RAW formát – načo je dobrý?

Skratka RAW sa v počítačovej hantírke používa pre „surové dáta“ (zvuk, obraz…), ktoré je ešte potrebné nejako spracovať skôr, než sa budú dať použiť.

V digitálnom fotoaparáte to znamená, že to, čo zaznamená snímač fotoaparátu sa neupraví, ale uloží.

Uložené dáta vo formáte RAW sú teda presnou snímkou, akú zaznamenal snímač. Nie sú teda komprimované, ani upravené. RAW obrázok teda nie je zaťažený žiadnym spracovaním vo fotoaparáte.

Preto predtým, než sa na RAW vôbec pozriete, musíte ho najskôr nejakým spôsobom spracovať – podobne, ako by to bol spravil fotoaparát, len kvalitnejšie. Až po tejto úprave sa na obrázok môžete po prvý raz pozrieť.

Rýchlosť a kvalita

Kvalita softvéru, ktorý vykonáva rôzne výpočty a úpravy fotografie je dnes už na pomerne vysokej úrovni. Rôzne techniky umožňujú potlačiť šum, jemne doostriť, farebne vyvážiť…

Ak ste si už niekedy skúsili na fotku „pustiť“ nejaký poriadny protišumový filter, prípadne obrázok kvalitne priostriť viete, že aj na veľmi výkonnom počítači je to operácia, ktorá zaberie najmenej desiatky sekúnd. (Naozaj kvalitný protišumový filter spracováva taký 5 megový obrázok aj niekoľko minút na veľmi výkonnom počítači.)

Výkon digitálneho fotoaparátu však ani zďaleka nie je taký, ako výkon silného počítača.Asi by nás veľmi netešilo, ak by po každej fotke aparát trebárs 3 minúty rozmýšľal a upravoval fotku. Alebo päť minút…

Preto operácie s fotkou, ktoré sa vykonávajú priamo vo fotoaparáte sú zamerané na rýchlosť, nie kvalitu.

Kto chce kvalitu, musí uložiť fotku práve do súboru RAW.

RAW si môžete spracovať tak, ako sa vám práve hodí. Je to síce časovo náročné, ale dá sa predpokladať, že ho použijete práve vtedy, keď vás zaujíma vrcholná kvalita. Nie je preto veľmi vhodný na bežné fotenie…

Kto RAW neocení?

Tí, čo fotia rodinnú fotografiu a bežné fotopoznámky – RAW nepotrebujú. V bežných fotoaparátoch sa spravidla taká možnosť ani nenachádza.

Kto RAW ocení?

Profesionáli a skúsenejší fotoamatéri. Umožní dosiahnuť technologicky kvalitnejšie fotky. Inými slovami „vyžmýkať“ z fotoaparátu všetko, čo sa dá.

Ako sa RAW líši od zápisu TIFF?

Začnime od úplne inej otázky: Ako sa TIFF líši od JPG?

JPG je komprimovaný obrázok, ktorého cieľom je to, aby dáta boli pokiaľ možno čo najmenšie a kvalita aspoň obstojná. Napriek tomu sú v JPG obrázkoch vždy straty v kvalite, ktoré môžu pri detailnom pohľade prekážať.

TIFF je formát ukladania dát, ktorý nie je komprimovaný.

TIFF v skutočnosti môže byť komprimovaný, ale využíva sa bezstratový kodek. V digitálnych fotoaparátoch sa však komprimovaný TIFF nepoužíva, aspoň nie v tých, ktoré som videl.

Súbory TIFF sú dátovo veľké. Obsahujú presne ten istý obraz, ako sa inak normálne vo fotoaparáte následne skomprimuje do JPG. Rozdiel teda je len v kompresii – TIFF nemá obraz poškodený stratovou kompresiou. Nemyslím si, že by straty spôsobené kompresiou boli tak drastické, aby sa oplatilo snímať do TIFF. To už radšej do RAW – ak to fotoaparát umožní. Ten totiž umožňuje rozsiahle úpravy obrázka.

V praxi sa s TIFF formátom prakticky neoplatí fotiť. Zisk v kvalite obrazu z nekomprimovanej fotky je prakticky zanedbateľný, ale veľkosť súborov je neznesiteľná.

Nielen, že sa na pamäťovú kartu zmestí len niekoľko málo takých veľkých fotiek. Trojmegový záber vo formáte TIFF sa ukladá desiatky sekúnd, počas ktorých si proste necvaknete.

Viac na tému používať, či nepoužívať formát TIFF vo fotoaparáte…

V čom sa dá RAW otvoriť?

RAW sa dá otvoriť len pomocou špeciálneho nástroja. Mali by ste ho dostať buď spolu s fotoaparátom, alebo máte šťastie a práve váš formát sa bude dať otvoriť v editore, s ktorým pracujete.

Aké má RAW nevýhody?

Hlavnou nevýhodou číslo jedna je veľkosť. RAW je síce menší, ako TIFF, ale nie je tak malý, ako JPG. Napríklad kvalitná, 5 megapixelová fotka z fotoaparátu Minolta A1 má:

700 kilo – JPG, bežná kvalita
1,2 mega – JPG, kvalitný
2,5 mega – JPG, vysoká kvalita
7,3 mega – RAW
14 a pol mega – TIFF

Iste si viete predstaviť, ako rýchlo sa aj tá najväčšia pamäťová karta zaplní, ak ju začnete kŕmiť sedem a pol megovými porciami.

Druhou nevýhodou formátu RAW je jeho nepohotové spracovanie v počítači. Nemôžete ho „len tak“ poslať majlom kamarátovi – to by si ho asi ani len nepozrel.

Iné nevýhody mi nenapadajú.

Aké má RAW výhody?

Výhody sú veľmi vážne, také, že sa oplatí do RAW vždy, keď vám na kvalite naozaj záleží.

Získate absolútne najlepšiu možnú kvalitu, aká sa z toho fotoaparátu vôbec dá vyžmýkať

Podstatne širší dynamický rozsah
Možnosť priamej práce v lepšom rozlíšení (16 bitovom) bez strát spôsobených konverziou do 8 bitového JPG. (Snímač možno pracuje napríklad „len“ v 12 bitovom režime, aj tak je však lepšie, ak sa fotka nezredukuje cez JPG.)
Získate čisté dáta zo snímača – vďaka tomu môžete použiť výkonnejší protišumový filter, alebo inteligentnejší zaostrovaní filter
Možnosť doladiť farebnosť na veľmi nízkej úrovni
Možnosť zmierniť prípadnú farebnú aberáciu
Možnosť zmierniť prípadnú vinetáciu (jav, kedy je obraz po bokoch tmavší, ako v strede
Možnosť zmeniť jas, kontrast a celkové parametre expozície bez strát v dátach

To sú tak zaujímavé možnosti, že za námahu, ktorú vynaložíte pri otváraní fotiek, určite stoja!

Ako sa s RAW pracuje?

Otvoríte fotku v editore. No neotvorí sa hneď – najskôr sa pred vami otvorí dialógové okno.

Teraz si môžete vybrať, ako s fotkou naložíte.

Zvolíte si farebný priestor, v ktorom chcete pracovať a rozlíšenie. Vyberiete si, aký má mať výsledná fotka rozmer.

V ďalšom kroku môžete meniť parametre, ktorých zmeny okamžite vidíte aj na histograme pre každý kanál.

V nastaveniach môžete zvoliť rovnaký profil, ako bol použitý počas fotenia, alebo všetky parametre upraviť ručne. Okrem farebnej teploty sa dá nastaviť expozícia (jas) a tmavosť čiernej. V tmách nemusí byť toľko tmy, ako sa dá vidieť na lacných fotoaparátoch…

Okrem toho tu nastavíte jas, kontrast a sýtosť farieb.

V detailnejšom nastavení určíte, či doostrenie obrázku a protišumové filtre necháte na filtri, ktorý spracováva RAW, alebo tieto nastavenia stiahnete na nulu a fotku ošetríte nejakým špeciálnym programom.

Takto vyzerá fotka s úplne vypnutou filtráciou a bez zaostrenia. (Je to veľký detail z 5 megapixelového záberu.

Takto vyzerá zaostrenie rovnakého obrázka v RAW filtri – zaostril sa aj šum. Na niektorých hranách, napríklad na krku labute však je vidieť nepríjemné ohraničen
ie, ktoré tam umelo vnieslo zaostrovanie.

Po uplatnení silnej filtrácie šumu – zmažú sa podrobnosti vo veľkosti šumu a fotka je „čistá“.

Ak máte výkonnejšie nástroje na zaostrenie a zmiernenie šumu, použite ich. Výsledok bude podstatne lepší.

V ďalšom kroku nastavíte parametre farebnej aberácie a vinetácie. Ak teda vôbec treba.

Ak ťahátka zámerne veľmi rozladíte, vidno, ako sa dá obraz rozložiť. Každou farbou sa dá hýbať osobitne a tak po krátkom ladení dosiahnete obraz, ktorý je aberácie prakticky zbavený.

Tento postup neodstraňuje aberáciu – tá je optickým javom, ale aspoň zmierni jej dôsledky.

Keď ste s nastaveniami spokojní, fotku otvoríte a môžete ju retušovať, alebo uložiť v niektorom štandardnom formáte (JPG, TIFF…)

Porovnanie JPG a RAW

Ak nafotíte jeden motív (statív, rovnaká expozícia…) do JPG a do RAW, rozdiel uvidíte prakticky okamžite.

JPG fotka je hotová fotka. Fotoaparát nastavil všetko tak, ako najlepšie vedel a uložil.

Ak ten istý obrázok máte vo formáte RAW, máte k dispozícii viac dát. Aj v najtmavších miestach nájdete oblasti s popísanými podrobnosťami. Fotka je v tejto chvíli síce ešte nevýrazná, ale jej úprava je vám plne k dispozícii. Máte veľkú rezervu v oblasti tmavých a svetlých miest – pri retuši nebudete limitovaní.

JPG fotka. Všimnite si tmavé miesta.

Ak sa na JPG fotke ukáže, že fotoaparát v tmách nechal priveľa tmy a odrezal najsvetlejšie miesta, už sa s tým nedá nič robiť. (Fotoaparát Minolta A1 síce nemá vo zvyku niečo orezávať ani na JPG, ale tu a tam sa to stane. Každopádne má…

…RAW fotka na prvý pohľad širší dynamický rozsah.

Z takejto fotky dostanete viac. Aj najhlbšie tmy sú detailnejšie popísané.

Na takom zábere, samozrejme, rozdiel nie je až tak viditeľný, ale ak siahneme k extrémnej situácii, rozdiel je masívny:

Nočná fotka, JPG. Modrý kanál má odseknuté tmy. S tým už nie je možné pri retuši nič urobiť, proste je to tak.

RAW však do snímky uložil ešte trochu viac dát a aj modrý kanál je takmer ukončený. Ako východisko na retuš je takáto fotka podstatne lepšia, pretože ju dokážete nastaviť podstatne lepšie, než jej JPG verziu.

Záver

RAW je výborná možnosť, ako z digitálneho fotoaparátu dostať maximum. Ak máte kvalitný softvér, ktorý RAW dokáže dekódovať, práca s RAW sa vám oplatí, aj keˇˇd je veľmi náročná na pamäť.

RAW je veľký a nehodí sa preto na bežné fotenie. Hodí sa zapnúť, ak viete, že fotka, ktorú idete fotiť musí byť čo najdokonalejšia.