Manuálne nastavenie expozície

Čas a clona…

Vzťah medzi expozičným časom a clonou je previazaný. Ak zvýšite clonu o jedno číslo, musíte expozičný čas predĺžiť na dvojnásobok. Napríklad pri zaclonení z 5,6 na 8 predĺžiť čas z tridsatiny sekundy na pätnástinu. S touto výbavou sa môžete začať pohybovať vo svete manuálnej expozície pomerne bezpečne.

Ak napríklad chcete pri fotografovaní pracovať s maximálnou clonou viete, že expozičný čas sa bude musieť predĺžiť. Naopak ak chcete fotografovať športovú fotografiu či pohyb, expozičný čas musí byť čo najkratší a clona otvorená.

Citlivosť

Ku nastaveniu expozície treba pribrať ako ďalší parameter aj citlivosť.

Citlivosť je vo vzťahu ku expozícii v podobnom vzťahu ako expozičný čas. Zvýšenie citlivosti na dvojnásobok umožní skrátiť expozičný čas na polovicu. Alebo môžete čas nechať bez zmeny a pridať jedno clonové číslo. Expozičný čas tridsatina sekundy a ISO 100 je teda rovnaký, ako šesťdesiatina sekundy po zvýšení citlivosti na ISO 200.
Nevýhodou zvýšenej citlivosti snímača je šum. Žiaľ, ak chcete v horších svetelných podmienkach nasnímať dobré obrázky s použiteľne krátkym časom, niekedy sa nastaveniu vyššej citlivosti nedá vyhnúť.
Manuálne fotiť nie je povinné.
Veľká väčšina bežných fotografií dopadne s plnou automatikou expozície celkom bez chýb. Túto vetu si dobre zapamätajte.
Nie je nič horšie ako priniesť si domov fotky, ktoré ste fotili manuálne v nádeji, že budú mimoriadne dobré a až doma zistíte, že ste expozíciu nastavili celkom nesprávne. A občas sa to veru stať môže.

Ako sa fotoaparát ovláda manuálne?

Väčšina bežných digitálnych fotoaparátov pracuje v manuálnom režime expozície tak, že pomocou ovládacích prvkov fotoaparátu posúvate hodnotu clony alebo času.

Na displeji sa v tom čase okrem iného zobrazuje aj číslo, ktoré udáva názor automatiky na snímanú scénu. Ak clonu začnete pridávať (alebo začnete uberať čas) na displeji sa objaví číselná hodnota napríklad -0,3. Po ďalšom zvýšení clony sa táto hodnota zmení na -0,7. Je to hodnota odchýlky expozície od toho, čo automatika považuje za správne hodnoty.

Údaj, meraný automatikou, vám teda poslúži ako expozimeter pri manuálnom nastavení expozície.

Mechanické nastavenie expozície podľa expozimetra fotoaparátu fungujúceho prostredníctvom tejto číselnej hodnoty však neznamená, že po dosiahnutí presného čísla máte slačiť spúšť. Na to by ste vôbec nemuseli voliť manuálny režim expozície. Merajte preto expozimetrom fotoaparátu tú časť scény, ktorá vás zaujíma, nie celkový záber, ktorý bude aj na výslednej snímke.

Histogram

V nastavení manuálnej expozície vám môže v mnohom napomôcť histogram fotoaparátu. Pomôže vám identifikovať, či na snímke nie sú miesta príliš prepálené alebo podexponované. Nezabudnite si ho preto zapnúť a občas naň pozrite aj po nasnímaní fotografie.

Expozícia v praxi

Aj keď citlivosť snímača je udávaná v ISO a mala by predstavovať pri určitom svetle presne špecifikovateľnú hodnotu času a clony, v praxi sú medzi fotoaparátmi rôznych výrobcov rozdiely.
Niektorý fotoaparát v rovnakej svetelnej situácii bude dávať správnu expozíciu, iný fotoaparát s rovnakým nastavením nie. Preto neodporúčam používať napríklad expozimeter, aký sa používal vo filmovej fotografii.

Ak však za každú cenu chcete expozíciu určovať expozimetrom, musíte ho najskôr kalibrovať a pomocou série testovacích obrázkov určiť skutočnú hodnotu ISO vášho fotoaparátu. Tá sa totiž môže trocha líšiť. Akonáhle zistíte, koľko ISO v skutočnosti fotoaparát má, môžete sa ďalej riadiť overeným expozimetrom.

A prečo sa vlastne trápiť s manuálnym nastavením?

V úvode som odporúčal fotografovať automatikou, na väčšinu situácií s prehľadom stačí. Nás však teraz bude zaujímať práve tá menšina situácií. Extrémne podmienky alebo nároky na výsledok.

Dôvod prvý – vysoké svetlá

Veľmi vážnym dôvodom pre použite manuálnej expozície sú preexponované časti na obrázku. Manuálnym nastavením sa vám podarí zmierniť alebo odstrániť tieto javy.

Napríklad pri fotografovaní portrétu viete, že najsvetlejšie časti na tvári alebo na vlasoch automatika rada preexponuje. Pri portréte to však prekáža. Preto je dobré zmerať expozíciu tak, aby práve tvár bola exponovaná správne.

Samozrejme, pri pomerne malom dynamickom rozsahu nie je celkom jednoduché určiť, čo je lepšie:

Nasledujúce ukážky sú pre názornosť trochu prehnané.

Pekne prekreslené svetlé oblasti tváre, ale za cenu tmy v tieňoch.

Pekne prekreslené tmavé časti tváre, ale za cenu vypálených svetiel.

Kompromis na spôsob automatiky.

Aj pri fotografovaní reklamných predmetov do katalógu sa často stáva, že biele pozadie alebo svetlé časti na tmavom objekte vyjdú preexponované a taký obrázok sa potom len veľmi ťažko retušuje. Vďaka správne určenej expozícii dosiahnete obrázky, na ktorých svetlé miesta budú takmer biele, ale nie úplne. Ich retuš bude možná bez strát informácií.

Automatika často vyhodnotí scénu nesprávne a potom najsvetlejšie miesta sú takmer celkom biele. Teotreticky a z pohľadu automatiky je to správne, ale sami vidíte, čo sa stane. Biela sa stane zo žltej.

Potom je treba manuálne expozíciu ubrať aspoň na úroveň, aby sa fotografovaný objekt vykreslil.

Občas môže dokonca nastať aj situácia, kedy je žiaduce mať na fotke precízne popísané práve najsvetlejšie oblasti. Potom sa z expozície musí ubrať ešte viac.

Koľko z expozície však ubrať alebo pridať často nezistíte ani histogramom. Preto je dôležitejšie fotky lepšie snímať niekoľkokrát s rôzne nastavenou expozíciou. 

Tma a čo proti nej

Opačným extrémom bývajú scény, v ktorých sa väčšina oblastí nachádza vo svetle. Dôležitá oblasť pre fotku však môže byť práve tmavá. Automatika v takom prípade nastaví priemernú hodnotu, kedy tmavé oblasti vyjdú úplne čierne.

(Výrez z väčšej fotky) Tmavý objekt na svetlom pozadí automatika nezvládne.

Ak nás práve tie zaujímajú, nebudeme s takou fotkou spokojní. Preto manuálnym nastavením expozície môžete fotoaparátu, určiť čo má zobraziť správne.

 

Teraz je tmavý objekt skoro realistický, no svetlé objekty už príliš svetlé.

Prevažujúce svetlá

Pri fotografovaní veľmi svetlých objektov býva automatika takmer
vždy príčinou tmavých fotiek. Veľmi dobre to vidieť predovšetkým na fotkách produktov na bielom pozadí, ale stretnete sa s tým často aj na lyžovačkách či pri fotení veľmi svetlých scén.

Pojmom svetlá scéna nerozumiem to, ako je osvetlená, ale to že väčšina objektov je svetlých až bielych.

Automatika nevie, že sa pozerá na scénu, ktorá neobsahuje veľa tmavých miest. Myslí si, že vidí normálnu scénu len osvetlenú veľmi silným svetlom. Preto pri snímkach z takýchto prostredí budú obrázky automatiky podexponované a na zázname sa plytvá informáciami.

Správnejšie by bolo exponovať asi takto. Teda manuálne pridať expozíciu tak, aby svetlé oblasti boli na fotke takmer biele.

Sekvencia

Sú prípady kedy fotografujete sériu fotiek ktoré budú prezentované vedľa seba alebo tesne za sebou. Nemusí to byť práve výstava či fotky zo svadby v albume. Môže to byť aj séria fotiek určená pre panoramatické fotografie.

Ak chcete aby séria fotiek mala jednotný vzhľad, môžete využiť manuálne nastavenie expozície. Všetky fotky snímané v danom prostredí budú exponované rovnako a nehrozí, že ak fotíte svadobčanov, všetky fotky budú normálne, ale tie na ktorých je nevesta v bielych šatách budú tmavšie. Biele šaty automatiku donútia, aby expozíciu znížila, a vznikne tak tmavšia fotka, ktorá bude medzi ostatnými veľmi nápadná. Manuálne nastavenie expozície takýto problém rieši.

