Fotíme mobilným telefónom

Toto je článok, ktorý som napísal niekedy v roku 2006 a postupne som ho rozširoval. Posledná úprava je v 2014. V tomto článku teda nájdete prevažne problémy, aké majú fotoaparáty v mobilných telefónoch. Pokiaľ vás zaujíma fotenie cez iPhone, v tomto článku sa mu nevenujem. Je tu síce na dvoch fotkách porovnanie, ale väčšina problémov popísaných v článku sa týka Androidových a starších foťákov.

Mobilný telefón je zariadenie, ktoré s fotografiou nemá formálne nič spoločné. Je to však malý výrobok, ktorý má človek často pri sebe stále. Oplatí sa mať poruke. MP3 prehrávač, diktafón, či fotoaparát.

Donedávna boli fotografie z mobilných telefónov mizerné. Situácia sa však stále lepší. Slimačím tempom, ale lepší. Mnoho fotografov sa pri predstave, že by mali fotografovať mobilom len zhnusene uškrnie. Veď sú to len farebné fľaky. Iní fotografi zas veselo fotografujú. Nejedna celostránková fotografia známeho fotografa bola cvaknutá cez iPhone. Takže až tak žalostné to s tým fotografovaním z mobilu už dnes nie je.

Kontrast je vysoký, farby približné, ostrosť tupá.

Ale fotoaparáty na mobiloch proste sú a ľudia nimi teda budú občas fotografovať. Ako fotopoznámka sú také fotky celkom prijateľné. Ja zastávam názor, že je lepšie mať radšej odfotené „škaredé fľaky“, ako „nič“. Zábery z mobilu môžu osviežiť spomienku na príjemné stretnutie. Kto toto stanovisko nezdieľa, proste mobilom fotiť nemusí. Žiaden problém – ak neprekáža brašna, fotografie zo zrkadlovky s niekoľkými objektívmi jednoducho budú lepšie. Problém je v tom, že niekedy nebudú! To vtedy, keď zrkadlovka zostane doma, zatiaľ čo váš mobil čaká vo vrecku.

Kvalita fotografií z mobilu

Niekedy okolo roku 2005 sa v mobilných telefónoch už celkom bežne začali objavovať fotoaparáty. Ich kvalita bola veľmi nízka, ale ako fotopoznámka to stačilo.

Príklad z roku 2005. Prítmie stačilo na to, aby obrázky z mobilu stáli za málo. Nízke rozlíšenie, podivné farby.

V roku 2007 bola situácia neiná. Najmä v prítmí fotografie nestáli za nič, silný šum, žiadne podrobnosti. Napriek tomu vývoj pokračoval a ako lacneja elektronika, do mobilných telefónov sa dostáva lepšia kvalita. Pôvodné dych vyrážajúce „až 3 megapixely“ dnes vyrážajú dych na spôsob „čože? LEN tri?“.

Pritom kvalitné 3 megapixely sú na bežnú rodinnú fotografiu vcelku primeraným rozlíšením. Na pohľadnicovú fotku to stačí. 5 megapixelov, samozrejme, je lepšie. Čokoľvek viac určite pomôže.

Aby sa cena za mobil nešplhala príliš vysoko, fotoaparáty v mobiloch bývajú v súčasnosti osadené stále skôr hračkárskymi prístrojmi. Asi najviditeľnejšie problémy:

Optika – malý objektív nedá poriadnu kresbu.
V mnohých mobiloch je fotoaparát chránený plastovým (!) krytom, takže všetky fotky sú určené kvalitou výlisku. Aj keď iné stroje majú pred objektívom aspoň sklo, pri bežnom nosení sa časom poškriabe a ušpiní. Aj fotografie potom tomu zodpovedajú.
Nízka kvalita čipu a elektroniky produkuje farebne deformované zábery.
Aj keby sa však do mobilu zabudoval fotoaparát s rozlíšením trebárs 100 megapixelov, problém nekončí. Držanie mobilu je spravidla neergonomické a možno aj polovica fotografií by bola aj tak zaťažená výraznou pohybovou neostrosťou. Takmer všetky snímané v prítmí.
Aj keď dnes už je to menej časté, dodnes nájdete fotoaparáty, ktoré majú nepravidelné pokrytie plochy obrazu. Buď je obraz v strede svetlejší, alebo má dokonca po bokoch inú farebnosť.

