Problémy pri vyvážení bielej

Akokoľvek vyzerá meranie bielej, ako celkom jednoduchá vec, pripravte sa duševne na to, že výsledky môžu dopadnúť zle, alebo celkom zle, stačí drobná chyba pri meraní.

Najhorším faktorom býva spravidla bielosť bielej.

Dajte si na kopu nejaké biele papiere viacerých druhov, pridajte biele tričká, biele ponožky, bielu plachtu a trebárs bielu zubnú kefku. Všetky sú biele, no každá trochu inak! A v tom je práve problém. Ktorá z nich je naozaj biela?

Naozaj biela je taká farba, ktorá nemá v sebe primiešanú žiadnu inú farbu – všetky zložky farebného spektra sú rovnako zastúpené. Ak aparát nastavíte podľa objektívne bielej farby, výsledky budú bezchybné.

A naopak – ak ako merací bod použijete nie celkom bielu, napríklad noviny, fotka dopadne zle, bude mať farebný závoj.

Dve fotky fotené podľa dvoch rôznych skoro bielych papierov. Ani jeden však nie je naozaj biely. Výsledok? Jedna fotka je skoro presná, ale trochu domodra. Druhá zas smeruje do žltozelenej…

Šípky ukazujú, kde približne končí biela farba. Čím nižšie, tým viac má biela nádych do niektorej farby. Problémom je to, že oko nie je tak citlivé na zmeny farieb, ak ich nemá s čím porovnať. Preto sa nám noviny môžu zdať biele, hoc sú do žlta. Ak by ste podľa nich nastavili fotoaparát, fotky by boli dosť viditeľne domodra…

Veci sa však netreba báť – ak nastavíte manuálne bielu, málokedy sa to podarí celkom dokonale. No výsledné fotky sa dajú pomerne dobre vyretušovať – aj s trochu nepresne zvoleným bielym bodom býva farebnosť vcelku použiteľná – na rozdiel od (napríklad) úplne zle nastavenej bielej, ak automatika nezvládne nastavenie v umelom svetle a fotky sú celkom žlté.

Na naozaj presné meranie preto nestačí siahnuť po hocakom kuse papiera. Ideálne by to mal byť profesionálny produkt určený práve na túto činnosť. Vyrábajú sa také meracie terče a ich biela farba je spektrograficky overená.

V núdzi však môžete použiť čokoľvek. V extrémnych podmienkach totiž aj meranie podľa zažltnutých novín môže viesť k lepším záberom, než by vyprodukovala automatika.

Ak automatika nafotí obrázok dožlta, retušou s ním už veľa nenarobíte. Farby budú rozladené. Hore originál, dole pokus o jeho retušérsku záchranu. Vpravo sú vynesené farby – hore svetlá stena, v strede farba terču, dole najtmavšie miesto fotky – hlina v kvetináči.

Je to preto, že zatiaľ čo červený kanál využíva plný rozsah, zelený využíva len tri štvrtiny a modrý nielen že končí niekde za polovicou, ale tmavšie farby modrej sú úplne odrezané.

Ak odmeráte bielu trebárs podľa steny, alebo niečoho skoro bieleho, výsledky budú lepšie. Tento záber je k bielej blízko, meral som podľa meracieho terča. Po retuši – spodný obrázok – je záber svetlejší, farby zodpovedajú realite a aj tmavé miesta majú správnu farbu. Nie domodra.

Tomu zodpovedá aj histogram – všetky tri kanály sú rozložené skoro rovnako – nečudo, že z takej fotky sa už dá vychádzať a retušou dosiahnete správne farby. Ak bude meranie bielej blízke presnému, retuš netreba, alebo stačí obrázok trochu zosvetliť.

Čo ak nemáte profesionálny terč s bielou, ba ani skoro presne biely papier?

To sa stane naozaj často. V takých situáciách sa mi osvedčil aj postup zdanlivo nezmyselný – namieriť aparát na tú scénu, ktorá sa bude snímať a nastaviť manuálne bielu. Vlastne spravíte ručne to isté, čo by spravila automatika aparátu a výsledky bývajú veľmi dobré. Neraz dokonca lepšie a neviem prečo. Tento postup sa mi osvedčil v situáciách, kedy automatika vytrvalo odmieta pochopiť, čo od nej chcem. Stačí nastaviť manuál a cvaknúť tú istú scénu, ako pri fotení. Meranie zvykne dopadnúť perfektne aj u prístrojov, ktoré automaticky zlyhajú… Zaujímavý paradox.

Kedy využijete manuálne nastavenie bielej?

