Často si spomeniem na scénu z akéhosi špionážneho filmu, v ktorom sa agent pod rúškom tmy prikradol do akejsi pracovne a fotoaparátom malým, ako zápalková škatuľka, reprodukoval spisy.…
Kolorovanie sa niekedy nedarí…
Ak si chcete skúsiť sily, nič vám nebráni v tom, aby ste siahli do archívu a zafarbili si nejaký starý obrázok.
Tento záber je na kolorovanie ideálne nevhodný. Veľké plochy trávy a sena sú tým miestom, ktoré vás zaručene prezradí. Okamžite a na prvý pohľad.
Založte novú vrstvu a na ňu postupne maľujte farby tak, ako by asi mohli v skutočnosti vyzerať.
Vzhľadom na to, že kolorovanie považujem za gýč, neváham fotke uštedriť tuho belasé nebo, aj keď je jasné, že tam žiadne modré nebo nebolo.
Postupne zamaľujte všetko.
Po spojení čiernobieleho obrazu s farbami pomocou vlastností vrstvy narazíte na základný problém kolorovania. Na kopách sena a na tráve vidno, že sú maľované.
Aj keď ručne dokreslíte pár desiatok žltých kvetín a trávnik nepatrne počmárate rôznymi odtieňmi zelenej, vo farebnosti nikdy nedosiahnete takú varietu, aká by bola na skutočnej farebnej fotke.
Výsledku by hodne pomohlo, ak by ste mali poruke inú farebnú fotku s podobným motívom. Ak by ste farby brali z nej, bol by výsledok o niečo lepší.
Stvoriť z tejto fotky kolorovaním fotku na nerozoznanie od farebnej by chcelo veľmi dlhý retušérsky zásah, možno by trval aj niekoľko hodín. Veľkú časť obrazu by ste museli normálne namaľovať.
Nie som presvedčený, či by výsledok stál za tak veľkú námahu…