Pozrime sa preto na niekoľko príkladov ako sa problémy niekedy dajú obísť.

Plast pred plast

Jedným z najvážnejších a pritom zbytočných likvidátorov obrazovej kvality je však u väčšiny mobilov fakt, že objektív je ukrytý za plastovým krytom mobilu. (Nie u všetkých mobilných telefónov.)

Tento mobilný telefón má pred objektívom plastové puzdro. Toto puzdro značne znižuje kvalitu obrazu.

Už nový mobil s nepoškriabaným krytom fotí viditeľne horšie ako v prípade, že fotografujete bez plastového krytu. Po čase používania fotoaparátu sa kvalita obrázkov značne zhorší práve vinou poškriabaného a obchytaného obalu mobilu. Preto ak chcete snímať v rámci možnosti čo najlepšie zábery, mali by ste riešiť problém plastového krytu. Komu sa to však chce robiť? Akonáhle na plastový kryt dopadne svetlo, bude pôsobiť mierne zahmlenie obrazu. Je to jav podobný, ako v prípade, keď fotografujeme normálnym fotoaparátom a nepoužijeme slnečnú clonu. Dlhodobejším používaním mobilu sa plastový kryt začína dopĺňať o drobné škrabance, ktoré tento jav ďalej zvýrazňujú.

Test

Podrobil som praveký mobil Nokia 3220, presnejšie jeho fotoaparát krátkemu testu. Začnime plastovým obalom.

Obal mobilu je odstránený. Fotografia je v podstate zdravá.

Pred objektívom je umiestnený štandardný plastový obal, nový. Rozdiel v kvalite je malý

Starý plastový obal, obchytaný, poškriabaný. Rozdiely sú viditeľné tým viac, čím viac svetla dopadá na plastový obal. Ak by prístroj bol v tme, obrázky by boli kvalitnejšie.

Farebnosť

Typickým znakom fotoaparátov v mobile je nižšia kvalita automatického nastavenia farieb. Veľmi často je zaťažená chybou viac, než mizernej optiky.

Sivá plocha. Tu je dobre vidieť farebnú nekonzistenciu obrazu – v strede je obraz mierne červený, po okrajoch skôr modrozelený. Tento jav bude prítomný na úplne všetkých záberoch a významne komplikuje fotoaparátu aj nastavenie bielej. Následne to aj pri retuši spôsobí komplikácie. S rôznymi obmenami sa s takýmto farebným zaťažením stretávame bežne aj v mobiloch roku 2013 / 2014.

Pri snímke neutrálneho objektu to je vidieť výborne. Napríklad asfalt.

Na bežnom zábere to udrie do očí menej (tento obrázok je z iného fotoaparátu).

Podivuhodná farebnosť

Neplatí to pre všetky fotoaparáty, ale skúste svoj fotoaparát a potom mobil namieriť na farebne výrazný motív. Automatika u väčšiny lacnejších prístrojov úplne zblbne. Výrazná červená, žltá, zelená… Akákoľvek výrazná farba, ktorá zaberá väčšiu plochu obrazu.

Test snímky ruží na sivom podklade trpí klasickou chybou zle nastavenej bielej, pri ktorej pozadie má modrozelenú farbu. Pritom záber bol fotografovaný na kalibrovanom testovacom obrazci s 18% sivou.

V praxi je jav väčšinou trocha menej výrazný.

Bežný obrázok má farebnosť ako-tak prijateľnú.

No keď sa električka dostala bližšie, červená farba tvrdo zdeformovala nastavenie bielej na nezmyselné hodnoty.