Okrem extrémnych svetelných podmienok využijete neautomatické nastavenie bielej je situácia, kedy fotíte veľa obrázkov, ktoré potrebujete, aby boli celkom rovnako farebné. Napríklad pri výrobe panoramatickej fotky. (Mnoho fotoaparátov v režime Panoráma zamkne nielen nastavenie bielej, ale aj expozíciu a zaostrenie.)

V bežných situáciách sa mi však osvedčilo pracovať len s automatikou, býva veľmi presná.

Komentáre k článku: Problémy pri vyvážení bielej

  1. Tibor 19. januára 2004

    Aky je vlastne spravny postup nastavenia bielej? To som sa nikde nedocital. Vdaka.

  2. Miro Veselý 19. januára 2004

    No pre jednotlivé aparáty sa to mierne líši, spravidla je to v návode. Namieriť na bielu a merať. Mininávod je aj tu https://www.digi-foto.sk/rychlokurz/nastavenie-bielej-vo-fotoaparate

  3. Vendo 1. septembra 2010

    Miro, uvažujem nad skriptom, ktorý by automaticky vedel nastaviť bielu pri chybne nasnímaných záberoch, alebo – čo je horšie – niektoré modely ako napr. Canon EOS 400D naschvál zaťahujú až do tehlova, takže nezriedka vyzerá fotka ako starý obraz od Rembrandta… (je to zrejme prevencia “modrých” fejsov???)
    Základ je pri obrázku nastaviť najlepšie na čiernobielom zobrazení kontrast a jas, a tiež gamu – už tam je viditeľný posun k lepšiemu ohľadne fareného posunu… Potom nastaviť bielu – to by nemal byť teoreticky problém, vyhľadá sa miesto s najvyšším jasom, ktorý môže mať iba biela, a mohlo by to fungovať naprincípe porovnania zložiek RGB a koľko každej zložke chýba do referenčnej hodnoty, o toľko by sa mala “dvihnúť”.

    Teraz ale prichádzame na jedn fenomén: čisté farby! Ľusdské oko sa vie prispôsobiť zmene farebnej teploty, a potom farby vníma korektne… zrejme do určitej hladiny, samozrejme… Ale ak vojdeme do miestnosti kde sú farny iba napr. žltá stena a modrá podlaha a žiadna biela, ako je možné že to nespôsobí posun? Že by bola referenčná pomocná farba, napr. farba žiarovky? Ale ak sa dívame na modro-žltý obraz vonku či pod 2200 K žiarovkou, vždy rozoznáme machlaninu od sviežich farieb… musí tam byť iný referenčný mechanizmus… ešte pri žltej a modrej to pochopím, to je vlastne negatív a pozitív oproti sebe, z toho sa dá vytiahnuť maximálny rozsah…

    Nejaké riešenie musí existovať, buď to bude v porovnávaní jasových zložiek a ich doplnkových farieb na zvýšenie rozsahu, možno aj porovnanie chroma zložky???, ale jeden bod je pevný – všetky farby musia ísť cez stred luma trojuholníka, inak je takýto vektor posunutý a potom tiež nie je zrejme problém vyrátať vektorovú korekciu… tak nejako to by mohlo fungovať???

    Myslím že sa dá pochopiť aké riešenie hľadám… Navyše ma fascinujú zábery (aj keď sú niektoré až prehnane saturované), kde vyniknú krásne šťavnaté farby ale pozor – pleťovka ostáva nenásilne neutrálna, žiadna oranžová žiarovka ako jamesoch bondoch… aj to by sa dalo skriptom ošetriť, keďže dospelá ludská pleťovka má okolo 17% jasu, ak sa nemýlim… (kedysi sa meralo priemerné svetlo meraním na vlastnú dlaň aby negatív vyšiel dobre…), takže experimentom by sa dalo zistiť napríklad že do 50% jasu by ostali fabry len minimálne saturované, a nad túto hodnotu podľa nejakej krivky?
    Iná možnosť je nejaký systém porovnávania viacerých referenčných farieb a nejaký algoritmus ich “vyhladenia”… ale táto problematika je už mimo témy automatiky bielej…

    Poaradíš?

  4. Miro Veselý 1. septembra 2010

    Vendo obávam sa, že automaticky sa biela vyvážiť nedá. Filtre korigujúce pleťovku či farebnosť tu už boli a nedajú sa použiť hromadne a často ani nemajú zmysel. Nechcem brániť v rozlete, ale taký (ale funkčný) filter by bol na nobelovu cenu a bola by z toho možno doživotná renta. Aj ja mám rád asi až trocha prefarbené zábery, ale aj tak skoro každý spracovávam inak. Ešte sa často upravuje aj gradácia a začne toho byť odrazu priveľa.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: