Nefoť ma, nie som fotogenický! Takýto výkrik počuje asi každý fotograf dosť často.…
Čo sú to megapixely a ako vyzerajú?
Ak by sa obrázok skladal zo šírky 50 pixelov a výšky 25 pixelov, vyzeral by takto:
![]()
Tento miniatúrny obrázok sa skladá z 1250 obrazových bodov. V reči ľudí, čo vyhľadávajú blízkosť počítačov, sa však slovo „tisíc“ nikdy nevyslovuje. Hovorí sa „kilo“. A preto by tento obrázok pomenovali ako jednokilopixel. Tisíc bodov na prenos obrázka je, samozrejme, veľmi málo. Na pekný obrázok treba najmenej milión bodov. V reči počítačmenov mega. A tak vzniklo slovo megapixel.
Prečo je 1250 bodov na zobrazenie fotky málo? Aha, pre toto:

Ak si náš kilopixelový obrázok zväčšíme, uvidíme každý pixel namiesto pekných ostrých podrobností a farieb.
V digitálnej fotografii je pixel tou najmenšou jednotkou obrázka. Ak chceme kvalitnejší obrázok, treba na jeho zobrazenie „nahustiť“ viac pixelov.

Tu je šírka 100 pixelov.

Po zväčšení vidíme, že každý detail má už viac podrobností.

Tu 200.

Tu 400.
Monitor počítača sa skladá tiež z pixelov, a tak tieto obrázky vidíte jedna k jednej – čím viac majú pixelov, tým väčšiu zaberajú plochu na monitore. Keby ste ich však vzali do fotolaboratória a dali z nich spraviť fotky, každý obrázok by mal nakoniec na papieri rovnaký rozmer, menila by sa však kvalita fotiek. Obrázok so šírkou 50 pixelov by bol veľmi neostrý a skladal by sa zo štvorcov. Obrázok so šírkou 400 pixelov by už bol oveľa krajší, ale štvorčeky by bolo stále jasne vidieť.

Malý a veľký obrázok mačky na obrazovke.

Po zväčšení je malý obrázok veľmi neostrý. Podrobnosti menšie, ako je veľkosť pixela (fúzy, srsť), už vôbec nevidieť, informácia o nich neexistuje.
A teraz prichádza chvíľa, keď sa spýtate, koľko pixelov treba, aby na bežnej pohľadnicovej fotke nebolo vidieť, že sa vôbec z nejakých pixelov skladá. Odpoveď „čím viac, tým lepšie“ vás neuspokojí, však?
Od zhruba 1600 pixelov šírky a viac sú obrázky rozmeru pohľadnicovej fotky pekné a pomerne ostré, čo je v prepočte okolo 300 DPI.
A ďalšia odbočka do teórie. V praxi sa rozlíšenie fotiek udáva aj v DPI („bodoch na palec“). DPI je však jednotka, ktorá sa viaže len ku konkrétnemu rozmeru. Pri digitálnych aparátoch sa jednotka DPI nepoužíva, pretože ak z „dvojmegapixelového“ obrázka so šírkou 1600 pixelov spravíte pohľadnicovú fotku, bude mať rozlíšenie 300 DPI, čo je kvalita používaná v profesionálnej tlači (kvalitné fotky v časopisoch). Ak by ste však rovnaký obrázok zväčšili až na šírku 20 centimetrov, rozlíšenie klesne na 200 DPI, čo je už len kvalita bublinkových tlačiarní alebo novín.