Z akého materiálu je telo fotoaparátu?

Priznám sa hneď v úvode, že na túto otázku zatiaľ nemám vytvorený názor. Preto viac než jednoznačné vysvetlenie považujte, prosím, tento článok za výzvu k diskusii či zamysleniu.

Vec totiž vôbec nie je jednoznačná.

Čítajúc diskusné fóra povedal by som, že kovové telo by asi vyhralo súťaž o miss top fotoaparát.

Problémom však je to, že „kovové“ môže znamenať všeličo.

S akými karosériami sa dá vlastne stretnúť?

Na výber toho veľa nie je a zrejme ani nebude.

Železo

Poctivý, hrubý a pevný kovový obal fotoaparátu, ktorý náležite pozdvihne hmotnosť prístroja, je vec, s ktorou sa pri bežných digitálnych fotoaparátoch veľmi nestretávame.

Dá sa vidieť skôr v poloprofesionálnej a profesionálnej triede fotoaparátov.

Hliník se odstěhoval do Humpolce

Tenký alumíniový (alebo jemu podobný) obal sa dnes dá vidieť na drahších fotoaparátoch. Taký fotoaparát pôsobí robustnejšie a vydrží aj veľmi časté používanie bez toho, aby sa príliš ošúchal.

Často je vrstvička kovu len celkom tenká a pod ňou sa skrýva plastový obal…

Pofŕkaný plast

Ďalším často využívaným materiálom je plastové telo, ktoré je z vonkajšej strany pokryté tenulinkou vrstvou niečoho, čo sa tvári ako kov.

Výhodou je, že taký povrch fotoaparátu je viac oderuvzdorný a na prvý pohľad vyzerá kovovo.

Maľovaný plast

Azda najčastejším materiálom – obzvlášť u prístrojov lacnejších a lacných – je plast pomaľovaný striebornou farbou.

Už po krátkom používaní sa na najnamáhanejších miestach farba ošúcha a z kovovo striebristého tela vykukujú plastovo sivé rohy.

Priznaný plast

Do počtu spomeniem, že tu a tam sa dá vidieť aj nepomaľovaný plast. Také fotoaparáty však pôsobia ako hračky…

Porcia výhod a nevýhod v jednej palacinke

Teraz by ste si asi chceli najradšej prečítať vetu, ktorá by bola balzamom na ranu vášho rozhodnutia – ktorý druh karosérie je najlepší.

A veru nič také nebude.

Nie je jednoznačné, ktorý obal je najlepším riešením.

To, čo sa z istého uhla pohľadu môže javiť ako výhoda, z iného uhla je poriadnou nevýhodou.

A včul bábo raď.

Kovový, ťažký stroj

Kov má jednoznačne výhodu v mechanickej odolnosti.

So železným fotoaparátom môžete pokojne ísť fotografovať vojnovú fotografiu, hodiť ho do plecniaku, ignorovať ho, či denne láskyplne hladkať šmirgľom. Asi bude vyzerať otlčený, ale „vydrží všetko“.

Nevýhody však sú, a nie zanedbateľné.

Hmotnosť prístroja je vyššia. To je pre profesionála výhoda – ťažkým prístrojom sa lepšie fotografuje .

Pre bežné použitie je ťažký fotoaparát spravidla nevýhodný. Keďže na tomto webe sa venujem skôr amatérskej a rodinnej fotografii, zaradil som ťažký fotoaparát medzi nevýhody, aj keď som mal pri písaní poriadne zaťaté zuby.

Pevnosť prístroja netlmí pád. To je drobnosť, s ktorou je dobré počítať.

Je to podobné ako s autami – ak máte „mäkké“ auto a narazíte ním do stromu, zdeformuje sa celý „predok“ auta ako harmonika. Vy však zrejme vystúpite po vlastných. Ak však disponujete „poctivým“ starým Cadillacom, ktorý po náraze javí len náznaky odretého laku, vás budú z auta vyberať lopatkou.

Energia vzniknutá po náraze sa musí nejakým spôsobom minúť. Buď sa zdeformuje obal, alebo sa – rozbije objektív. Alebo sa vo vnútri niečo odtrhne, zlomí…

Ak vám spadne pevný, železný prístroj na zem, je veľmi pravdepodobné, že sa v ňom poškodí niečo vo vnútri alebo v objektíve. Účinok pádu bude horší aj o to, že prístroj je ťažší.

Plastový bakeliťák

Nevýhodou je mechanická opotrebiteľnosť. Taký fotoaparát je už po pár týždňoch viditeľne poničený. Na tele sa objavia škrabance, rohy prístroja prezrádzajú´, že je z plastu.

Je to však nevýhoda? Zle vyzerajúci prístroj nemusí hypnotizovať prípadných zlodejov – neulakomia sa na prístroj, ktorý je ošumelý a asi by ho od nich málokto kúpil.

Mám známeho, ktorý odporúča hneď po nákupe drahého fotoaparátu kúpiť si modelárske farby a na fotoaparát namaľovať škrabance, pukliny a oškrené miesta práve ako obranu pred krádežou. Namaľujete si tak make-up a fotoaparát vyzerá ako lacný, zdemolovaný.

Výhodou je nízka hmotnosť. Nad takou výhodou si síce profesionál odpľuvne, ale v rodinnej fotografii je to silný argument. Na to, aby ste sa odfotografovali pri mori či pri torte, naozaj nie je potrebné vláčiť kilo železa navyše.

Výhodou je deformovateľnosť. Pri páde plastového prístroja je fyzika konečne raz na našej strane.

  1. Ľahší prístroj pri páde nie je tak mechanicky namáhaný, ako ťažký.
  2. Plastové telo prístroja je pružné a poddajné.

V momente pádu sa najskôr energia začne míňať na deformáciu plastového obalu. Ten je mierne pružný a pri troche šťastia sa väčšina energie vyčerpá na to, že sa telo prístroja zdeformuje – napríklad sa ohne. Po vyčerpaní energie sa vďaka pružnosti materiálu obal (možno) vráti do pôvodného tvaru.

Orgány fotoaparátu tak majú šancu prežiť bez rán či vnútorného krvácania.

V horšom prípade pružnosť plastového tela nedokáže kompenzovať všetku energiu a nastáva trvalá deformácia – na mieste nárazu sa môže obal deformovať, alebo dokonca praskne. To je pri oprave (ak ju vôbec treba) rozhodne lacnejším dôsledkom pádu, ako puknuté niektoré sklo objektívu či zlomený plošný spoj.

Kombinované povrchy

Asi najlepším kompromisom sú teda prístroje s plastovým telom, ktoré je pofŕkané kovovou vrstvou, či nad plastom je tenulinká vrstvička kovu.

Sú ľahké a pri páde má takáto karoséria schopnosť prevziať veľkú časť energie na svoju deformáciu.

Áno, fotoaparát síce bude mať po páde asi trochu pokazený tvar, ale s trochou šťastia môžete pokračovať vo fotografovaní…

Záver

Takže ktorý materiál na karosériu by vlastne v našej nevyhlásenej súťaži vyhral?

Asi by sme namiesto výsledkov zaznamenali poctivú a dlhotrvajúcu hádku.

Profesionáli by sa uškŕňali nad bakelitovými hračkami. Dámy by sa uškŕňali nad profesionálnymi fotoaparátmi, pobavene porovnávajúc ich veľkosť a hmotnosť so svojimi kabelkami. No a anonymní internetoví diskutéri by všetko jednoznačne relativizovali.

Myslím si, že pomôže, ak sa o skúsenosti podelíme v diskusii.

Za seba hovorím: mal som aj plastový prístroj, teraz mám prístroj s tenkým kovovým plášťom. V poličke mám aj starší železný fotoaparát (na film). Záver? Mne je to jedno. Z čoho je obal prístroja ma netrápi, pri kúpe tento parameter celkom ignorujem. Ak mi vyhovujú vlastnosti fotoaparátu, kúpim ho bez ohľadu na karosériu. 

Komentáre k článku: Z akého materiálu je telo fotoaparátu?

  1. goran 26. júla 2004

    pouzivam bakelitaky, predtym som mal maly kompaktny plastovy nikon, teraz mam trocha vacsiu obludu od kodaku (asi plast, vid nizsie). po asi 3 mesiacoch vyzera strasne. hlavne ta guma ktora je na rucke, ta vyzera… :)

    mimochodom, tazko vobec povedat, z coho je aparat vyrobeny. mal som kamosa, ktory si cely cas myslel, ze ma kovovy fotak, aj v predajni si to mysleli… :D

    ja davam hlas bakelitakom, keby som matke doniesol kovovy, dost by ma bolelo, keby mi s nim trieskala o hlavu, ze preco je tazky :))) A bakelitakom by to malo menej boliet :D

  2. PetrM 26. júla 2004

    Miro, posledním odstavcem jsi to shrnul přesně a diskuse je zbytečná, ne? Přesto pár postřehů:

    Když nehodím foťák na beton, je mi materiál „krabičky“ lhostejný. CCD je připevněný přímo na tubus objektivu (kromě pravých zrcadlovek SLR), takže mechanická odolnost tohoto kritického místa není závislá na škatulce.

    Kdybych dával přednost větší hmotnosti, vyberu si radši foťák s větší hmotností skel v objektivu, než s větší hmotností mrtvé váhy futrálu – i když je pak třeba hůř vyvážený, určitě jde nějak držet, viz třeba Sony 717.

  3. Martin Finke 26. júla 2004

    S obsahem článku nelze než souhlasit, jenom mám technickou poznámku: spíš než hliník se používá tzv. elektron (nezaměňovat s elementární částicí – navíc předpokládám (ale nevím), že i slovenština používá tento technický název). Jde o hořčíkovou (magnesium) slitinu, tedy přesněji o téměř čistý hořčík s nepatrnou příměsí, která tento jinak celkem měkký kov činí hoževnatým a extrémě lehkým materiálem. Navíc se z něho docela dobře (i když dost draze) odlévají složité odlitky, což je pro těla fotoaparátů dost důležité.

  4. pavel 26. júla 2004

    A co takhle materialy z tohodle stoleti? Horcik, magnezium. Temer vsechny nove zrcadlovky jsou prave z horciku nebo magnezia, resp. z jejich slitin. Jsou to lehke, ale odolne kovy.

  5. pavel - oprava 26. júla 2004

    Pardon, misto magnezia jsem chtel napsat mangan…

  6. Miro Veselý 26. júla 2004

    Ako presne sa materiály volajú odmietam skúmať. Vyzerá to hliníkovo a koho to zaujíma, dohľadá si to na weboch výrobcov.
    Ako zistiť, či je telo z kovu, alebo plastu sa dá v chladničke. Plast nechladne tak rýchlo. Kovové telo je za pár desiatok sekúnd zjavne studené.

  7. goran 26. júla 2004

    MV: dakujem za info, skusim este dnes ulozit mojho fotobrata do chladnicky (si to zasluzi, mal sa priznat dobrovolne, z coho je urobeny) :D

  8. MAHO 26. júla 2004

    To Miro Vesely & ALL:
    Pre nedockavcov (ktori nechcu cakat kym sa im fotak v mraznicke vychladi) odporucam tento jednoduchy a rychly test:
    1. Zapalte vreckovy zapalovac a prilozte ho k fotaku
    2. Ak sa zacne velmi rychlo deformovat, je plastovy, ak drzi tvar a zvnutra nieco tecie, je pokoveny, ak sa rozpali do cervena, ale drzi tvar aj ked popukaju vsetky skla objektivu, je (bol) kovovy :-)

  9. MAHO 26. júla 2004

    BTW – Miro, viem, ze tento web nie je o zrkadlovkach – ale myslim, ze podstatna vyhoda kovu je ked je pouzity na uchytenie objektivov pri zrkadlovkach (ja sam mam Canona G5 a ten ma „bajonet“ na tubus a obcas ho za ten tubus nesiem a je to plastove a trochu sa o to zacinam bat…)

  10. MAHO 26. júla 2004

    A este jedna vec – podstatny je IMHO kovovy zavit na stativ (nechcel by som sa dostat do situacie, ze fotak pritiahnem na „fest“ aby sa nehybal a zavit mi praskne a fotak je namiesto pevne na stative pevne na zemi..)

  11. albert 26. júla 2004

    Mám tak isto fotoaparát z plastovým puzdrom. Predná a zadná stena budú asi „plátované“ nejakým kovom. Už pri bežnej izbovej teplote sa dá rozoznať rozdiel teploty medzi plastom a kovovou časťou.
    Ak je plast stabilný a zabezpečuje správnu funkciu fotoaparátu pre požadovaný rozsah teplôt, nemám žiadne námietky. Zatiaľ je to OK :)

    Problémy môžu nastať pri zrkadlovkách, ktoré môžu pracovať s objektívmi, ktoré vážia viac. Ale myslím si, že aj EOS 300D nemá celokovové telo … Takže to nebude až také kritické.

  12. Zvedavec 26. júla 2004

    Albert: Omlouvam se za nasledujici radky, zpusobene deformaci z povolani.
    Rozdil teploty by nemel byt zadny. Teplota plastu i kovu by mela byt stejna. Rozdilny je vjem.

  13. hvge 26. júla 2004

    albert: EOS300D veru nema cele telo kovove, ale bajonet a zavit na stativ kovovy samozrejme je. Zvonku je to cele plast a guma, takze je to taky poloprofesionalny bakelitak:)

  14. dusand 1. augusta 2004

    VElmi sa mi paci zhrnutie M. Veseleho. Vacsine amaterov moze byt jedno, z coho je krabica fotaku. DOlezitejsie je, co z toho lezie…

Pridajte komentár: