskom síce zachytíte ich tvar, ale nie veľmi presvedčivo.
Bočné osvetlenie okamžite „odhalí“ ich valcovitú povahu. Tieň zároveň dá tušiť ich rozmery. Na obrázku sú poistky v rôznych pozíciách zámerne – pri fotografovaní je potrebné dobre zvážiť, odkiaľ má svetlo na objekt dopadať.
Viac bočné svetlo. Dlhšie tiene a silnejší kontrast si často vyžiadajú, aby ste aj zhora objekt dosvetlili, inak by bol kontrast neovládateľný.
Svetlo dopadajúce z dvoch strán je asi najhoršia možnosť. Vytvorí sa húf neprehľadných tieňov a pritom sa stratí plasticita.
A ďalší príklad: tabletky.
Bleskom sa dá získať len orientačná predstava o tom, aký majú tvar.
Svetlo dopadajúce z dvoch strán zvýrazní hĺbku, ale neprezradí tvar.
Bočné svetlo už odhalí, že tabletky sú trochu vypuklé.
Veľmi zboku svietiace svetlo prezradí aj chyby v štruktúre a aj to, že na tabletkách je posypaný prášok z toho, ako sa mrvia.
Nakoniec kniha:
S bleskom.
Svetlo smerujúce zhora.
Svetlo smerujúce zboku.
Smer svetla
Nasledujúce tipy sa hodia pre portrét, ale v podobnom duchu môžete napríklad pracovať aj s predmetmi do reklamného katalógu alebo v prípade, že fotografujete jedlo do jedálneho lístka pre reštauráciu.
- Vo väčšine prípadov býva najvýhodnejšie použiť šikmé bočné svetlo. Pôsobí prirodzene a tiene nezvyknú zakryť dôležité časti.
- Bočné osvetlenie môže pôsobiť expresívne. V bežnom živote nie je také časté (iba pri východe alebo západe slnka), a môže viesť k zaujímavej fotografii.
- Osvetlenie objektu zhora je bežné napríklad napoludnie a často vytvorí tiene, ktoré zakryjú dôležité časti.
- Svietenie zo spodnej strany je spravidla znepokojujúce – vhodné akurát tak do hororu, keď prichádza upír a v rukách drží sviečku, aby mal neprirodzene osvetlenú tvár.
Týmto zásadám je vhodné prispôsobiť aj fotografie napríklad v katalógu. Fotografujte poistky či čokoľvek iné tak, aby svetlo po umiestnení fotografie v katalógu prichádzalo z hornej alebo najlepšie bočnej strany.
(Pri tvorbe katalógu je vhodné myslieť aj na to, aby všetky obrázky boli na výslednej fotografii osvetlené z rovnakého uhla! Predmety sa často fotografujú v inom pohľade, než nakoniec použijete – napríklad fotografujete na výšku, aby ste využili rozmer políčka… Preto je lepšie natočiť fotoaparát, a nie fotografovaný objekt. Zaistíte tým konzistenciu smeru a charakteru svetla pri všetkých záberoch.)
Intenzita kontrastu
Pri osvetlení je dôležitý aj pomer medzi celkovým osvetlením v miestnosti a intenzitou osvetlenia.
- Ak v tmavej miestnosti svietite na objekt stolovou lampou , fotografia bude mať tak silný kontrast, že zaniknú mnohé detaily.
- Ak v bežnej miestnosti budete fotografovať pri okne (ukážky vznikli práve tak), okrem svetla z obloka dopadne na objekt aj difúzne svetlo odrazené od stien miestnosti. Preto kontrast nebude masívny a na fotografii budete mať prekreslené všetky detaily.
Ukážka príliš silného kontrastu:
V tieňoch niet podrobností a svetlá sú veľmi jasné.
Podobná situácia. Taký intenzívny kontrast sa hodí použiť skôr vo výtvarnej fotografii – zrušenie podrobností v tieňoch môže zdôrazniť to, čo „zostalo“ vidieť…
Záver
Práca so svetlom rozhodujúcou mierou ovplyvňuje výsledné fotografie.
Bočné osvetlenie, ktoré
zvýrazní reliéfne vlastnosti materiálu, býva veľmi často optimálnym osvetlením. Ideálne je teda bočné – difúzne osvetlenie.
Nechajte svetlo dopadať šikmo zhora.
Skúšajte. Nestačí objekt odfotografovať raz – spravte si viacero verzií pri rôznych osvetleniach.