Blesk

Nie každý digitálny fotoaparát dovolí, aby ste riadili manuálne aj blesk. Často je automatika zábleskového systému samostatná a čokoľvek budete krútiť, vždy dosiahnete zhruba rovnakú fotografiu. Takýchto prístrojov je veľmi veľa a týka sa to aj tých s inak plne manuálnym riadením. Všetko ovládnete, len blesk si robí čo chce…

Pri použití externého blesku však býva možné ľahšie nastavovať expozíciu aj manuálne. Určíte blesku, akým výkonom má svietiť a manuálne nastavíte clonu na správnu hodnotu…

Výhodou manuálneho riadenia blesku je väčšinou presnejšie exponovaná snímka. Ak fotíte ľudí za stolom, nebude svetlý obrus a tmavé tváre. Tváre budú v poriadku a obrus nech je aj celkom vypálený.

Práca s bleskom v manuálnom režime však je dosť náročná a neodporúčam začiatočníkom tomto smere experimentovať v „ostrej“ situácii. Skúšajte v situácii, ktorá nie je nenahraditeľná. A k tomu sa viaže aj ďalšia podkapitolka.

Skúšajte manuál viac, než treba

Pri fotografovaní na film nemáme toľko problémov ako s digitálom. Ak film o nejakú tú clonku preexponujete alebo podexponujete, na výsledku to nebude tak markantné (to sa netýka prípadu, že fotíte na diapozitív).

Keďže digitálny fotoaparát má pomerne malý expozičný rozsah, musíte expozíciu voliť mimoriadne presne. Ak fotíte portrét a nastavíte svetlo na najsvetlejšie miesta tak, že zostane ešte rezerva, na druhej strane rozsahu už bude v zábere rušivá tma.

Na to máte histogram, aby ste videli, či je celý rozsah využitý na prenos informácií. Ono to asi chvíľu potrvá, kým si zvyknete, že pred fotením treba „mrknúť“ aj na histogram…

Preto vám odporúčam, aby ste v prípade, že sa chcete venovať manuálnej expozícii, nastavenie dôkladne cvičili.

Opakovaným cvičením nastavení nemám na mysli to, aby ste cvakli prístrojom v manuálnom režime a za monitorom počítača so snímkou za pár sekúnd vyjadrili spokojnosť.
Zoberte fotoaparát do terénu a snímajte manuálne aj automaticky. Vyberajte si rôzne motívy, ktoré sú komplikované.
Skúste napríklad odfotiť podchod a nastavujte expozíciu raz tak, aby vyšiel dobre interiér podchodu a inokedy tak, aby z tmavého podchodu svietilo presne exponované denné svetlo.

Fotografujte scény ako portrét človeka sediaceho pri okne, s veľmi silným bočným svetlom. To sú mimoriadne náročné úlohy nielen na určenie správnej expozície, ale aj na výber toho, ktorá z variant expozície je pre daný motív najlepšia.

Fotografujte v rôznych prostrediach a zapisujte si, čo ste počas fotografovania manuálnym nastavením chceli dosiahnuť. Doma si fotky prezrite a porovnajte obrázky snímané automatikou s obrázkami ktoré ste nastavovali vy. Podaril sa zámer lepšie vám alebo automatike?

Po dostatočne dlhom cvičení začnete mať veľa fotografií exponovaných manuálne lepších, ako nastaví sama automatika.

Pojmom „lepšia fotografia“ myslím to, že ručne sa vám podarí zdôrazniť alebo potlačiť nejakú vec na scéne, ktorú by automatika snímala ináč.

Záver

Manuálne nastavenie expozície je silný nástroj, ktorý však treba vedieť ovládať. Ak si myslíte že zoberiete fotoaparát a proste ho nejako nastavíte, tak budete pravdepodobne veľmi sklamaní. Ak chcete pracovať s manuálnym nastavením, je nutné toto nastavenie dlho cvičiť. Pre každý fotoaparát totiž platia určité drobné rozdiely, ktoré sa ťažko dajú zovšeobecniť.

Časom prídete nato že „ak chcete dobre zaznamenané svetlá, musíte obrázok preexponovať viac, než by mal byť exponovaný podľa automatiky“. Alebo zistíte že pri vysokom ISO sú fotky menej kontrastné. To je niekedy dôležitejšie, ako fakt, že je na nich šum.
Podobné zistenia sa nedajú vyčítať v recenziách, ani v návode k fotoaparátu. Musíte nasnímať stovky (radšej tisícky) obrázkov a z mnohých z nich byť sklamaní.
Nakoniec sa zžijete s fotoaparátom tak, že aj manuálnu expozíciu dokážete odhadnúť v teréne prakticky spoľahlivo aj bez nejakej väčšej kontroly histogramu.

No a akurát vo chvíli, keď prístroj dokonale ovládnete, si asi kúpite novší a lepší. A môžete začať znova.

• Komentáre k článku (12)