Ak skenujete a chcete dosiahnuť čo možno najvernejšiu farebnosť snímania predlôh, musíte skener kalibrovať.…
Uzávierka
Uzávierka môže byť otvorená dlhšie, alebo kratšie a tým sa dá regulovať, koľko svetla dopadne na snímač, alebo film. To, ako dlho je závierka otvorená sa volá expozičný čas, alebo expozičná doba.
Pomocou vzájomného vzťahu clony a dĺžky expozície môžete teda ovplyvniť, koľko svetla vstúpi do aparátu. Ak nastavíte vysokú clonu, čiže vpustíte málo svetla, musíte o to predĺžiť čas expozície.
V dnešnej dobe plnoautomatických aparátov vás vlastne nemusí clona ani čas vlastne vôbec zaujímať – aparát si sám zvolí správne hodnoty. Sú však situácie, v ktorých sa ručne nastavené hodnoty clony a času dajú využiť.
Ukážky: Pozrime sa teraz, ako vyzerajú zle exponované obrázky. Zvoľme náročnú scénu, aká sa prakticky nedá nafotografovať dobre – situácia kde je svetlý dom prudko osvetlený vychádzajúcim slnkom. Popredie je však ešte v pomerne veľmi hlbokom rannom šere.
Veľmi preexponovaný záber
Preexponovaný záber.
Dom má ešte preexponované časti, zato však scéna v tme už je príliš tmavá.
Teraz je už aj dom takmer všade prekreslený, zato miesta v tieni už skoro nevidno.
Podexponovaný záber. Aj najsvetlejšie okná domu nie sú biele, ale tmavšie.
Veľmi podexponovaný záber.
Ako sa expozícia nastavuje: Nastavenie expozície môže byť buď plne automatické – aparát si robí čo uzná za vhodné, alebo prepnete na ručné – vy nastavíte nejakú hodnotu, podľa toho, čo práve fotíte.
Väčšina digitálnych fotoaparátov umožňuje upraviť expozíciu aj ručne, hoc len v malom rozsahu. Získate svetlejší, alebo tmavší obrázok oproti tomu, čo automatika považuje za vhodné. Môžete tak kompenzovať chyby merania automatiky v niektorých situáciách.
Čo znamenajú čísla: Expozičný čas sa uvádza v zlomkoch sekundy. Čím je čas kratší, tým menej svetla vstúpi do aparátu. Na prudkom slnku sa dá fotiť veľmi krátkymi časmi, napríklad 1/250, čiže dvestopäťdesiatinou sekundy. V tmavšej miestnosti naopak čas predlžujeme, napríklad na 1/15 – pätnástinu sekundy.
Clona sa označuje v takzvaných clonových číslach. Čím je číslo vyššie, tým menej svetla do aparátu vnikne, tým je väčšia clona.
Vzájomný vzťah: Čísla clôn a časov nie sú volené náhodne. Číslo clony o jeden „skok“ vyššie, alebo nižšie spôsobí vždy rovnakú svetelnú zmenu, ako skok o jedno číslo expozičného času. Ak teda zacloníte o dva clonové čísla viac a o dva expozičné časy predĺžite expozíciu, výsledkom bude rovnako exponovaný záber. Na digitálnych fotoaparátoch sa však dnes už nie vždy stretnete s číslami, ktoré si pamätáme zo starých fotoaparátov.
Výhody, využitie: Ručné nastavenie expozície sa dá využiť na mnoho spôsobov, o tom si povieme v iných kapitolách. Vo väčšine prípadov však pri bežnom fotení skôr využijete automatiku.
Pre kupujúcich: Ak aparát má možnosť aj ručne nastaviť expozičný čas a clonu je to veľmi užitočné. Pri bežnej rodinnej fotografii však stačí plne automatické nastavenie tejto hodnoty a ak si vyberiete lacnejší prístroj, ktorý má „len“ automatiku, možno vám „manuálne“ nastavenie nebude chýbať. Nie je veľa veľmi lacných fotoaparátov, ktoré by mali zároveň aj plné manuálne ovládanie. Stojí za úvahu, či doplatenie niekoľko tisíc za aparát s touto vlastnosťou stojí za to…