Ako automatika odmeria bielu?

V skutočnosti je to zložitejšie, ale pre jednoduchosť to stačí popísať aj takto. Ako to je v skutočnosti vám aj tak výrobcovia neprezradia, môžeme si to len domýšľať.

Vo fotoaparáte sa odfotené 3 čiernobiele obrázky analyzujú.

Tieto tri obrázky sa nachádzajú v pamäti fotoaparátu a ešte to nie je tá fotka, ktorú dostanete. Zápis do finálneho súboru, ktorý si budete môcť pozrieť ich ešte len čaká.

1. určí sa tma

Automaticky sa v každom z nich hľadá najtmavšie miesto. To v normálnej situácii predstavuje oblasti v tieni, v tme. Vieme, že čierna tma má mať na farebnej digitálnej fotke vo všetkých troch kanáloch takmer nulovú hodnotu… Automatika preto hľadá oblasť s najnižším číslom.

2. určí sa svetlo

Zároveň sa na fotkách hľadá miesto, ktoré zodpovedá najsilnejšiemu svetlu. Nie však vypálené oblasti bez informácie, ale prvé náznaky kresby. Vieme, že jasná biela farba má na farebnej digitálnej fotke hodnoty všetkých troch kanálov okolo čísla 255.

3. analyzujú sa vzťahy

Na všetkých fotkách sa porovnajú najtmavšie a najsvetlejšie miesta, porovná sa, či sú fotky aj tonálne zhruba rovnaké. Ak áno, zapíšu sa do troch čiernobielych súborov hotovej farebnej fotky a skomprimujú do JPG formátu už ako jediný, spojený súbor.

Zápis do troch čiernobielych fotiek prebehne nasledovne. Zo surového objemu dát sa číselné hodnoty prepočítajú tak, aby úplne tmavé miesto malo v budúcej, finálnej fotke číslo nula a najsvetlejšia oblasť číslo 255. Obrazové (číselné) hodnoty medzi najsvetlejším a najtmavším miestom sa prepočítajú tak, aby sa zmestili medzi nulu a číslo 255. Každý z novovzniknutých obrázkov sa teda bude skladať z 256 poltónov sivej škály.

Čiernobiela fotka má totiž k dispozícii len 256 stupňov sivej.

Číslo nula znamená úplnú tmu, jednotka je tma, ale už nie "úplná". Dvojka je zas o chlp svetlejšia. A tak to pokračuje až po posledné číslo 255, ktoré znamená úplne bielu farbu.

Čo fotoaparát vidí na fotkách?

Fotoaparát sa samozrejme nepozerá na obrázky tak, že by na nich videl psa, oblaky, alebo strom. Vidí len čísla, ktoré zodpovedajú tomu, aké nameral hodnoty.

Podľa čísiel z jednotlivých kanálov vie určiť, kde už nie je v tme žiadna informácia. Rovnako sa pozrie na svetlé miesta. Pokiaľ sa ešte dajú nájsť nejaké informácie? Tam rozsah fotografie končí. Tak "vidí" fotku aparát a zvykne to celkom stačiť.

Psa nevidí. Vidí tmu v kríkoch a biele oblasti (chlpy) na zadnej nohe psa.

Farebná fotka bude väčšinou v poriadku.

Staršie fotoaparáty mali v tejto oblasti veľa problémov. Ak bol v obrázku výrazne farebný predmet, zobrazil sa na jednom z kanálov oveľa svetlejší a na inom kanále zas oveľa tmavší. Staré fotoaparáty (a niektoré lacnejšie súčasné) takúto situáciu nedokázali korektne spracovať. Fotky mali rôzne farebné závoje a nesprávnu farebnosť.

Koľko bitov máš, toľkokrát lepší si

Teraz trochu tvrdšia teória. Skúsim to pre názornosť veľmi zjednodušiť, vynechám veľa podrobností.

Ak ste už retušovali fotky, možno ste videli, že fotky sa dajú retušovať v 8 bitovom, alebo 16 bitovom režime. Retušovací program Gimp dokonca tuším umožňuje až 32 bitový režim.

Aj mnoho fotoaparátov spracováva fotky „interne v 12 bitovom režime“, hoc fotky vám vydá len v 8 bitovom. Čo to znamená?

Reč je o počte zaznamenateľných poltónov na fotke. 8 bitová čiernobiela fotka pozná 256 poltónov, 16 bitová fotka 65 536 poltónov. Pritom ak sa na 16 bitovú fotku pozriete na monitore, okom ju od 8 bitovej fotky celkom zaručene nerozoznáte. Načo teda pracovať s hustejším a jemnejším počtom podrobností?

Len kvôli prepočtom. Viac informácií zaistí presnejšie a jemnejšie výpočty.

So surovou fotkou zo snímača fotoaparát musí vykonať rôzne operácie a úpravy predtým, než sa z nej stane hotový obrázok. Okrem iného na fotke hľadá tmavé a svetlé miesto, aby potom odfotené poltóny nahustil (alebo niekedy roztiahol) do 255 stupienkov sivej na troch čiernobielych fotkách.

Viacbitový zápis znamená, že fotoaparát má na prepočty k dispozícii viac poltónov, ako bude na výslednej fotke. Vďaka tomu bude obraz presnejší a jemnejší.