Inokedy sa zas pri fotení mobilom stane, že fotoaparát sa rozhodne štrajkovať.

Farebne výrazná scéna v origináli sľubovala efektný a bezproblémový záber. Nič také. Niečo mobil zblblo. Možno modrá obloha, svetlohnedé pne, zelené plochy? Neviem. Obrázok je tak zlý, ako keby bol fotografovaný s chybne nastavenou bielou (akože nič také na bežnom mobile nenájdete).

2013: rozdiely v kvalite obrazu sú priepastné

Ak si vyberáte mobilný telefón veľmi rýchlo zistíte, že ste v pasci. Prakticky všetky telefóny majú fotoaparát nižšej až nízkej kvality. Drahšie mobily mávajú viac megapixelov, ale ostatné parametre fotoaparátu sú často zaťažené horeuvedenými chybami.

Výber potom vyzerá tak, že človek

by kúpil ten drahší mobil lebo má dobrý procesor, ale stále ešte mizerný foťák
zato starší model je lacnejší, možno lepšie fotí ale zas nezvláda inú drobnosť
konkurenčný stroj síce fotí lepšie ako prvý uvedený, ale horšie ako druhý uvedený, má však blesk – síce slabý, ale blesk

Je to na zbláznenie. Bežné firmy ponúkajúce mobily jednoducho chŕlia polopodarky. Každý jeden výrobca (Nokia, Samsung, HTC…) vyrába v jednej chvíli 10 aj viac mobilov. Nedáva mi to zmysel. Ani jeden z nich nie je zvyčajne úplne v poriadku. Najdrahší model býva technicky a papierovo dobrý, fotoaparát ale často vyrazí dych. Jednoducho človek by za tie prachy čakal viac. Logickejšie by mi pripadalo keby sa výrobcovia sústredili. Stačí jeden skvelý prístroj, ale po všetkých stránkach. Jeden v priemernej triede a jeden pre žobrákov. To, samozrejme, neurobia. V tvrdej konkurencii sa snažia chrlením rôznych variánt toho istého zamoriť trh a odkrojiť väčší koláč. Tak sa zákazník (dúfajú) bude rozhodovať ktorý z mnohých mobilov Sony si kúpi. Keby bolo mobilov málo, uvažovali by sme, či chceme Sony, HTC, alebo Huawei. Výsledkom sú odfláknuté produkty. Vyberáme potom medzi dosť zlým foťákom a pomerne rýchlym systémom. Alebo menej tragický foťák a plazivý systém? Je to nepriateľské a neekologické. V tomto má Apple asi pravdu. Vyrába len najdrahšiu cenovú kategóriu a koniec diskusie.

Mne, keby som vyrábal mobily, by vadilo, že zákazníci o mojich výrobkoch musia hovoriť v kategóriách „tento je horší, tento lepší“. Viac by sa mi páčilo, keby hovorili „vyrába jeden mobil, ale ten stojí za to“. Práve preto je výber mobilu úloha pre špecialistu. Ak sa nevyznáte, zabije vám to aj niekoľko dní len kým si naštudujete pár recenzií…

Porovnávať a vyberať z ponuky stoviek prístrojov sa potom dá presne do chvíle kým vás neprevezú do blázinca, alebo kým si nejaký nekúpite, aby bol pokoj. (Hocijaký, len už dosť vyberania.) Potom začnete fotiť.

Androidový telefón strednej triedy. Hmm. Oproti mobilom z roku 2005 je to už pokrok. Ale pokrok na úrovni rýchlosti posúvania v rade ne pošte. Keď poštárka za okienkom nie je, lebo vzadu tajne fajčí.

Farebnosť je diskutovateľná, obraz tmavý a pomerne kontrastný. Tvár mám červenú ako kandidát na prezidenta. Pozorné oko vidí že obraz je zaťažený podobnou červenkastou škvrnou v strede ako sme si ukazovali na záveroch vyššie. Ostrosť nepresvedčivá s výraznými známkami softvérového preostrenia. Šum prítomný, poctivý, neprehliadnuteľný. Škoda fotiť!

