Čo sú to megapixely a ako vyzerajú?

Ak by sa obrázok skladal zo šírky 50 pixelov a výšky 25 pixelov, vyzeral by takto:

Digitálna fotografia - ilustračná fotka

Tento miniatúrny obrázok sa skladá z 1250 obrazových bodov. V reči ľudí, čo vyhľadávajú blízkosť počítačov, sa však slovo „tisíc“ nikdy nevyslovuje. Hovorí sa „kilo“. A preto by tento obrázok pomenovali ako jednokilopixel. Tisíc bodov na prenos obrázka je, samozrejme, veľmi málo. Na pekný obrázok treba najmenej milión bodov. V reči počítačmenov mega. A tak vzniklo slovo megapixel.

Prečo je 1250 bodov na zobrazenie fotky málo? Aha, pre toto:

Digitálna fotografia - ilustračná fotka

Ak si náš kilopixelový obrázok zväčšíme, uvidíme každý pixel namiesto pekných ostrých podrobností a farieb.

V digitálnej fotografii je pixel tou najmenšou jednotkou obrázka. Ak chceme kvalitnejší obrázok, treba na jeho zobrazenie „nahustiť“ viac pixelov.

Digitálna fotografia - ilustračná fotka

Tu je šírka 100 pixelov.

Digitálna fotografia - ilustračná fotka

Po zväčšení vidíme, že každý detail má už viac podrobností.

Digitálna fotografia - ilustračná fotka

Tu 200.

Digitálna fotografia - ilustračná fotka

Tu 400.

Monitor počítača sa skladá tiež z pixelov, a tak tieto obrázky vidíte jedna k jednej – čím viac majú pixelov, tým väčšiu zaberajú plochu na monitore. Keby ste ich však vzali do fotolaboratória a dali z nich spraviť fotky, každý obrázok by mal nakoniec na papieri rovnaký rozmer, menila by sa však kvalita fotiek. Obrázok so šírkou 50 pixelov by bol veľmi neostrý a skladal by sa zo štvorcov. Obrázok so šírkou 400 pixelov by už bol oveľa krajší, ale štvorčeky by bolo stále jasne vidieť.

Digitálna fotografia - ilustračná fotka

Malý a veľký obrázok mačky na obrazovke.

Digitálna fotografia - ilustračná fotka

Po zväčšení je malý obrázok veľmi neostrý. Podrobnosti menšie, ako je veľkosť pixela (fúzy, srsť), už vôbec nevidieť, informácia o nich neexistuje.

A teraz prichádza chvíľa, keď sa spýtate, koľko pixelov treba, aby na bežnej pohľadnicovej fotke nebolo vidieť, že sa vôbec z nejakých pixelov skladá. Odpoveď „čím viac, tým lepšie“ vás neuspokojí, však?

Od zhruba 1600 pixelov šírky a viac sú obrázky rozmeru pohľadnicovej fotky pekné a pomerne ostré, čo je v prepočte okolo 300 DPI.

A ďalšia odbočka do teórie. V praxi sa rozlíšenie fotiek udáva aj v DPI („bodoch na palec“). DPI je však jednotka, ktorá sa viaže len ku konkrétnemu rozmeru. Pri digitálnych aparátoch sa jednotka DPI nepoužíva, pretože ak z „dvojmegapixelového“ obrázka so šírkou 1600 pixelov spravíte pohľadnicovú fotku, bude mať rozlíšenie 300 DPI, čo je kvalita používaná v profesionálnej tlači (kvalitné fotky v časopisoch). Ak by ste však rovnaký obrázok zväčšili až na šírku 20 centimetrov, rozlíšenie klesne na 200 DPI, čo je už len kvalita bublinkových tlačiarní alebo novín.

Pozrite si aj tieto články: