Fotoaparát padol do vody. Čo teraz?

Samozrejme, každý si dáva pozor, aby sa niečo také nikdy nestalo, ale pri najlepšej vôli a snahe sa môže všeličo prihodiť. Môžete aparát pevne držať a nebude vám to nič platné, ak s ním spadnete do vody aj vy. Alebo na prechádzke pri mori príde silná vlna. Či počas zábavy nechtiac rozlejete krígeľ piva priamo na prístroj. (Škoda piva…) Alebo ho na chate necháte na stolíku pod šírim nebom a začne pršať…

Proste stať sa môže všeličo. Vaša reakcia by mala byť okamžitá a celkom jednoznačná.

Okamžite, ako to je možné zamedziť ďalší styk s kvapalinou. To znamená vytiahnuť z bazéna, mláky.
Okamžite vybrať batériu.
Okamžite vybrať pamäťovú kartu.

Uvedené body sú v poradí krokov, aké odporúčam. Žiadne pokusy prístroj vypnúť, aj keď bol tesne pred pádom zapnutý. Strácali by ste tým drahocenné sekundy. Cieľom je čo najskôr zbaviť fotoaparát zdroja napájania. Ak sa nedá prístroj z dosahu vody oddialiť (trebárs sa zachytil o popruh a nedá sa hneď vybrať z vody) vyberte z neho batériu naslepo.

Pretrvávajúca prítomnosť zdroja energie by mohla veľmi pravdepodobne zničiť elektroniku prístroja skratom.

Po vypnutí zdroja energie vyberte kartu – nech čím skôr začne schnúť. Šanca, že z nej dáta dostanete je stále solídna, ale karta musí najskôr dokonale vyschnúť aj zvnútra.

Teraz ste uhasili hlavný "požiar" – elektrika je najnebezpečnejšia. Nasleduje zásada číslo jedna:

Utopený fotoaparát už v žiadnom prípade nezapínajte! Patrí do servisu!

Žiadne také pokušenie, že "skúsim, či má vôbec šancu". Ak mokrý prístroj zapnete, tým ho prakticky na 100% zničíte. Preto premôžte zvedavosť. Ak sa dá zapnúť, zapne sa aj neskôr, po uschnutí.

Ďalšie vaše kroky po vybraní batérie a karty by mali smerovať k čo najefektívnejšiemu odstráneniu vody z fotoaparátu. To sa ľahko povie, ťažšie spraví.

Aj v prípade, že sa jednalo len o zlomky sekundy, voda už asi vnikla aj do vnútra prístroja. Do neho sa (spravidla v teréne) asi nedostanete – chcelo by to jemné šrobováčiky a skúsenosti. Pádom do vody ste totiž aj tak stratili záruku a tak by bolo najlepšie zbaviť elektroniku vody čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Ak ale nemáte skúsenosti s rozoberaním elektroniky, rozhodne to neskúšajte!

Na začiatok môže pomôcť savá tkanina, ktorou prístroj osušíte za pomoci veľmi jemného hŕkania, či potriasania prístrojom, aby ste vodu zvnútra presvedčili, aby vykukla. Tam ju nasaje napríklad uterák.

Mokrý fotoaparát nesušte na teple!

Áno. Chceme to usušiť čo najskôr, ale nepoužite na to fén, radiátor, ani piecku.

Dajte ho na suché miesto a môžete naň namieriť bežný ventilátor. Ak niečo z pohybujúceho sa vzduchu do karosérie prenikne, tým lepšie. Ak nie, neublížite tým.

Áno, dá sa namietnuť, že ak tam vznikne pohyb vzduchu, spolu so sušením do prístroja vnikne i prach. Ale bežná voda, či iné tekutiny nie sú dokonale čisté a ak fotoaparát nie je vzduchotesný, prach už v ňom aj taj je. Prioritné je čo najrýchlejšie sucho…

Po tejto prvej pomoci začnite pátrať po nemocnici pre pacienta. Servis bude potrebovať a to čím skôr, tým lepšie.