Obľúbený iPhone 4 fotí takto. Slušná kvalita obrazu, po zväčšení však nečakajte celkom žiletkovú ostrosť, akú bežne vidíte pri fotení súčasným aj kompaktným aparátom. Na bežné fotografovanie však stačí viac, než len s prehľadom. Obraz nie je vôbec preostrený, detaily sú konkrétne. Použiteľné. Radosť fotiť.

Takto fotí lepší kompaktný fotoaparát strednej triedy. Po zväčšení je rozdiel v ostrosti, kresbe a iných parametroch obrazu naozaj priepastný.

Ešte jedno porovnanie androidový mobil. Aj tu je obraz mierne podexponovaný a farebne dosť diskutovateľný. Podstatné však je, že to fotí. Na rodinné účely s prehľadom. Fľak v strede obrazu nie je ani vidieť.

Iphone 4.

Kompaktný fotoaparát.

Expozícia a jej nastavenie

Pokračujem ďalšou typickou chybou, ktorú vídame v lacných mobiloch.

Podexpozícia. Viacero androidových mobilov je nastavených tak, že ak v zábere máte oblohu, meria na ňu. Tento druh merania často vidieť u zrkadloviek. U mobilu s automatikou je to dosť vážny problém.

Akonáhle však namierite na tmavší motív, dostanete často preexponovaný obrázok.

S istou šikovnosťou a šťastím sa ale môže podariť aj expozične správny záber. Len si nevšímajte, ako je hlina vľavo skôr zelenkastá a vpravo červenkastá.

Pri snahe odfotiť dúhu vás môže ovaliť fialová tma. Jednoducho nie je to ono.

Záver

Nie je cieľom tohto článku porovnávať neporovnateľné. Bol by hlúposť postaviť proti sebe profesionálny fotoaparát a hračku veľkosti pol centimetra kubického a čudovať sa, že tá malá bodka predsa len JE horšia, ako špecializované zariadenie.

Avšak je ľudské, že ak sa povie fotoaparát, láka nás to porovnávať. Takže je celkom jasné, že fotoaparáty ešte dlho budú tým zariadením, ktoré použijeme, ak chceme prvotriednu kvalitu obrázkov.

Na druhej strane tu máme čoraz viac mobilných telefónov, ktoré začínajú fotiť tak, ako pred nedávnom nefotili ani fotoaparáty. Už dnes si môžete zvoliť iPhone a fotografovať v naozaj slušnej kvalite. (Aj filmovať.) Nie, nebudú to zábery, ktoré by splnili všetky požiadavky na profesionálnu fotografiu. Ale iPhone vo verzii 5 už fotí tak, že či fotku, alebo video vám pokojne vezmú aj do tlače, či do televízie. Stále tam sú technické limity, ale skúsený fotograf ich vie neraz obísť.

Mobil máte pri sebe a môžete teda aj fotografovať. To je stále jeho základná výhoda. Ak je jeho fotoaparát čo trocha použiteľný, tak jeho výstup môžete pokojne použiť aj profesionálne – na internete, v reportáži, v časopisoch. Je mnoho svetelných situácií – hlavne pri dostatku svetla – kedy kvalita aj lacných fotoaparátov je úplne v poriadku. Pri pohľade na výslednú fotografiu potom nezistíte

či ide o fotografiu zo zrkadlovky
z dobrého mobilu
alebo o sken z filmu.

Mne sa tento trend páči. Časom budeme môcť fotiť čímkoľvek. Chladničkou, posteľou, okuliarmi, prilbou, autom, zvončekom pri dverách… Viem, mnoho zo spomenutých prístrojov už dnes bežne fotografuje. Ale aspoň sa chrlia ďalšie milióny fotiek. Čo na tom, že sú všetky priemerné? Veď to isté robia aj výrobcovia.