Čo hrozí, aké sú šance?

Topenie fotoaparátov má nemilé dôsledky. Čistá voda by obvodom teoreticky nemala príliš ublížiť. Ak ste stroj neskratovali zapnutím, po dokonalom usušení by mal normálne nabehnúť a fungovať. Problémom je však práve pojem čistá voda + špina vo fotoaparáte.

Čím viac rôznych prímesí vo vode je (napríklad morská voda, pivo…) tým väčšia je pravdepodobnosť, že tieto látky urýchlia rozvoj korózie na elektronických obvodoch. Výsledkom korózie potom môže byť fakt, že prístroj vám po usušení bude ešte slúžiť týždeň, mesiac, či viac, ale jedného dňa sa korózia podpíše pod jeho definitívny koniec. Práve preto je potrebné prístroj čo najskôr expedovať do servisu, kde ho môžu úplne rozobrať, diely urýchlene osušiť a ak sa dá, aj očistiť. To značne predĺži životnosť v porovnaní s neošetrenými súčiastkami.

Ak sa voda dostala až do objektívu, bude to horšie. Môže v ňom zanechať stopy, ktoré budú viditeľné. V servise môžu optiku očistiť väčšinou len z vnútornej strany, nie však aj jednotlivé sklá vo vnútri objektívu. A výmena celej optiky je spravidla tak drahá, že sa asi neoplatí.

Aj na snímač sa môže dostať prach, alebo na ňom zostanú kvapky zaschnutej tekutiny ak stroj nedáte do servisu. To by sa prejavilo na fotografiách…

Cena za opravu možno odradí

Ako úplne prvú však opravárom položte otázku, aká bude zhruba cena za opravu. Kúpeľom prístroja ste prišli o záruku a tak si opravu musíte zaplatiť sami. A počítajte bežne s cenami aj okolo 6000 korún. (To je závislé podľa fotoaparátu a rozsahu škôd a môže sa to veľmi líšiť!) To je čiastka, ktorá stojí za veľmi tuhé zváženie, či ju zaplatiť, alebo proste fotoaparát oplakať. Najmä ak ide o starší prístroj, prikláňam sa skôr ku jeho eutanázii.

Eutanázia fotoaparátu

Tým rozumiem stav, kedy prístroj doma ponecháte v suchu až do doby, keď nadobudnete pocit, že je aj vo vnútri celkom suchý. Potom ho zapnete a uvidíte, čo sa stane… Možno bude fungovať, možno nie.

No zaplatiť za opravu viac, než polovicu ceny novšieho fotoaparátu je riskantné. Áno, z opravy vám ho asi vrátia v poriadku, ale stále je tu riziko, že sa časom začne niekde objavovať korózia a prístroj môže znova vypovedať poslušnosť. Preto si myslím, že radšej, než zaplatiť priveľa bude asi lepšie zmieriť sa so stratou.

Každopádne – vec konzultujte s opravárom, nedajte len na môj článok. Každé utopenie je iné a aj fotoaparáty sa od seba dosť líšia. Môže sa ukázať, že výsledok nie je tak tragický, ako na prvý pohľad vyzerá. Možno bude cena len pár sto korún…

Opatrne s Li-Ion článkami

Ak prístroj nedáte do opravy a budete ho sušiť podomácky, odporúčam veľkú opatrnosť v prípade, že používa Li-Ion články, ktoré sa nabíjajú priamo vo fotoaparáte. Voda, či korózia môže teoreticky poškodiť práve obvody nabíjania a je tu istá, malá, ale existujúca možnosť, že by počas chybného nabíjania mohlo dôjsť k explózii článkov, alebo k požiaru. Preto utopené prístroje na Li-Ion články nabíjateľné priamo v prístroji radšej predsa len ukážte v servise – nech po kalamite s vodou nakoniec aj nevyhoríte!